Medveď dostal dračie krídla
Žiadne vojenské dohody, ale zato podrobný "cestovný poriadok" pre vzájomný obchod, vedeckotechnickú spoluprácu i spoločné kroky proti islamskému extrémizmu a separatizmu v pohraničných oblastiach obsahuje nová (po pol storočí!) zmluva o priateľstve a spolupráci medzi Ruskom a Čínou.
Na summit krajín G 7 a pokračujúce rokovania s americkým kolegom Georgeom Bushom v talianskom Janove mohol prísť ruský prezident Vladimir Putin s neskrývanou sebaistotou. Jeho rokovania s Ťiang Ce-minom v Moskve sa síce viedli v pragmatickom, no viditeľne priateľskom tóne. Obaja predstavitelia vo svojich výstupoch pre médiá naznačili, že voľakedajšia ideologická konfrontácia neexistuje a pohraničné spory na rieke Ussuri, ktoré hrozili vojnovým konfliktom, sú ľahko riešiteľné. Ruský medveď nadnášaný dračími krídlami "Made in China" nepotrebuje vystrkovať pazúry, keď má v ázijskom tyle dobrého priateľa.
Volanie po multipolarite
Hoci zmluva nie je namierená proti USA a všeobecne proti Západu, na rokovaniach v Moskve jasne a súzvučne zaznela nevôľa nad monopolarizovaným svetom riadeným z Washingtonu. Putin a Ťiang Ce-min vo vzájomnom vyhlásení upozornili na potrebu vytvorenia "nového, spravodlivého a rozumného svetového poriadku založeného na multipolárnom svete, kde by rozhodujúcu úlohu nehrali USA, ale Organizácia Spojených národov, ktorá by sa podľa nich mala usilovať o rovnomernejšie rozdelenie výhod ekonomickej globalizácie a zmiernenie rastúceho rozdielu medzi Severom a Juhom".
Počas rokovaní v hlavnom meste RF zaznelo odsúdenie zamýšľaného amerického systému protiraketovej obrany (NMD), narušujúceho existujúcu zmluvu ABM. Tú obe strany vo vyhlásení označili za "pilier strategickej stability". Čínsky predstaviteľ navyše odmietol rozširovanie NATO na východ, ktoré by vraj mohlo destabilizovať medzinárodnú bezpečnosť. Napriek tomu Putin aj Ťiang zopakovali, že rusko-čínska zmluva rozhodne nie je namierená proti USA. Podľa námestníka ministerstva zahraničia RF Alexandra Losjukova existujú medze, ktoré Rusko a Čína nehodlajú prekročiť - nezviažu si ruky záväzkami o vzájomnej pomoci pri napadnutí jednej zo zmluvných strán.
Uzatvorenie tejto spojeneckej zmluvy nemohlo vo Washingtone nevyvolať prinajmenšom znepokojenie, no analytici akékoľvek väčšie obavy miernia. Skúsený exminister zahraničných vecí USA Henry Kissinger napríklad uviedol, že je "absolútne pokojný" a vylúčil negatívny vplyv rusko-čínskej spolupráce na americké záujmy. Obe krajiny majú totiž naďalej vážny záujem o ekonomickú a obchodnú spoluprácu so Spojenými štátmi, ba do istej miery, napr. pre moderné technológie, sú na nej aj závislé. Stačí si pripomenúť, že zatiaľ čo obchod medzi Čínou a Ruskom mal vlani hodnotu 8 až 10 miliárd dolárov, s USA si Čína v roku 2000 vymenila tovar za 115 miliárd USD.
Zbrane a ropa
Podľa všetkých náznakov je pravdepodobné, že Čínu ešte pred novembrovým zasadnutím Svetovej obchodnej organizácie (WTO) prijmú do tohto spoločenstva, o ktoré má Peking eminentný záujem. Pod vplyvom očakávaného vstupu ČĽR do WTO sa už priame zahraničné investície v Číne v prvom polroku 2001 zvýšili oproti vlaňajšku o 20,53 percenta - 20,69 miliardy dolárov. Celkové investície v podobe uzatvorených zmlúv, čo je indikátor budúceho trendu, medziročne zvýšili až o 38,23 % na 33,41 miliardy USD. Zahraničné firmy svojimi investíciami zároveň deklarujú dôveru vývoju čínskej ekonomiky. Experti tohto roku predpokladajú rast HDP v tejto krajine o 7 až 8 percent.
Ťiang Ce-min rokoval aj s ruským premiérom Michailom Kasjanovom o ekonomických a obchodných otázkach. Ministri energetiky hneď podpísali dokument o výstavbe 1700 kilometrov dlhého rusko-čínskeho ropovodu a ruský plynársky gigant Gazprom sa má podieľať na výstavbe čínskej distribučnej siete. Popri prepojení plynovodmi a ropovodmi z nálezísk na Sibíri a Ďalekom východe bude pokračovať aj spolupráca v oblasti jadrovej energetiky, kozmického výskumu a technológie. Rusko má eminentný záujem o budovanie spoločných technologických parkov, no tiež o ďalšie aktivity.
Čína sa stala najväčším zákazníkom ruského zbrojárskeho priemyslu a kupuje aj moderné výrobky, na ktoré samotná ruská armáda nemá dosť financií. Peking už investoval miliardy dolárov do nákupu stíhačiek, ponoriek, vojenských lodí, či komponentov protivzdušnej obrany. Pritom Číňania patria medzi spoľahlivých obchodných partnerov, pretože s nimi Rusi nemajú problémy pri platbách. Oba štáty spája i spolupráca pri predaji zbraní tretím krajinám, vrátane Iraku a Iránu. To síce Spojeným štátom kole oči, no pomáha zlepšovať stav ekonomiky v Rusku aj v ČĽR.
Za spoločnými záujmami
Medzi oboma veľkými krajinami však ešte neodzneli všetky spory a pochybnosti. Čína si naďalej nárokuje ostrovčeky na rieke Amur. Citlivým problémom zostane masa čínskych emigrantov usadzujúcich sa najmä v sibírskych oblastiach pozdĺž čínskych hraníc. Na Sibíri a ruskom Ďalekom východe je ich údajne už asi milión. Navyše títo podnikavci získavajú v málo obývaných, no prírodným bohatstvom oplývajúcich regiónoch silný ekonomický vplyv. Podobne sa prejavujú čínski prisťahovalci v Moskve a jej okolí, kde ich žije okolo stotisíc. Analytici tvrdia, že tento faktor môže spôsobiť nepredvídateľné problémy vo vzájomných vzťahoch. Otázne tiež do budúcnosti je, aký pomer k Rusku budú mať sentimentom nezaťažení mladí čínski technokrati, ktorí prídu po Ťiang Ce-minovi…
Zatiaľ však existuje viac toho, čo obe krajiny spája - ekonomická spolupráca a obavy z ohrozenia. Do Strednej Ázie sa tlačia americké naftárske spoločnosti, čoraz hlučnejšie a krvavejšie sa ozýva militantný islam. Hoci oba štáty vedia, že Európu na svoju stranu nestrhnú (napriek jej pochopeniu v otázke protestov proti NMD), rátajú s doplnením strategického spojenectva na silný trojuholník a ponúkajú v tejto oblasti spoluprácu Indii. Zatiaľ sa však ponuky nestretli s väčšou odozvou. Vnútorné problémy so sociálnymi následkami ekonomickej transformácie, ktoré v Číne tikajú ako časovaná bomba, môžu zbližovanie Číny s Ruskom skomplikovať, no dnes sa obe veľmoci dívajú dopredu radšej s ružovejšími okuliarami.
