Skrivená tvár sveta
Jeden z najväčších amerických sociológov a futurológov Alvin Toffler tvrdí, že v dnešnom globalizujúcom sa svete dochádza k čoraz väčšej konfrontácii medzi právne chránenými záujmami priemyselnej civilizácie (nazýva ju druhou vlnou vývoja ľudstva, prvou bola poľnohospodárska revolúcia) a silami tretej vlny (informačnej revolúcie). Tento konflikt formujúci novú civilizáciu je, podľa neho, v centre dnešného politického napätia v globálnom meradle a predstavuje „superzápas“ zajtrajška. Iná svetová autorita - generálny tajomník OSN Kofi Annan - nedávno označil súčasnú globalizáciu za „azda najhlbší zdroj medzinárodnej transformácie od čias priemyselnej revolúcie“, ktorej „adjektívum globálny sa väčšmi než k miestu vzťahuje k priestoru definovanému elektronickými prostriedkami a k stavu mysle“. Vo svojej správe o stave sveta za rok 2000 Annan napísal: „Jedným globalizácia priniesla ďalšie nádeje, iným ďalšie sklamania. Mnohí neveria, že globalizačný potenciál môže pomôcť všetkým odstrániť biedu, choroby, rastúcu hospodársku a sociálnu nerovnosť, zraniteľnosť globálnych trhov a finančných tokov. Vyžiada si to ešte veľa opatrení na medzinárodnej a národnej úrovni.“ .
Skľučujúca štatistika, neradostné vyhliadky
Podľa údajov OSN sa tempo rozvoja a celková životná úroveň vo vyspelých štátoch vlani zvýšili, no v mnohých rozvojových krajinách ešte viac klesli. Iba štáty východnej Ázie sa vyvíjali a odstraňovali biedu rýchlejšie ako ostatné. V globále se ešte výraznejšie zväčšila sociálna polarizácia. Napríklad 383 najbohatším osobám patrí viac kapitálu, ako je celková suma ročných príjmov 40 percent najchudobnejších ľudí sveta, čo predstavuje okolo 2,4 miliardy osôb. Na jednu pätinu bohatých štátov pripadá 85 % svetového HDP, zatiaľ čo chudobnejším štyrom pätinám patrí iba 15 %. Zo 100 najsilnejších ekonomík iba 49 patrí národným štátom a 51 nadnárodným korporáciám (NNK).
Na zemeguli žije vyše 6 miliárd ľudí, z toho 4,8 miliardy v rozvojových a v tzv. transformujúcich sa štátoch. Tri miliardy obyvateľov majú na celodenné živobytie, vrátane ubytovania, stravy a oblečenia, menej ako 2 doláre (USD). Z toho 1,2 miliardy menej ako 1 USD na deň a okolo 800 miliónov (vrátane detí) žije v najhlbšej biede. 1,3 miliardy ľudí nemá prístup k nezávadnej pitnej vode, ktorá sa už stala na mnohých miestach planéty strategickou surovinou. 40 tisíc ľudí denne umiera na choroby, ktoré sa dajú liečiť preventívne.
V roku 1999 spolu 34,3 milióna obyvateľov zemegule postihla nemoc HIV/AIDS, z toho 13,2 milióna detí. 18,8 milióna osôb na túto chorobu dosiaľ zomrelo. V roku 1999 sa vyskytlo 5,4 milióna nových prípadov HIV/AIDS. V Afrike s ňou žije už 24,5 milióna nakazených a ročne tam zabíja štyrikrát viac ľudí, ako pokračujúce ozbrojené konflikty. Napriek tomu jej najväčší výskyt je na niektorých ostrovoch v Karibiku.
Ani v oblasti vzdelania, bez ktorého nie je mysliteľný hospodársko-sociálny rozvoj, sloboda, demokracia, no ani dobre fungujúca globálna ekonomika, situácia nie je radostná. Viac ako jedna miliarda svetovej populácie je vo veku medzi 15. a 24. rokom života a takmer 40 % z nich vo veku do 20 rokov. Z toho temer 98 % mládeže žije v rozvojovom svete a vyše 130 miliónov z nich nemôže navštevovať základnú školu. Podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce, 60 miliónov mladých dnes márne hľadá prácu a okolo 80 % z nich pripadá na rozvojové a tzv. transformujúce sa (bývalé socialistické) štáty. Podľa údajov Svetovej banky sa po roku 1990 práve v tranzitívnych krajinách zvýšil počet chudobných až dvadsaťnásobne a v celej Európe v súčasnosti hladuje okolo 34 miliónov ľudí.
A čo nás čaká v budúcnosti? Napríklad o 25 rokov sa budú musieť naše deti vysporiadať s tým, že na Zemi bude žiť takmer 8 miliárd obyvateľov, z toho okolo 7 miliárd práve v rovojových a tranzitívnych krajinách. Na svete bude vyše 500 miest s vyše 1 miliónom obyvateľov a vyše 20 miest bude mať vyše 10 miliónov obyvateľov. Takisto sa očakáva, že do roku 2050 celosvetová populácia dosiahne možno vyše 9 miliárd osôb, pričom celý prírastok do roku 2030 pohltí vidiek a menej rozvinuté oblasti.
Globálna budúcnosť - globálna zodpovednosť
V dnešnom navzájom pospájanom svete udalosti v jednej oblasti môžu mať okamžitý dopad nielen na hospodársko-sociálnu či ekologickú, ale i na politickú situáciu v iných oblastiach. Boj s globálnymi problémami je zodpovednosťou všetkých subjektov súčasných medzinárodných vzťahov. Nemôže nebyť zároveň aj bojom za medzinárodnú stabilitu, bezpečnosť a mierovú spoluprácu na základe vždy platných princípov vzájomnej úcty a rovnosti výhod, zakotvených v Charte OSN a vôbec v medzinárodnom práve.
Prosperujúce trhy, ľudský rozvoj a medzinárodná bezpečnosť sú tiež navzájom prepojené. Kolektívna bezpečnosť sa dnes už nedá definovať iba ako absencia ozbrojeného konfliktu, či už vnútri štátov alebo medzi nimi. Odzbrojenie zostáva kľúčovou úlohou stratégie mieru a medzinárodnej bezpečnosti, o to väčšmi, že už v roku 1999 - prvý raz od konca studenej vojny - vojenské rozpočty štátov stúpli približne na sumu 780 miliárd USD, čo bolo 2,6 % svetového HDP.
Zároveň však aj masové zneužívanie ľudských práv, veľké premiestňovanie obyvateľstva, medzinárodný terorizmus a organizovaný zločin, nebezpečné choroby, drogy, nelegálny obchod so zbraňami a ďalšie podobné javy globalizujúceho sa sveta priamo ohrozujú bezpečnosť ľudí a národov. Preto boj proti nim vyžaduje koordinovaný postup všetkých krajín. Aj degradácia životného prostredia dosiahla alarmujúce podoby. Najmä znečisťovanie prírody, obštrukcie so znižovaním emísií skleníkových plynov, ktoré urýchľujú čoraz dramatickejšie zmeny podnebia, drancovanie zdrojov Zeme a útoky na biodiverzitu spojené s rastúcou spotrebou predovšetkým vo vyspelých štátoch.
Trh problémy chudobných nevyrieši
Aj to prináša globalizácia popri svojej pozitívnej stránke. Ako historicko-objektívny proces sa, samozrejme, nedá zastaviť, ale je možné ovplyvniť jej ďalší priebeh spoločným úsilím štátov, NNK a svetových inštitúcií tak, aby prinášala úžitok všetkým krajinám a národom. Globalizácia vytvára bohaté finančné a iné materiálne zdroje, ktoré môžu slúžiť všetkým, ak jej aktéri prispejú k vytvoreniu rovnakých príležitostí a rozumného stupňa porozumenia medzi národmi a ľuďmi. Aby pozitívne rozvíjala výrobu, služby, kultúru, vzdelanie, zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť a vôbec kvalitu života. A aby nové výdobytky vedy a techniky, vrátane informačných, komunikačných a audiovizuálnych prostriedkov, boli dostupné a slúžili všetkým. Práve moderné technológie môžu dnes pri racionálnom využití rapídne urýchliť hospodársky a sociálny rozvoj chudobnejších krajín a pozdvihnúť ich na vyššiu úroveň prosperity a medzinárodnej spolupráce.
Skutočnosť je však zatiaľ iná. Iba 5 percent svetovej populácie má napríklad prístup k internetu. V USA je viac počítačov ako vo zvyšku sveta a v Japonsku viac telefónov ako v celej Afrike. Premostenie "digitálneho" rozdelenia medzi bohatými a chudobnejšími štátmi je jednou z naliehavých úloh medzinárodného spoločenstva, najmä v rámci OSN. Preto i mnohé krajiny prijímajú národné programy poskytovania a využitia informačných a komunikačných technológií ako integrálnu súčasť stratégie svojho rozvoja. Vyžiada si to aj väčšie investície do infraštruktúry, vzdelania a výstavby vlastných kapacít.
Vlády čoraz viac chápu, že samotný trh a hospodársky rast sociálne problémy chudobnejších krajín nevyriešia. Rozhodujúca je reálnosť a všestranné zabezpečenie hospodárskych a sociálnych programov rozvoja, aby účinne chránili záujmy obyvateľov. Rovnosť možností a maximálne zapojenie ľudí do týchto programov je práve tou najlepšou cestou k úspechu akejkoľvek stratégie trvalého a udržateľného rastu.
Slobodný neznamená spravodlivý
V epoche globalizácie majú aj ľudské práva globálny význam a dopad. Patrí medzi ne v prvom rade právo na rozvoj zakotvené v deklarácii OSN zo 14. 12. 1986. Na jej základe prijaté medzinárodnoprávné normy definujú rozvoj ako neodňateľné právo, prostredníctvom ktorého sa môže každý človek a národ zúčastniť, prispievať a využívať výhody hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a politického rozvoja, v ktorom sa majú uplatniť všetky ľudské práva a základné slobody. Štáty majú povinnosť zabezpečiť toto právo svojim občanom a prispievať k jeho uplatňovaniu aj v globálnom rámci.
Vyžaduje si to však aj podstatné zvýšenie sociálnej vyváženosti a efektívnosti správy jednotlivých štátov, regiónov, miest a vidieka. A tiež kvalitný právny a súdny systém, pretože sociálne slabší občania sa nemôžu cítiť rovnoprávni, ak nebudú spravodlivo chránené ich základné práva. Kým sa všetky vlády nenaučia vládnuť naozaj demokraticky - vôľou a hlasom ľudu, od ktorého pochádza ich mandát - dovtedy bude prebiehať tvrdý boj o lepšiu tvár sveta.
Globalizovaný štát dnes síce môže byť slobodný, ale nemusí byť spravodlivý. Aj v tvrdom zápase o presadenie sa novej civilizácie na "veľkej šachovnici dneška" človek musí zostať v strede pozornosti. Bez všestranného zabezpečenia jeho práv v rámci práva na rozvoj nebudú môcť prosperovať ani národy, ani štáty, ani spoločenstvo integrovaných alebo inak navzájom prepojených medzinárodných subjektov, vrátane Európskej únie. A bez toho ani "globálny stav mysle" nemôže mať zdravý základ.
