Koniec sankcií, alebo ako nestratiť tvár
Sedem mesiacov trvalo, kým štrnásť členských krajín Európskej únie (EÚ) v utorok minulý týždeň oficiálne ukončilo bilaterálne sankcie voči Rakúsku takým spôsobom, ktorý umožnil obom stranám zachovať si tvár. Vládam v metropolách členských krajín tým, že sa mohli vykázať posudkom tzv. výboru múdrych. Viedenskej modro-čiernej koalícii zase tým, že jej nikto nedokázal porušovanie demokratických princípov vládnutia.
Trojčlenný "výbor múdrych" ustanovil 12. júla t.r. predseda Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva na predchádzajúcu písomnú žiadosť portugalského premiéra počas portugalského predsedníctva v EÚ. Došlo k tomu v čase, keď začali predovšetkým škandinávske krajiny a Veľká Británia nahlas vyjadrovať nesúhlas s postupom, ktorý bol podľa nich unáhlený a nebol v súlade s článkami 6 a 7 Európskej zmluvy. Článok 6 hovorí o dodržiavaní spoločných hodnôt EÚ v oblasti slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a právneho štátu. Článok 7 zase predpokladá, že v prípade porušenia týchto spoločných hodnôt môže Európska rada, zložená z premiérov a hláv, na návrh tretiny členských krajín, alebo EK po súhlase Európskeho parlamentu (EP) jednohlasne konštatovať, že došlo k vážnemu a pokračujúcemu porušeniu zásad obsiahnutých v čl. 6 a vyzvať vládu dotknutého štátu na zaujatie stanoviska.
Ak sa prijme takéto stanovisko, potom môže Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o pozastavení určitých práv tejto krajiny v EÚ. To sa však v prípade Rakúska po vzniku modro-čiernej koalície Strany slobodných (FPÖ) a Ľudovej strany (ÖVP) nestalo. Spomínané články sa obišli tak, že sankcie neuvalila EÚ ako taká, ale ostatných 14 členských krajín v rámci bilaterálnych vzťahov s Viedňou. Chceli tak vyjadriť svoj zásadný nesúhlas so vstupom FPÖ do vlády, pretože ju považujú za pravicovo populistickú s výraznými prvkami extrémizmu, xenofóbie a rasizmu. Týkalo sa to najmä jej vtedajšieho predsedu a korutánskeho hajtmana Jörga Haidera, známeho svojimi predchádzajúcimi pochvalnými výrokmi na adresu SS a Tretej ríše. Strana bola síce v rokoch 1983 až 1986 vo vládnej koalícii so sociálnymi demokratmi (SPÖ), avšak po zvolení Haidera na čelo FPÖ vtedajší spolkový kancelár na spolkovej úrovni koalíciu zrušil, zatiaľ čo v niektorých spolkových krajinách zostala v krajinských vládach.
Taktika figového listu Ako konštatuje v správe výbor múdrych, práve po Haiderovom nástupe začalo získavať v FPÖ prevahu radikálne nacionalistické krídlo nad krídlom orientovaným na liberálnu ekonomiku. V roku 1993 iniciovala FPÖ pod heslom Najprv Rakúsko referendum s cieľom dosiahnuť obmedzenie prisťahovalectva do krajiny. Vďaka odmietavému postoju väčšiny Rakúšanov sa na referende zúčastnilo iba 7,3 percenta voličov. Proticudzinecké heslá boli aj výrazným mottom plagátov FPÖ vo Viedni pred voľbami do spolkového parlamentu vlani v októbri. Keď napokon FPÖ rozdielom iba pár hlasov predstihla ľudovcov, rozhodol sa ich predseda Wolfgang Schüssel, že využije sitáciu na posilnenie pozícií ÖVP vo vtedajšej vládnej koalícii tým, že začal klásť vtedajšiemu sociálnodemokratickému kancelárovi Viktorovi Klimovi nôž na krk a otvorene naznačoval, že ako prípadný koaličný partner by pre ľudovcov mohol prichádzať do úvahy aj J. Haider.
Ten pochopil príležitosť, i Schüsselove ambície, a "veľkoryso" mu ponúkol kancelárske kreslo. Bol totiž natoľko bystrý, že vedel o svojej zlej povesti v európskych politických salónoch, a preto zvolil taktiku figového listu. K nej možno započítať aj jeho ďalší ťah, keď sa po vzniku koalície formálne stiahol do úzadia a na čelo strany presadil svoju blízku spolupracovníčku Suzanne Riessovú-Passerovú. Politickí pozorovatelia však nevylučujú, že Haider počíta so svojím triumfálnym návratom do spolkovej politiky a perspektívne aj s funkciou kancelára. Môže sa to udiať vtedy, keď FPÖ dokáže o tri roky presvedčiť voličov, že práve ona je tou správnou šťukou v rybníku, a zahraničie o tom, že sa dokáže správať ako strana rešpektujúca demokratické pravidlá.
Nedali šancu frustrácii Zatiaľ, ako to potvrdila aj správa výboru, sa jej ministri vyznačujú nielen kompetentnosťou, ale sa vyhýbajú akýmkoľvek výrokom, ktoré by bolo možné označiť za extrémistické. Nie tak ale funkcionári strany, vrátane J. Haidera, ktorí naďalej tvrdia muziku. Práve frustrácia obyvateľov Rakúska z diplomatickej izolácie však mohla byť vodou na mlyn nacionalistického jadra v FPÖ, a preto výbor odporučil rýchle ukončenie sankcií. Ústretové gesto EÚ urobila aj voči svojim "hardlajnerom" - predovšetkým Francúzsku a Belgicku - ktorí sa obávajú rastu vplyvu pravicových radikálov na domácej politickej scéne. Preto označila za potrebné, venovať Haiderovi a FPÖ naďalej zvýšenú pozornosť.
Ak sa nakoniec presadia aj odporúčania výboru na vytvorenie mechanizmu kontroly dodržiavania spoločných hodnôt v EÚ, potom možno zdanlivo zbytočný rozruch okolo Rakúska splní vyšší cieľ. A zrejme nebol W. Schüssel ani tak ďaleko od pravdy, keď zrušenie sankcií apostrofoval výrokom, že nikto síce nestratil tvár, avšak závoj z tváre Európy padol.
Autor (1942) je redaktor Národnej obrody
