Právo a spravodlivosť
Kauza zavlečenia občana Michala Kováča a následná vražda pravdepodobného svedka tohto činu Róberta Remiáša už niekoľko rokov zamestnávajú našu politickú scénu. Odysea plná zvratov, obvinení, amnestií, kontaraamnestií a rozhodnutí Ústavného súdu sú vďačnou témou pre žurnalistov. A hoci pre bežného občana zavaleného starosťami o každodenné prežitie je táto téma už minimálne nudná, neopúšťa prvé stránky denníkov.
V poslednej dobe predovšetkým vďaka rozhodnutiu Ústavného súdu a návrhu ústavného zákona z dielne Jána Čarnogurského. Len pripomínam, že tento zákon nebude uvedený do života vďaka zásadnému postoju SDĽ. A práve toto odmietnutie je pre mňa dôvodom na zamyslenie. Celkom chápem starostlivosť právnych odborníkov SDĽ o čistotu slovenskej legislatívy. Argument odmietajúci "účelové zákony" je celkom určite namieste v prípade úpravy ústavy v situácii, keď vláda chce napríklad presadiť kandidáta na post náčelníka generálneho štábu armády proti vôli prezidenta. Ale je to tak i v tomto prípade? Kladiem si otázku aký je vzťah medzi právom a spravodlivosťou. Má právo vytvárať cestu k naplneniu spravodlivosti? A ako je to v spomenutej kauze? Tak zavlečenie, ako aj vražda sú nevyšetrené, presnejšie nevyšetrované. Zločinci si smelo behajú na slobode a nie je tej sily, ktorá by ich potrestala. A najhoršie je, že po právnej stránke je vlastne všetko v poriadku. Zločin sa síce stal, ale vďaka amnestii ho nie je možné vyšetriť. Právu bolo učinené zadosť. Ale kde je spravodlivosť ?
A čo morálna stránka veci. Chceme upevniť právny štát. Chceme, aby každý občan mal istotu, že právny poriadok chráni jeho majetok, zdravie, život. Nech sa prihlási ten, kto takúto istotu má. Som presvedčený, že dlho sa nikto hlásiť nebude. Veď ako by sme aj mohli mať istotu, keď ani nesporne najzávažnejší zločin s neuveriteľne traumatickým dosahom na našu spoločenskú a politickú klímu nie je schopná súčasná moc rýchlo, rázne a exemplárne vyriešiť? Ako si potom zamestnanec, ktorého zamestnávateľ zdiera z kože, nevypláca mu mzdu a zákonné náležitosti môže myslieť, že sa dovolá spravodlivosti ? Môžu okradnutí dúfať, že im ich majetok bude vrátený, keď stačí aby zlodej mal vplyvné známosti, vybavil si amnestiu a mohol sa nám vysmiať do tváre. Ako sa teraz asi cíti rodina Róberta Remiáša ?
Ústavný zákon z dielne Jána Čarnogurského je jednoznačne účelový. Jeho účelom je vytvoriť priestor pre potrestanie zločinu. Určite nie je vystrihnutý z učebníc práva a strážcom "právnej čistoty" sa nepáči. Ale je nádejou pre spravodlivosť. Preto nechápem odpor SDĽ, najmä ak neprichádza s iným, skutočne účinným riešením. Veď snaha o riešenie kauzy zmenou pravidiel konania pred Ústavným súdom sa stretla s pochybnosťami o účinnosti takéhoto riešenia skôr, ako bol návrh na stole. Najnovšia iniciatíva s presunom riešenia na výbor pre ľudské práva OSN by znamenala prinajmenšom odsun riešenia na niekoľko rokov. Čas plynie, stopy sa zametajú, poškodení márne čakajú na potrestanie vinníkov, dôvera občanov v spravodlivosť klesá, ale právne je všetko v poriadku.
Autor (1972) je bývalý predseda MDĽ
