Veľa lásky a pochybností
Veľa šťastia, zdravia, úspechov a lásky. Slová, ktoré zaznievajú v týchto dňoch vari z každých úst, čítate ich v týchto dňoch vari v každej pošte, ktorú vyberáte z poštovej schránky. Jasne hovoria, že sú tu Vianoce, že sa opäť raz končí rok. Asi netradične, ale predsa by som vám chcel k týmto slovám čosi pridať: veľa nepokoja a pochybností v budúcom roku a v rokoch budúcich. Nie, nechcem vám želať čosi nepríjemné. Naopak. Len sa trochu bojím, že náš život sa opäť dostáva do akýchsi koľají, ktoré vedú k (ne)znesiteľnej ľahkosti bytia. A to nie je dobrá cesta.
V politike i v spoločnosti rastie, žiaľ, napätie, ktoré (história to nevyvrátiteľne potvrdzuje) bolo vždy dobrou pôdou pre hlásateľov jednoduchých receptov. Receptov, ktoré sú také jasné a priehľadné, že o nich ani nemožno pochybovať. Kto by spochybňoval základné ciele či hodnoty novovzniknutého politického subjektu - poriadok, stabilitu a spravodlivosť? Keďže sme sa k nim doteraz nedostali, recept je jednoduchý: zrušíme rôzne štruktúry, grémiá a zjazdy, rozhodovať budú iba odborníci, ktorí doteraz o ničom nerozhodovali, a preto sú čistí a nepoškvrnení. Jasné ako facka. Ale naozaj je to tak, naozaj máme tieto tézy prijať bez pochybností? Neznepokojuje vás, že rozhodnutia má robiť úzka skupina ľudí, ktorých vybral jeden politik, hlásajúci, že nepotrebuje žiadne fóra, na ktorých sa diskutuje, padajú rôzne názory a vyhráva ten, kto dokáže položiť pádne argumenty a presvedčiť nimi ostatných bez ohľadu na to, či je ministrom alebo robotníkom? Mňa to znepokojuje, lebo také čosi sme tu iba nedávno mali. Znepokojujú ma aj rôzni odborníci, ktorí iba preto, že majú titul pred menom a za menom, osobujú si právo rozhodovať o všetkom, čo sa však dotýka nás všetkých. Pochybujem o odborníkoch, ktorí tvrdia, že sa nemusia s nikým "baviť", lebo iba oni problematike rozumejú. Znepokojujú ma a pochybujem o ľuďoch, ktorí sa nechcú (boja sa) stretnúť v slovnom súboji s inými, argumentovať a presviedčať, pričom ich jediným argumentom je, že nik iný nie je odborník. Dokážte odborníci, že nimi naozaj ste!
A tak, hoci neviem, čo všetko nás v budúcom roku a potom v budúcom storočí a tisícročí čaká, veľmi si želám, aby sme nikdy nestratili rozum, chuť a cit pre vlastný úsudok, ku ktorému nás neprivedú nové tváre a staré dogmy (alebo aj naopak), ale iba naše vlastné myslenie. Na záver ešte čosi. Akokoľvek sa budeme modernizovať, nedajme si vziať to, čo z nás robí skutočných ľudí. Lásku a vnútorný vzťah k pravde a spravodlivosti. Toľkokrát sme sa týmto hodnotám vzdialili, že už iba malý kúsok stačí a spadneme do priepasti, z ktorej sa už nevyhrabeme. Na prahu nového tisícročia musíme hľadať novú rovnováhu medzi rozumom a citom. Veď ľavicová politika je politikou rozumu a srdca. Úspešná môže byť, iba ak takou zostane. Takže, zachovajte si aj nepokoj a pochybnosti. Predovšetkým vám však v mene celého redakčného kolektívu SLOVA želám veľa šťastia, zdravia, úspechov a najmä lásky. Nech nám pretrvajú navždy.
