Reklama
Reklama

Sen liptovských chirurgov

Občas sa položartom-polovážne hovorí, že ak potrebujete a neviete vybaviť nejakú vec, hoďte príslušné papiere na spodok zásuvky pracovného stola. Záležitosť sa vraj vybaví sama. Lekári liptovskomikulášskej nemocnice v prípade výstavby nového nemocničného objektu vyskúšali okrem takéhoto kroku množstvo iných, oveľa aktívnejších. Väčšina z nich však zostala bez väčšej odozvy a zdá sa, že sa veci pohli dopredu len nedávno.
Počet zobrazení: 1319

Občas sa položartom-polovážne hovorí, že ak potrebujete a neviete vybaviť nejakú vec, hoďte príslušné papiere na spodok zásuvky pracovného stola. Záležitosť sa vraj vybaví sama. Lekári liptovskomikulášskej nemocnice v prípade výstavby nového nemocničného objektu vyskúšali okrem takéhoto kroku množstvo iných, oveľa aktívnejších. Väčšina z nich však zostala bez väčšej odozvy a zdá sa, že sa veci pohli dopredu len nedávno.

Prvé myšlienky o potrebe nového chirurgického pavilónu pre okresné mesto Liptovský Mikuláš a jeho okolie pamätajú ešte časy socializmu, konkrétne roky 1985-86. Vtedajší Odbor zdravotníctva Krajského národného výboru vydal potrebný súhlas na realizáciu príslušných plánov a mnohí nadobudli pocit, že začatiu prác stojí v ceste už len málo prekážok. O tri roky prišla novembrová zmena.

Takmer polmiliónový rozdiel

V roku 1991 po dlhých prieťahoch medzi KNV a Pozemnými stavbami vybrali konkurzom stavebnú firmu. Plány na objekt sa vypracúvali neuveriteľné tri roky a výška vtedy odhadovaného rozpočtu bola niečo vyše 230 miliónov korún, pričom na stavebné práce bolo určených viac ako 132 miliónov. Pre porovnanie: rozpočet sa v súčasnosti pohybuje vo výške okolo 656 miliónov, na stavebné práce je z toho vyčlenených viac než 423 miliónov. Zvyšok je určený na zariadenie pavilónu.

So stavbou sa teda pomaly začalo v roku 1994. Slovo "pomaly" myslíme doslovne, pretože posledným dátumom hovoriacim o jej dokončení a sprevádzkovaní je august 2002. Pri pohľade na zvonka omietnutú stavbu chceme tomu prinajmenšom veriť.

Vedieť čosi vybaviť

"Viete, na stavbe sa v podstate pracovalo stále, ibaže prichádzajúce objemy financií boli po celý ten čas nízke," rozhovorí sa Pavol Cvengroš, súčasný riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši, ktorý je sám chirurgom. "Vypočítaná suma určená na výstavbu neklesala, naopak, vďaka inflácii bola čoraz vyššia." Problémom boli aj technologické zmeny a zmeny noriem, ktoré ju nevyhnutne museli postihnúť. "Napriek tomu, že stavba je projektovaná moderne, napríklad výťahy musíme urobiť do novembra 2001, pretože po tomto termíne by sme mali povinnosť akceptovať nové normy EÚ. Zmenám požiarnych noriem sme sa museli prispôsobovať už trikrát," konštatuje Cvengroš.

Aby sa pavilón dostaval, súrne potreboval veľkú finančnú injekciu. Prišla iba prednedávnom. Prečo tak neskoro? Ako pri všetkom, aj tu kolujú rôzne chýry: jedni tvrdia, vraj až keď sa primátor mesta Alexander Slafkovský stal poslancom NR SR, mohol "čo-to na ministerstve vybaviť - aj ako doktor, aj ako poslanec". Iní sú názoru, že vďaka hádkam nemocnice s poisťovňami sa na ministerstve zdravotníctva - kam si exminister Šagát doviedol mnoho "poisťovákov" - dlho nepodarilo presadiť finančnú dotáciu na výstavbu. Tretí chýr hovorí o blízkej budúcnosti: vraj si primátor Slafkovský a minister Kováč už odteraz pripravujú predvolebnú kampaň. Pravda bude, ako vždy, niekde uprostred.

Vládou sledované stavby

Nemocníc, ktoré akútne čakali na dostavbu, bolo na Slovensku po novembri 1989 asi šesť. Medzi nimi napríklad Žiar nad Hronom, Topoľčany, Lučenec alebo Nemocnica s poliklinikou svätého Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke. Z nich neskôr štyri - medzi nimi aj Liptovský Mikuláš - dostali pomenovanie "vládou sledované stavby". Nuž, znie to honosne, ale, ako sa zdá, vláda sa po celý čas obmedzila iba na sledovanie. Nepomohli vari ani argumenty o častých zraneniach turistov v Nízkych Tatrách či niekoľko kandidatúr regiónu na Zimné olympijské hry?

"Argumentovali sme naozaj všetkým," rozpráva riaditeľ Cvengroš. "Od toho, že chirurgická ambulancia vznikla ešte v roku 1933 a odvtedy je už dávno nemoderná, až po fakt, že na operačných sálach je priame svetlo z okna, čo je neprípustné. V umyvárni na operačke nám už dvakrát spadol strop a odtrhol umývadlo. Ešte šťastie, že sa to stalo v noci."

Pohľad na chirurgickú ambulanciu v pivničných priestoroch naozaj nie je veselý, tobôž nie pre západného turistu zvyknutého na odlišné vybavenie zdravotníckych zariadení. Podľa slov tunajších lekárov sa už párkrát stalo, že zranený radšej odmietol ošetrenie, než by sa mal podrobiť ceste k röntgenu popod lesknúce sa potrubie v suteréne.

A čo na neskorú dostavbu nemocnice hovorí súčasný minister zdravotníctva Roman Kováč? "Je pravda že stavba sa už niekoľko rokov naťahuje, a tým sa zbytočne predražuje jej dokončenie. Predchádzajúce vlády síce deklarovali záujem o tento pavilón, v skutočnosti však neurobili nič reálne pre to, aby sa dostaval. Som rád, že sa mi podarilo zhromaždiť finančné prostriedky a dnes môžeme konštatovať, že stavba bude ukončená v tomto roku. Rozpočtové náklady sú v objeme 656 mil. Sk. Stavba sa do užívania odovzdá s tým, že fixné objemy na dodávku prístrojov bude vláda uvoľňovať zo štátneho rozpočtu v rokoch 2002 a 2003. Chirurgický pavilón bude po dokončení moderným pracoviskom, ktoré bude poskytovať svoje služby nielen domácim pacientom, ale aj návštevníkom tohto malebného regiónu zo Slovenska, no i z okolitých štátov."

Úvery, úvery

Na stavbe sa teda kúsok po kúsku pracovalo. "Špinavé" práce sú už hotové, ako tvrdí riaditeľ, "aby sme nemuseli chodiť desať rokov po blate". Ako to bude s dofinancovaním? Na získaní prvého úveru v hodnote 60 miliónov sa podieľal investor spolu s Ministerstvom zdravotníctva SR. Podmienkou na poskytnutie finančných prostriedkov v objeme 50 miliónov korún bola vinkulácia vo výške 16 miliónov a ručenie majetkom mesta. Výsledok: prvá podmienka nesplniteľná, druhá splniteľná. Pretože banka má už s mestom skúsenosti, úver sa podarilo získať. Mnohé z rozvojových projektov Liptovského Mikuláša sú založené práve na čerpaní úverov a následnom založení majetku mesta v prospech banky. Dúfajme len, že takáto politika nebude mať dlhodobý charakter a primátor vie, ako splatiť dlžoby bez neúnosného finančného zaťaženia občanov.

Ale späť k nemocnici. Okrem spomínaných 50 miliónov poskytlo teda MZ SR ďalších desať. Rovnako prispeje zo svojho rozpočtu sumou 26 miliónov na nákup vybavenia prostredníctvom verejnej súťaže, ktorá sa uskutoční na jeseň tohto roka. Navyše, čosi sa pridá aj zo 40-miliónového rozpočtu pre nemocnicu na rok 2001.

Sťahovanie do nového

Zo starej budovy sa do novej presťahujú oddelenia infekčné a nervové a v ich priestoroch sa pravdepodobne udomácni domov dôchodcov. Je to vhodné pre obidve strany: NsP varí 16 druhov diét a túto službu radi využijú aj dôchodcovia. V starej časti naďalej zostáva pracovisko röntgenu, na podlažie sa umiestni lôžkové rehabilitačné alebo doliečovacie oddelenie. Nový pavilón bude obsahovať štyri operačné sály, spoločné pre všetky oddelenia, centrálnu sterilizáciu a ARO (v súčasnosti s novým názvom OAIM - oddelenie anestézie a intenzívnej medicíny). Okrem toho tam budú umiestnené ortopédia a urológia, samozrejme, chirurgia, traumatológia a detské oddelenie.

"A naozaj sa nájdu financie na všetky prístroje?" pýtam sa neveriaco. "Časť prístrojov bude nových, časť sa ponechá, ďalšie sa dajú na iné oddelenia. Keď MZ SR každoročne prispievalo na prístroje, naša nemocnica dlho financie nedostávala, resp. ich dostávala obmedzene, lebo sa argumentovalo tým, že budeme mať nový pavilón, ktorý môžeme zariadiť moderne. Ako však vidíte, dlho sa nič nedialo a my už novú technológiu potrebujeme. Napriek tomu, že škálu výkonov neplánujeme rozširovať."

Pochvala vždy poteší

"Samozrejme, že sa tešíme, najmä na moderné pracovné podmienky," odpovedá na moju, azda až nelogickú otázku primár Chirurgického oddelenia NsP v Liptovskom Mikuláši Ján Drobčo. "Doposiaľ sme sa tlačili v dvoch operačných sálach, o jednu z nich sme sa dokonca delili s urologickým oddelením." Ako ďalej hovorí, v 60. a 70. rokoch zaznamenali nemocnice na Slovensku rozvoj čo sa týka výstavby i zariadenia, ale liptovský región, napriek tomu, že je centrom cestovného ruchu, to akosi obišlo.

"Napriek tomu, že poskytujeme adekvátnu lekársku starostlivosť, turistov odrádza najmä vonkajší výzor budov. Neraz sa stáva, že ošetrovaný odchádza ihneď po ošetrení domov, akoby neveril, že sa tu dokážeme o neho riadne postarať." Primár vie, o čom hovorí: počas minulého roka bolo na chirurgickom oddelení ošetrených takmer 7000 úrazov, z toho 838 ľudí pochádzalo zo zahraničia a 879 z iných kútov Slovenska. Za rok tu vykonajú v priemere 1420 veľkých operačných výkonov.

O spokojnosti mnohých svedčia aj zápisy v kronike oddelenia: "Dňa 20. februára 2001 utrpel náš syn Peter pri pracovnej ceste ťažkú dopravnú nehodu s veľmi vážnymi vnútornými poraneniami a zlomeninami končatín, pričom po celú dobu liečenia mu bola poskytovaná primeraná starostlivosť a hlavne ľudský prístup. Je vizitkou toho, že títo ľudia si vážia svoje poslanie či zamestnanie." Nuž, veď práve to je obsahom Hippokratovej prísahy, ktorú skladá každý lekár a svedomie mu má našepkávať, aby sa jej držal. Nemali by sme sa preto pozastavovať nad tým, ak si niekto - tobôž lekár - riadne a poctivo vykonáva svoju prácu. Mala by to byť štandardná norma bez nádychu akejsi obety či povýšenosti. K otázke nášho bytia či nebytia, života a smrti, však pristupujeme emocionálne, a presne tak vnímame aj lekárov - sú pre nás buď zatratencami alebo bohmi. Zmení sa to niekedy? Lepšie povedané: chceme vôbec, aby sa to zmenilo?

"Ale pochvala vždy poteší," hovorí primár akoby mi čítal myšlienky. "Viete, aká je to radosť pracovať v moderných podmienkach? Po viac ako pätnástich rokoch úsilia sa konečne plní sen generácií liptovských chirurgov," dodáva na záver.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama