SDK s písmenkom navyše
"Návrh na vytvorenie Únie politických strán bol zo strany KDH a DS odmietnutý. Ponúkame preto voličom SDK vytvorenie únie politických prúdov, smerov a osobností ako politického subjektu, ktorý ponesie ideu SDK do ďalších parlamentných volieb..."
Tak znie jadro textu deklarácie, ktorý doštylizovali 16. januára na úrade vlády signatári rodiaceho sa nového politického subjektu - Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie, iste s nie náhodnou značkou SDKÚ. Pod dokumentom nájdeme 11 podpisov: 6 členov vlády, 1 štátneho tajomníka, 3 poslancov NR SR a primátora šarišskej metropoly, kde nedávno vznikla tzv. prešovská iniciatíva KDH na podporu premiéra Mikuláša Dzurindu. Ide o veľmi pestré zoskupenie nepochybne známych osôb, ktoré sa k spoločnej platforme dopracovali diametrálne odlišnými cestami. Milan Kňažko napr. stihol stáť za posledných 10 rokov pri zrode šiestich strán. Kariérny diplomat z prednovembrových čias, potom pravicový liberál Eduard Kukan. Vedľa neho jeden z mála žijúcich disidentov, donedávna blízky spolupracovník Jána Čarnogurského Ladislav Pittner a naopak odveký rival predsedu KDH Ivan Šimko, stále snívajúci sen o modernej kresťanskej demokracii. Súčasne "tvrdý" pragmatik Viliam Vaškovič a Tibor Šagát, ktorý pri nástupe do Moravčíkovej vlády na jar 1994 ako odborník na zdravotníctvo spolu s Ľubomírom Harachom presne nevedel, či ho nominovala SDĽ alebo DU. Keď sa k deklarácii podľa všeobecného očakávania pripojí Ľudovít Černák, k SDKÚ pribudne časť bývalých aktivistov SNS.
Právo na osobný vývoj V dnešnom hektickom období sa nikomu - dokonca ani dospelým mužom - nebráni právo na osobný vývin niekedy až protirečivých zásadných postojov. V každom prípade ide o pestrý konglomerát. Máloktorá strana na Slovensku môže s čistým svedomím tvrdiť, že jej vedenie i členstvo zastáva jednoznačnú hodnotovú orientáciu. Veď i v DS, ktorá sama o sebe hovorí, že je konzervatívna aj liberálna, nájdeme všetkých od pamätníkov povojnových Lettrichových demokratov, cez bývalých komunistov, predstaviteľov VPN a jej nástupníckych ministraničiek až po čechoslovakisticky orientovaných zelených. DU sa od svojho vzniku z viacerých odštiepeneckých skupín HZDS a SNS tiež zmieta v zápase o vlastnú sebareflexiu, koketovala so sociálnou demokraciou i pravicovým liberalizmom. O rôznorodosti SDK ani nehovoriac. Ale ona sa aspoň netvárila, že je jednotnou stranou, no iba zoskupením takmer so svätým poslaním: poraziť vo voľbách Vladimíra Mečiara, čo sa jej spolu s ďalšími politickými subjektmi podarilo.
V sídle HZDS na Tomášikovej ulici si až teraz môžu s radosťou mädliť ruky, že ich novela volebného zákona, nedemokraticky diskriminujúca koalície, nezamiešala karty v KDH, DU, DS, SDSS a SZS iba pred voľbami do Národnej rady, ale najmä po nich. Pokiaľ však ide o Maďarov na Slovensku, mečiarovci a slotovci výrazne prispeli k ich totálnemu zjednoteniu na národnom princípe v SMK bez ohľadu na iné svetonázorové otázky. Pravdu povediac málokto si myslel, že sa nám bude prechádzať pod Tatrami s novou, širokorozchodnou vládnou koalíciou štyri roky ako po ružovej záhrade. Skôr sa však predpokladali rozpory medzi jej zásadnými ľavicovými a pravicovými predstavami o riadení štátu, ktorých bolo v poslednom polroku na počudovanie ako šafranu. Hádky sa sústredili na SDK. No aj to nie medzi víziami SDSS a KDH - čomu sa vzhľadom na silu Volfových sociálnych demokratov málokto čuduje - ale najmä v jej pravicovo-centristickom spektre. I tam nejde o dajaké ideologické otázky, avšak o personálne a s tým súvisiace prozaické ekonomické záujmy.
Rozpory prenesené na verejnosť Po prvých expresívnych reakciách činiteľov KDH a DS o "smrti SDK" Čarnogurský v nedeľňajšej diskusnej relácii STV priznal, že neexistuje písomná, ani vyslovene ústna dohoda o tom, že by sa SDK mala po voľbách na jeseň 1998 opäť transformovať na klasickú päťčlennú koalíciu. Ukázalo sa však, že každý mal inú predstavu o tom, čo bude nasledovať po víťazstve protimečiarovskej opozície. Bolo to práve Čarnogurského krídlo, ktoré niekoľko dní po Mečiarovej porážke s touto otázkou vystúpilo. Sám líder KDH to veľavravne naznačil už tým, že odmietol kandidovať v parlamentných voľbách za SDK a potom ako minister spravodlivosti hlasoval proti programovému vyhláseniu Dzurindovho kabinetu. Nasledovali výroky, že do budúcich volieb pôjde KDH samo alebo v koalícii, no pod svojím logom.
Hnacím motorom vzniku tzv. modrej koalície (KDH/DU/DS) a následne väčšieho zoskupenia aj s SDSS a SZS boli ľudia okolo M. Dzurindu a I. Šimka. Jednou ranou chceli zabiť dve muchy, čo by im súdny človek nemusel vyčítať: zjednotiť rozdrobenú demokratickú opozíciu a súčasne presadiť modernejší trend v ultrakonzervatívnom KDH. Keď sa im v hnutí nepodarilo vážnejšie ohroziť dominantné postavenie J. Čarnogurského, usilovali sa vytvoriť nový subjekt. Jeho baranidlom sa mala stať Mečiarom vynútená Slovenská demokratická koalícia. Preto sa snažili spolu s partnermi z DU oddialiť diskusie o budúcnosti SDK, s ktorými čoraz nástojčivejšie prichádzali činitelia KDH a DS. Viedlo to k búrlivým debatám o dvojitom členstve a k odchodu časti kresťanských demokratov z radov SDK, hoci ako poslanci ostávali v jej parlamentnom klube.
Z materských strán SDK je k založeniu novej únie najbližšie DU - už vzhľadom na určitú podobnosť so svojím vznikom. Aj ona bola skôr personálnou úniou osobností rozličných politickým smerov. Naznačuje to zmierlivý postoj súčasného predsedu DU Ľ. Haracha, ktorý sa na nedeľňajšom rokovaní na úrade vlády zúčastnil, hoci nepodpísal deklaráciu. Pravdepodobne, práve z okruhu regionálnych funkcionárov a sympatizantov tejto strany sa budú vytvárať štruktúry aktivistov SDKÚ a jej voličov. Napriek silným rečiam podpredsedu DU a Harachovho hlavného konkurenta Jána Budaja, ktoré bezprostredne nasledovali po zverejnení politickej deklarácie. Nedá sa vylúčiť, že DU napokon "sfúzuje" s SDKÚ, resp. sa s ňou pred voľbami spojí do oficiálnej či neoficiálnej koalície. Lenže únia samostatne nikdy nedosiahla ani len 10 percent preferencií a tak Dzurindovi signatári dúfajú, že sa zvezú najmä na sympatiách voličov SDK. Tie však logicky klesajú počas vládnutia, od ktorého mnohí občania očakávali radikálnejšie zmeny k lepšiemu. Navyše napriek deklarovanej podpore reformným krokom súčasnej vlády a jej premiérovi sa s blížiacimi novými voľbami bude prehlbovať samostatný postup KDH, ku ktorému sa podľa všetkého pridá DS.
A čo na to ľavica? Bokom od rozhodovania o vývoji SDK ostali dve strany, ktoré podľa výskumov verejnej mienky dlhodobo získavajú sotva poldruhapercentné preferencie. Ak sa predstavitelia SDSS a SZS úprimne umiestňujú doľava od stredu politického spektra, tak potom v SDKÚ nemajú čo hľadať. To im jej signatári napokon dali pocítiť, keď ich postavili pred hotovú vec. Samozrejme, oportunizmus sociálnych demokratov, pokiaľ ide o zachovanie postavenia ako parlamentnej strany, zrejme nepozná hraníc. Svedčí o tom najnovšie vyhlásenie podpredsedu SDSS Františka Halmeša, že v SDKÚ v súčasnosti nie je priestor pre sociálnodemokratickú politiku, ale keby sa rozšírila jej platforma, tak by sa dalo porozmýšľať...
Mimo tohto diania sa ocitli aj zelení, ktorí svojou dlhodobejšou pasivitou docielili to, že širšia verejnosť ani len netuší, kto po personálnych zmenách stojí na čele SZS. Pretože po neslávnom konci Spoločnej voľby SDĽ sotva ponúkne SDSS a SZS také veľkorysé zastúpenie na svojej kandidátke ako pred 6 rokmi, najpravdepodobnejší bude príklon k SOP. Tá sa však tiež niekoľkokrát ocitla na prahu voliteľnosti do NR SR a tak sa zrejme hamžíkovci nebudú ponáhľať s inštaláciou dvoj - či trojkoalície, ktoré podľa zákona musia dosiahnuť pre vstup do snemovne minimálne 7 percent hlasov.
Po prvom šoku si začínajú predstavitelia vládnej koalície uvedomovať, že v hre nie sú len ich osobné ambície, ale najmä hazardovanie s dôverou občanov. Tým sľúbili radikálne zmeny nielen v zahraničnopolitickom smerovaní SR, čo sa asi ako jediné darí ako-tak uskutočňovať. Preto prestali hovoriť o nepomere medzi počtom zástupcov materských strán v poslaneckom klube SDK a vo vláde. "Nie som si istý, či by sa vzhľadom na to, ako sa koalícia a vláda ťažko zostavovali, našla politická vôľa urýchlene vytvoriť nové vládne zoskupenie," v rozhovore pre Pravdu to povedal predseda SDĽ Jozef Migaš. Určite nie iba tak do vetra.
