Nebezpečenstvá z podzemia
Aj napriek tomu, že väčšina laikov má svoju predstavu o náplni geológie, verejnosť si len málo uvedomuje jej úlohu v rozvoji spoločnosti. Geológ nie je len hľadačom zlata a uránu, nie je to len čudácky zberateľ minerálov, skamenelín, či iných "vykopávok". Pôsobí predovšetkým ako inventarizátor zloženia a "technického stavu" zemskej kôry našej krajiny - tej fantastickej stavby, na ktorej prežívame celý svoj život.
Zväčša si však pritom neuvedomujeme, že len jej poznanie umožňuje chrániť sa pred javmi, ktoré sa nás môžu často nečakane citeľne dotknúť a ktoré sa skrývajú pod hrozivým slovíčkom georiziká. Práve ony často v rozsiahlych areáloch nepriaznivo ovplyvňujú život ľudských spoločenstiev. Medzi geologické procesy, v sprievode ktorých sa zjavujú rizikové fenomény, patria najmä zemetrasenia, tsunami, radónové riziko, pohyby svahových hmôt - zosuvy, či vulkanická aktivita a jej sprievodné procesy (bahnotoky, spád sopečného popola, prúdy žeravých láv na svahu stratovulkánov).
Seizmika medzi nami Najväčšia časť povrchu kontinentov sa skladá z konsolidovaných krýh zemskej kôry, ktoré sú z hľadiska zemetrasení najmenej aktívne. Naproti tomu zóny tohot styku predstavujú miesta akútneho zemetrasného nebezpečenstva, napríklad Japonské ostrovy, západný okraj USA, východné Stredomorie a iné. Naše územie bolo v dávnej minulosti miestom takéhoto styku a prechádza cez neho šev medzi starými, dnes už pevne do seba zazubenými platňami. Územie Slovenska tvorí kryha Centrálnych Karpát, ktorá sa pomaly pohybuje k východu pozdĺž švu, prebiehajúceho blízko moravských a poľských hraníc a od územia Pienin križujúceho Šariš a Vihorlat. Samotnú ju pretínajú menšie praskliny (komárňanský, dobrovodský, žilinský, revúcky zlom), na ktorých sa hromadia a občas vyrovnávajú tlaky v zemskej kôre. Preto i keď nám žiadna veľká seizmická katastrofa bezprostredne nehrozí, musíme sa zmieriť s tým, že nejaké to rinčanie pohárov vo vitrínach raz za dekádu pravdepodobne aj v budúcnosti zažijeme. Veď zdanlivo nehybná Zem v skutočnosti "žije" vlastným životom!
Obklopení radónom Radónové riziko sa dostalo do povedomia s rastom údajov o používaní rádioaktívnych surovín. Na začiatku "rodokmeňa" radónu je prvok urán. Geológovia vedia, že tento prvok obsahujú prakticky všetky horniny. Pri radioaktívnom rozpade uránu vzniká prvok rádium, plynný radón a ďalšie rádioaktívne častice, šíriace sa do pôdy, vody i vzduchu. Množstvo radónu v horninách, pôde, vzduchu a vo vode je v rôznych, od seba i neveľmi vzdialených miestach (napr. domoch) výrazne rozdielne. Nakoľko radón je plyn, na rozdiel od uránu a rádia sa pohybuje rýchlejšie a na väčšie vzdialenosti, po puklinách v horninách a cez póry v pôdach preniká do ľudských obydlí. Menšia časť radónu sa šíri vodou, a to najmä pri jej rozptyľovaní pri zohrievaní, sprchovaní, či praní. Zvýšené koncentrácie radónu v prírode však dnes možno presne, rýchlo a lacno zistiť, vypracovať príslušné návrhy a realizovať potrebné opatrenia. Pri plánovanej výstavbe sídliskových aglomerácií, resp. rozsiahlejšej plošnej zástavby by malo byť samozrejmé, aby si investor objednal zmeranie obsahu radónu v horninách, pôdach, vode a v ovzduší.
Zosuvy pôdy Pohyby svahových hmôt (zosuvy) postihujú okrem vertikálne exponovaných oblastí, kde dochádza k skalným zrúteniam, aj svahy, ktorých sklony budia zdanlivý pocit bezpečnosti, stability, nemennosti. Aj v takýchto krajinných celkoch sa však fyzikálne vlastnosti hornín môžu postupne meniť a tým spôsobiť zmenu relatívneho pokoja. Horninové masy sa dostávajú do pohybu. Plazivý, relatívne pomalý pohyb svahových más býva o to ničivejší a ťažšie zadržateľný. Najčastejšou príčinou vzniku zosuvov je porušenie rovnováhy horninových más nasiaknutím horninových horizontov vo svahu vodou. Najmä vonkajšia a centrálna zóna Západných Karpát svojou geologickou stavbou dáva predpoklady vzniku pohybov svahových hmôt. Na území Slovenskej republiky poznáme vyše deväť tisíc miest, na ktorých sa v minulosti udial pohyb svahových hmôt. V rokoch l960-1961 v Handlovej došlo k obrovskému plošnému pohybu svahových hmôt. Tento pohyb zničil alebo výrazne poškodil asi 150 obytných domov, komunikácie, elektrické vedenia i ďalšie inžinierske siete. Odstránenie následkov a monitorovanie pohybu v uvedenom období stálo vyše 380 miliónov korún. Zosuv v Handlovej prinútil rozhodovacie orgány uvedomiť si nutnosť evidencie a monitorovania miest zosuvov. V priebehu nasledovných rokov pracovníci katedry geotechniky Stavebnej fakulty Vysokej školy technickej v Bratislave vytvorili register zosuvov v Slovenskej republike, ktorý sa neustále dopĺňa. Inokedy je príčinou zosuvu nevhodné situovanie cestného či železničného telesa do zárezu v svahu. Známy je "živý" zosuv pri Okoličnom, ktorý stále ohrozuje železničnú trať, ale aj skalné zrútenia pri Podbieli (posledný raz sa výrazne pohol v polovici osemdesiatych rokov). Príčinou pohybu svahu môže byť aj jeho enormné zaťaženie, napr. výstavbou sídlisk.
Ohrozenie vulkánmi Posledný vulkanický poryv sa v našej oblasti odohral v štvrtohorách asi pred l50 tisíc rokmi. Tým posledným aktívnym vulkánom na Slovensku bol Pútikov vŕšok pri Novej Bani. Jeho čadičové lávy sa valili do doliny Hrona, kde prekryli štrkové nánosy riečnej terasy. Ostatné "mladé" vulkány nášho územia utíchli pred viac ako miliónom rokov. Iste sa tu ponúka otázka: ak tieto sopky geológovia radia k mladým, nemôžu ešte ožiť? Nie sú nebezpečné? I v prípade len teoretickej možnosti obnovenia vulkanickej aktivity v nasledujúcom tisícročí - čo je nepravdepodobné - sa môžeme ubezpečiť, že erupcie sopiek nášho typu boli "pokojné". Produkovali prevažne lávu a nie výbušné plyny a vulkanoklastický materiál (vulkanické bomby, vulkanický prach a popol). Môžeme teda pokojne spávať, vulkanické erupcie nám bezprostredne nehrozia.
Autor (1946) je riaditeľ Geologického ústavu SAV
