80 rokov po a rok pred
Podľa známeho tchajwanského astrológa, ktorého predpoveď začiatkom januára prevzal aj seriózny hongkongský denník South China Morning Post, malo dôjsť v marci v Pekingu k palácovému prevratu. Hviezdy však klamali - v Číne sa nič prevratného nestalo a krajina žije oslavami 80. výročia založenia KSČ a prípravami na budúcoročný zjazd tejto najväčšej politickej strany sveta.
K spomínanému "zemetraseniu" malo Čínu doviesť decembrové vydanie knihy Tiananmen Papers (Dokumenty o Tchien-an-mene) v Spojených štátoch. Zápisky tam vraj prepašoval istý čínsky predstaviteľ blízky reformnému krídlu v rámci komunistickej strany používajúci pseudonym Čang Liang. Hoci pravosť dokumentov potvrdilo viacero odborníkov aj z kruhov blízkych komunistickým pohlavárom spomínaného obdobia (jún 1989), oficiálne kruhy v Pekingu autenticitu spochybnili a označili ich za podvrh.
Prípravy na zjazd
Isto nie je náhodné, že dokumenty o krvavej akcii spred 12 rokov sa objavili pár mesiacov po tom, ako sa najvyššiemu čínskemu predstaviteľovi Ťiang Ce-minovi nepodarilo presadiť povýšenie svojho spojenca Ceng Čching-chunga a v období už spomínaných príprav na budúcoročné snemovanie komunistov, kde má dôjsť k mocenskému súboju medzi starou gardou a nastupujúcou "štvrtou generáciou politikov" (starší päťdesiatnici a mladší šesťdesiatnici). Tí zrejme stoja za zverejnením dosiaľ málo známych faktov a citátov kompromitujúcich v očiach demokratickej verejnosti predovšetkým vtedajšieho premiéra, dnes predsedu parlamentu a po prezidentskom kresle túžiaceho Li Pchenga.
Tento miláčik konzervatívcov, ktorý dostal prezývku "mäsiar z Tchien-an-menu", počas spomínaných nepokojov presviedčal vplyvných zaslúžilých predstaviteľov strany, že demonštrácie sú namierené proti nim osobne. Najvyšší predstaviteľ Teng Siao-pching v rozhodujúcej chvíli odmietol návrh vtedajšieho generálneho tajomníka strany Čao C´-janga na rokovanie so študentami a prijal odporúčanie Li Pchenga podporovaného konzervatívcami na nasadenie armády proti demonštrantom. Otec ekonomických reforiem však trval na tom, aby nedošlo ku krviprelievaniu. Naostatok však predsa len k masakru došlo a Teng na seba v podstate zobral značnú časť viny, keď sa po zásahu vojakom verejne poďakoval.
Ambície Li Pchenga
Dokumenty tvrdia, že o vojenskom zásahu nerozhodlo politbyro KS Číny (stály výbor politbyra bol dokonca o tri hlasy proti), ale formálne penzionovaní starci, ktorí si prostredníctvom vnútrostraníckej smernice zaviazali politbyro k poslušnosti. Aj keby politbyro odmietlo poslušnosť, Teng sa mohol ako hlavný predstaviteľ Ústrednej vojenskej komisie spoľahnúť na armádu. Ukázalo sa, že dobre informovaní starešinovia boli vyľakaní rozsahom protestov. Nešlo totiž len o pekinské námestie Tchien-an-men - demonštrácie sa konali vo vyše 300 mestách, pričom armáda zasiahla v niekoľkých desiatkach prípadov.
Li Pcheng vyšiel vtedy z tejto konfrontácie víťazne. Podarilo sa mu odstaviť pôvodného Tengovho chránenca Čao C´-janga i Chu Jao-panga a presadil na najvyšší stupienok rebríčka dnešného trojjediného (prezident, generálny tajomník strany a predseda ústrednej vojenskej komisie) vládcu Ťiang Ce-mina. Keďže hlava štátu nemôže slúžiť podľa ústavy viac ako dve obdobia, chystá sa Li Pcheng nahradiť Ťianga, ktorý tento post v roku 2003 opustí. Podľa Tengovho modelu by chcel Ťiang na 16. zjazde KSČ koncom roku 2002 odstúpiť aj z funkcie generálneho tajomníka, no ponechať si funkciu šéfa vojenskej komisie, odkiaľ by mohol ďalej ovplyvňovať dianie v krajine.
Kto je na striedačke
Argumentácia Li Pchenga pri jeho úsilí dostať sa v mocenskom rebríčku vyššie pripomína klasické vyjadrenia politických nestorov. Tzv. štvrtá generácia podľa neho potrebuje ešte počas niekoľkých rokov dohľad skúsených kádrov, akými sú práve on a Ťiang Ce-min. Táto dvojica zrejme môže rátať s podporou silnejúcej koalície nacionalistov a protiamerických radikálov v armáde i ultraľavičiarov brojacich proti trhovým reformám a globalizácii. K staršej garde patrí síce aj premiér Ču Žung-ťi, no ten sa oproti dvom predchádzajúcim teší skôr povesti pragmatického ekonóma. Takže keď sa mu onedlho skončí funkčné obdobie, možno na tomto poste očakávať v podstate kontinuitu, zrejme v podobe terajšieho vicepremiéra Wen Ťiao-paa (58).
Za "štvrtú generáciu" bude zrejme kandidovať na dve najvyššie funkcie terajší viceprezident Chu Ťin-tchao (58). Podľa scenára expertov by najskôr po straníckom zjazde na budúci rok nahradil Ťianga vo funkcii generálneho tajomníka KSČ a do pol roka by ho vymenil aj vo funkcii prezidenta. Chu má diplom technického inžiniera a má za sebou kariéru v mládežníckom hnutí, kde to dotiahol až na šéfa Ligy komunistickej mládeže. Ako stranícky tajomník v Tibete v rokoch 1988-92 údajne vládol tvrdou rukou, no v posledných rokoch sa obklopoval liberálnejšími poradcami, ktorý presadzujú ekonomické, ale aj politické reformy. Tento tím poradcov vraj o. i. študuje aj ideológiu a organizáciu západoeurópskych sociálnodemokratických strán, no žiaden politický kotrmelec (na čínske pomery) pozorovatelia neočakávajú.
KS Číny začínala pred 80. rokmi ako záujmový krúžok 57 čudákov. O 4 roky neskôr (už po zlúčení s významnejším Kuomintangom) vzrástol počet členov na 950 a v roku 1927 členská základňa dosiahla 60 000 osôb. Strana sa rozhodla vybudovať masovú základňu, čomu prospelo prevzatie moci po roku 1949. V roku 1956 už bolo v strane 11 miliónov členov a dnes ich je už okolo 70 miliónov, čo z KS Číny robí najväčšiu politickú stranu na svete. Možnosti jej rastu ešte nie sú vyčerpané, ba dokonca sa debatuje o tom, či zrušiť zákaz prijímať za členov aj majiteľov súkromných podnikov. Ak by sa však v krajine zaviedla skutočná politická pluralita, mohlo by sa ukázať, že nohy, na ktorých tento obor stojí, sú hlinené.
