Reklama
Reklama

Bez bezpečnosti niet prosperity

Severoatlantická aliancia predstavuje výnimočný príklad historicky úspešného spoločenstva bezpečných a prosperujúcich krajín. Za vyše 50 rokov svojej existencie dokázala, že mier, slobodná spoločnosť, prosperita a vysoká životná úroveň idú ruka v ruke s odhodlaním brániť ich. Bez bezpečnosti niet ani prosperity, ani slobody.
Počet zobrazení: 1009

Severoatlantická aliancia predstavuje výnimočný príklad historicky úspešného spoločenstva bezpečných a prosperujúcich krajín. Za vyše 50 rokov svojej existencie dokázala, že mier, slobodná spoločnosť, prosperita a vysoká životná úroveň idú ruka v ruke s odhodlaním brániť ich. Bez bezpečnosti niet ani prosperity, ani slobody.

Slovensku sa naskytá príležitosť pripojiť sa k tomuto spoločenstvu. Možné členstvo v NATO obsahuje veľa lákadiel. Bolo by najlepšou garanciou bezpečnosti Slovenska, ktoré dnes nie je schopné samo zvládnuť agresiu alebo katastrofu väčšieho rozsahu.

Členstvo s lákadlami

Aliancia je úzko prepojená na EÚ. Vstup do aliancie by bol ďalším krokom pri integrácii Slovenska do spoločenstva prosperujúcich krajín a potvrdením našej príslušnosti k západnej civilizácii. Vstupom do aliancie by sme dosiahli rovnakú integračnú úroveň so susednými štátmi V4 - Českom, Poľskom, Maďarskom. Členstvo v NATO by bolo pre zahraničných investorov zárukou, že orientácia štátu na moderné spoločnosti a ekonomiky je nezvratná.

Kolektívna obrana v rámci NATO by súčasne bola relatívne lacnejšia ako rovnako účinná individuálna obrana. Členstvo SR v NATO by veľmi prospelo ozbrojeným silám. Avšak úplne principiálny význam by malo posilnenie medzinárodného postavenia a prestíže Slovenska. Práve členstvom v Severoatlantickej aliancii by Slovensko a jeho obyvatelia mohli najlepšie ukázať, že dokážu byť prínosom pre mier, bezpečnosť a stabilitu Európy.

Dôležité záväzky

Členstvo v NATO však znamená aj záväzky. Azda najdôležitejšie sú obsiahnuté v článkoch 3 a 5 Severoatlantickej zmluvy. Článok 3 obsahuje záväzok jednotlivo i spoločne (...) zachovávať a rozvíjať svoju individuálnu i kolektívnu spôsobilosť odvrátiť ozbrojený útok. Severoatlantická aliancia totiž nie je žiadny abstraktný útvar. NATO - to sú konkrétne štáty, na ktorých leží zodpovednosť za obrannú spôsobilosť aliancie.

Článok 5 Severoatlantickej zmluvy zase členské štáty zaväzuje k vzájomnej pomoci v prípade vonkajšieho napadnutia hociktorého člena aliancie. Je to jeden z najväčších záväzkov, aké môže štát prijať. Pristúpiť k Severoatlantickej zmluve preto znamená pristúpiť k obrane celého duchovného dedičstva Západu a je teda aj hodnotovou otázkou s hlbokým dosahom na celú spoločnosť. V súvislosti s integráciu do NATO teda určite je o čom diskutovať. Želajme si len, aby to bol dialóg argumentov a nie dialóg bezobsažných mýtov a výkrikov.

Čo hovoria fakty

Diskutovať o integrácii Slovenska do NATO nie je jednoduché. Tým, že táto diskusia dlhé roky stagnovala, je doslova zanešvárená rôznymi mylnými predstavami. Kým ich nevyvrátime, k serióznej diskusii o prínosoch a záväzkoch vyplývajúcich z členstva v NATO nie je ani možné pristúpiť. Aké sú tie najčastejšie mýty o dôsledkoch integrácie do NATO a o čom hovoria fakty?

Mýtus: Po vstupe do NATO budeme musieť prezbrojiť armádu západnou výzbrojou

Fakty: Experti aliancie žiadajú našich politikov a expertov o maximálnu triezvosť pri úvahách o veľkých investíciách do vojenskej výzbroje. Každý vie, že od Slovenska nemôže očakávať veľké vojenské výdavky. Prioritou nie je nahradenie východnej vojenskej výzbroje výzbrojou západnou, ale modernizácia existujúcej, tak aby mohla "komunikovať" a operovať spoločne s výzbrojou štátov NATO. K postupnej obmene a modernizácii vojenskej výzbroje dôjde po ukončení jej životnosti bez ohľadu na to, či budeme, alebo nebudeme v NATO.

Mýtus: Po vstupe do NATO dôjde k prudkému zvýšeniu výdavkov na obranu

Fakty: K ničomu takému nedošlo v Česku, Maďarsku ani Poľsku. Výšku výdavkov na obranu si určuje každý štát NATO sám, nikto mu ju nepredpisuje. Aj po vstupe Slovenska do NATO sa predpokladá zachovanie súčasnej úrovne výdavkov na obranu na úrovni približne dvoch percent HDP. K čomu členstvo v aliancii nepriamo núti, nie je rast výdavkov, ale skôr ich väčšia efektivita a lepšia premyslenosť zámerov.

 

Mýtus: Dávame peniaze na NATO, pričom chýbajú v zdravotníctve a školstve

Fakty: Slovensko by muselo svoje ozbrojené sily udržiavať, reformovať a modernizovať, aj keby do NATO nevstupovalo, takže prostriedky, ktoré investujeme do prípravy na členstvo v NATO, by tak či tak boli použité na obranu štátu. Rozdiel je len v tom, či investujeme do obrany individuálnej alebo kolektívnej, ktorá sa v našom prípade ukazuje ako oveľa efektívnejšia.

 

Mýtus: Ako členovia NATO budeme musieť platiť vysoké členské poplatky

Fakty: Zatiaľ čo príspevok Českej republiky v roku 2001 predstavuje 395 miliónov českých korún, tak napríklad v rokoch 2002 a 2003 poputuje do Českej republiky v rámci prerozdelenia po miliarde a tristotisíc českých korún. Do roku 2006 chce NATO investovať do vojenskej infraštruktúry našich západných susedov päť miliárd českých korún. Aliancia tak robí v pragmatickom záujme posilniť spoločnú obranu. Keďže však kvalita armád štátov, ktoré do NATO nedávno vstúpili alebo sa o to uchádzajú, zaostáva za štandardmi aliancie, je logické, že investície NATO smerujú najmä tam a týkalo by sa to aj Slovenska.

 

Mýtus: Členstvom v NATO obmedzíme našu suverenitu

Fakty: Všetko, čo aliancia robí, musia jednohlasne schváliť všetky členské štáty. Ak ktorýkoľvek člen s niečím nesúhlasí, potom NATO neprijme rozhodnutie a jednotlivé členské štáty môžu slobodne uprednostňovať svoje kroky. NATO nevnucuje členom alebo partnerom rozhodnutia proti ich vôli, na také čosi nemá mandát, keďže suverenitu si štáty aliancie v plnom rozsahu ponechávajú.

 

Mýtus: Po vstupe do NATO môžu byť u nás rozmiestnené jadrové zbrane

Fakty: Viacero štátov NATO nedovoľuje tieto zbrane na svojom území. K žiadnemu rozmiestneniu jadrových zbraní nedošlo v Česku, Poľsku ani Maďarsku ako nových členov aliancie. Nie je na to ani vojensko-strategický dôvod, lebo taktické jadrové zbrane sú v Európe už minulosťou a pre umiestňovanie medzikontinentálnych balistických rakiet, ktoré sú schopné preletieť tisícky kilometrov, nie je územie Slovenska nijako dôležité. Okrem toho Slovensko je signatárom zmluvy o nešírení jadrových zbraní a aliancia podpísala 7. mája 1997 s Ruskou federáciou Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti, v ktorom sa píše: "Členské štáty NATO znova potvrdzujú, že nemajú žiadny úmysel, žiadny plán a žiadny dôvod, aby umiestnili na území nových členov jadrové zbrane, ani žiadnu potrebu zmeniť akýkoľvek aspekt jadrovej pozície a jadrovej politiky NATO a že nepredpokladajú akúkoľvek potrebu tak urobiť v budúcnosti."

 

Mýtus: Jednoduchšie a lacnejšie by bolo vyhlásiť neutralitu

Fakty: Neutralitu nestačí vyhlásiť. Buď ju garantujú veľmoci (čo v súčasnosti nepripadá do úvahy), alebo ju štát musí podporiť silnými ozbrojenými silami a veľkými vojenskými výdavkami. Na to však Slovensko nie je dostatočne ekonomicky silné a jeho obyvateľstvo dostatočne odhodlané. Ani geostrategická poloha Slovenskej republiky v strede Európy neutrálnemu štatútu veľmi nepraje, pretože v čase reálne hroziaceho konfliktu by sa stala kandidátom na štát "nárazníkovej zóny" oddeľujúcej mocnosti.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama