Krajina odborníkov na liečbu homosexuality
"Nie je nevyhnutné, aby sme žili, ale je nevyhnutné, aby žil nemecký národ. A ten môže prežiť, len ak môže bojovať, pretože život znamená boj. A môže bojovať iba vtedy, ak si zachová svoju mužnosť. Svoju mužnosť si môže zachovať len vtedy, ak sa podriadi disciplíne, a to najmä pokiaľ ide o lásku. Voľná láska a deviantnosť sú nedisciplinované. Preto ťa odmietame, tak ako odmietame všetko, čo škodí nášmu národu."
Tento výrok je prebraný z oficiálneho stanoviska Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany k homosexuálom z roku 1928. Ak by sa však v prvej vete výroku nespomínal nemecký národ, za jeho autora by sme pokojne označili aj nejedného nášho kresťanskodemokratického politika, poslanca za SNS, či predstaviteľa Konferencie biskupov Slovenska. Bohužiaľ, na Slovensku sa homofóbna rétorika využíva čoraz častejšie a, čo je zarážajúce, najmä v Národnej rade.
Trocha z minulosti
Pritom o homosexualite sa rozprávalo už v dávnej minulosti. Podľa zborníka Spoločná cesta k inštitútu registrovaného partnerstva na Slovensku bola erotická láska k osobe rovnakého pohlavia v starom Grécku témou básnických diel i zanietených filozofických diskusií. Mužská homosexualita sa v rozličných formách zase v gréckom, rímskom a egyptskom svete považovala za vznešený cit. Dokonca aj v Biblii sa nachádzajú miesta ospevujúce ľubostné vzťahy medzi dvomi mužmi či dvoma ženami. Napríklad v Piesni Šalamúnovej sa ospevuje intenzívny vzťah Dávida k Jonatánovi. Takže, terajší postoj predstaviteľov KDH je zaujímavý.
Každý je heterosexuál?
Ešte si všetci pamätáme na výrok Jána Čarnogurského, ktorý sa vyhrážal svojím odchodom z postu ministra spravodlivosti v prípade zavedenia inštitútu registrovaného partnerstva na Slovensku. Bolo to v čase letnej uhorkovej sezóny, keď si minister zobral na mušku najprv prostitútky a potom homosexuálov. Čistým politickým ťahom chceli kresťanskí demokrati bojovať opäť proti niečomu. Taká je totiž v poslednom období rétorika tejto strany, ktorú, mimochodom, v roku 1998 ako takú ani nik nevolil. Kresťanskí demokrati sa neusilujú navrhovať kroky v boji za niečo, ale stále len proti niečomu. Predsedníčka SNS Anna Malíková ich iniciatívu považovať homosexualitu iba za chorobu výstižne komentovala: "Homosexuáli nie sú až natoľko nebezpeční ako niektorí politici z radov KDH, pretože, na rozdiel od nich, nemajú potomstvo, nerozmnožujú sa a nemôžu rozširovať chorú ideológiu a choré myšlienky. Preto považujem kroky KDH za hon na čarodejnice, pretože debatou o homosexuáloch odvracajú pozornosť od svojich prešľapov." A rovnosť občanov predsa neposudzuje KDH, ale ústava. A to je predsa najvyšší zákon štátu.
Koncom novembra sa do parlamentu dostane návrh zákona o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia. Podpísalo sa pod neho sedem poslancov z viacerých strán - Milan Ištván, Ľubomír Andrassy, Peter Weiss, Jaroslav Volf, Miloslav Suchár, Katarína Čižmáriková a László Nagy. Už dnes sa dá predpokladať, že poslanecké kluby KDH a SNS sa v rozprave k tomuto bodu budú predbiehať v homofóbnych výrokoch. Pritom práve títo poslanci si neuvedomujú, ako škodia Slovensku v jeho integračných snahách. Všetky homofóbne výroky politikov sa totiž monitorujú a Európska únia je o nich podrobne informovaná. Chceme teda mať aj v tejto otázke takú kritickú správu ako o stave problematiky Rómov? Poslanec za SDĽ a jeden zo signatárov zákona M. Ištván situáciu charakterizoval jednou vetou: "Slovenský parlament je v tomto smere nevzdelaný." Veď niektorí zo zákonodarcov si ešte stále myslia, že homosexualita sa dá liečiť. Pritom sa nenachádza ani v Medzinárodnej klasifikácii chorôb, ktorú vydáva Svetová zdravotnícka organizácia. Z čoho teda poslanci typu Alojza Rakúsa vychádzajú? Nie je to len ich nenávisť voči inak sexuálne orientovaným? Alebo ich naozaj ktosi presvedčil o tom, že každý je v podstate vo svojej samotnej hĺbke heterosexuálom?
Ide iba o partnerstvo
Návrh spomínaného zákona sa pritom nedotýka adopcie detí, cirkevných sobášov, či umelého oplodnenia, voči čomu by sa asi mohla vzniesť najväčšia vlna diskusie. Práve naopak. Gejsko-lesbickému spoločenstvu ide predovšetkým o uzákonenie životného partnerstva ako takého. Hoci by gej žil so svojím partnerom aj niekoľko rokov, dnes nemá právo na informácie o jeho zdravotnom stave, nemôže byť riadne zapísaný v byte, v ktorom s ním žije, a keby aj v nemocnici umieral, jeho partner nemá ani právo ísť sa s ním rozlúčiť. A len toto homosexuáli dnes požadujú. Keď sa v Českej republike takýto zákon predkladal prvýkrát, mal iba 30-percentnú podporu verejnosti. Dnes je to už 60 percent. V prvom rade o to ide predstaviteľom Iniciatívy Inakosť - spolužitie bez diskriminácie sexuálnych menšín - rozprúdiť debatu. Sú totiž realisti, veď aj v susedných Čechách tento zákon prijali až na tretí pokus.
Registrované partnerstvo už dnes umožňujú v kanadskom Québecu, Nemecku, Nórsku, Švédsku, na Islande, vo Vermonte (USA), Francúzku, Španielsku, Holandsku, Dánsku a Maďarsku. Kanada, Ekvádor, Juhoafrická republika a Fidži majú zaručenú ochranu homosexuálov prostredníctvom ústavy, ďalších 16 štátov vypracovalo antidiskriminačné zákony. U nás však takáto vôľa pri schvaľovaní troch takzvaných pracovných zákonov nebola. Bývalá ministerka školstva Eva Slavkovská vtedy dokonca vyhlásila: "Nie som proti homosexuálom, ale som proti tomu, aby sme takéto vzťahy dostávali do škôl."
Poslanec za SDĽ Ladislav Orosz považuje v tejto súvislosti Slovensko za konzervatívnu krajinu. Ale zároveň sme aj krajinou odborníkov na liečenie homosexuality. "V arabských krajinách to liečia veľmi účinne tak, že homosexuálov popravia. Ak sa to takto na tom Slovensku skončí, tak Boh s nimi," dodáva sexuológ Radim Uzel. Takúto formu liečby mal poslanec za KDH A. Rakús na mysli?
Alojz Rakús, psychiater, bývalý minister zdravotníctva, v súčasnosti poslanec NR SR za KDH:
V minulosti, keď sa ešte homosexuáli posielali na liečenie, sa mi podarilo vyliečiť dvoch z piatich pacientov - mužských homosexuálov. Terapia bola úspešná do takej miery, že títo jedinci, ktorí žili už zabehnutým spôsobom homosexuálov, nakoniec uzatvorili heterosexuálne manželstvo a splodili deti. O jednom z nich bezpečne viem, že jeho manželstvo úspešne funguje, pretože mi pravidelne posiela pozdrav.
Eva Slavkovská, exministerka školstva, poslankyňa za SNS:
Pôsobenie homosexuálov (na školách) je proti kresťanskej morálke, ku ktorej sa hlási väčšina obyvateľov Slovenska.
Peter Muránsky, poslanec za KDH:
Pre mňa znamená homosexualita spoločenský exibicionizmus.
VíŤazoslav Moric, poslanec za Pravú SNS:
Ľahšie sa mi hovorí o buzerantoch ako o homosexuáloch.
Augustín Marián Húska, poslanec za HZDS-ĽS:
Sú to často veci, ktoré ani nie sú, celkom prebádané, a celkom určite majú svoju, dajme tomu biologickú, genetickú determináciu atď. To znamená, že to predsa nemôžeme nejako spakruky odhodiť, ale neviem, či máme o tomto písať.
