Reklama
Reklama

Viac nálezov ako strát

Kým zbierky literárnych alebo divadelných kritík sa z času na čas objavia na našom knižnom trhu, výbery z filmových recenzií sú skôr výnimkou. Nečudo. Veď na Slovensku takmer niet kritika, ktorý by sa venoval filmu ako hlavnej oblasti svojho záujmu. Ak by sa aj našiel, mal by problémy s publikačným priestorom, lebo väčšina periodík dáva prednosť propagačným, senzačne ladeným článkom o ľuďoch okolo filmu pred serióznymi analýzami filmov ako umeleckých diel, a odborné časopisy nejestvujú.
Počet zobrazení: 681

Kým zbierky literárnych alebo divadelných kritík sa z času na čas objavia na našom knižnom trhu, výbery z filmových recenzií sú skôr výnimkou. Nečudo. Veď na Slovensku takmer niet kritika, ktorý by sa venoval filmu ako hlavnej oblasti svojho záujmu. Ak by sa aj našiel, mal by problémy s publikačným priestorom, lebo väčšina periodík dáva prednosť propagačným, senzačne ladeným článkom o ľuďoch okolo filmu pred serióznymi analýzami filmov ako umeleckých diel, a odborné časopisy nejestvujú.

Napriek tomu a napriek nepriaznivým okolnostiam ideového charakteru, ktoré ho sprevádzali celé roky, žije medzi nami človek - osobnosť, pre ktorého je film celoživotným objektom kritickej reflexie. Volá sa Pavel Branko a výber z jeho päťdesiatročnej činnosti v tejto oblasti vyšiel nedávno v publikácií Straty a nálezy 1948 - 1998. V úlohe vydavateľa spojili sily dve inštitúcie : Filmová a televízna fakulta VŠMU, školy, ktorá P. Brankovi udelila pred dvoma rokmi zaslúžený titul doktor honoris causa, a Národné centrum pre audiovizuálne umenie, dnes opäť nesúce niekdajší výstižnejší názov Slovenský filmový ústav. Editorom bol Václav Macek.

Vo vedomí súvislostí Údaj, že vo výbere ide o eseje, štúdie, reflexie, recenzie, profily a rozhovory za uplynulé polstoročie, nie je celkom presný. Autor síce začal publikovať v roku 1948 (najmä v Pravde, Práci a Našom filme), ale už v rokoch 1952 - 55 na kritickú činnosť z protestu rezignoval. Ťažké obdobie preňho znamenali roky normalizácie. Na ich začiatku ešte písal pod značkami a cudzími menami, no spoločensko-politický vývoj ho neskôr umlčal. Rukolapným dôkazom, ako veľmi jeho triezvy kritický tón chýbal, je súčasný výber z článkov venovaných slovenskému, českému, európskemu a svetovému hranému, dokumentárnemu a animovanému filmu. Zhruba takéto je aj poradie jednotlivých kapitol, v ktorých sa všeobecnejšie ladené štúdie striedajú s profilmi významných filmových tvorcov a rozhovormi s nimi, ako aj s recenziami jednotlivých diel v chronologickom poradí. P. Branko je rozhľadený, sčítaný človek, ktorý dobre pozná váhu slova. Jeho žánrovo pestré články sa opierajú o úctyhodné vedomosti, ktoré nevystavuje samoúčelne na obdiv, ale vždy spája vo vedomí súvislostí. Sú podložené dôkladným poznaním analyzovaného filmového diela a premyslenými argumentmi, vychádzajúcimi z pevného estetického názoru a životného postoja. Je potešením čítať pokojné, presné, štylisticky a jazykovo vybrúsené názory na diela a ich tvorcov, ktoré ani pri všetkej prísnosti nikdy nevyužívajú unfair metódy, neurážajú a nezosmiešňujú. Cítiť, že kritik má film rád, že mu rozumie, a hoci si nerobí ilúzie o sile a možnostiach kritického slova, snaží sa pomôcť - tvorcom i divákom. Jeho názorom i vkusu sa dá veriť.

Brilantné formulácie Polstoročná bilancia P. Branka je impozantná, hoci do dvestostranovej publikácie sa zmestila iba malá časť výsledkov jeho práce, ba ani bibliografia nemohla byť vzhľadom na priestor úplná. Aj prísny výber však potvrdzuje Brankovo vedúce postavenie v slovenskej filmovej kritike, ktoré nestratil napriek dvojnásobnému odmlčaniu sa. Ktovie, či by sa u nás našiel nejaký iný kritik, ktorý by mohol s takým pokojným svedomím predložiť verejnosti plody svojej takmer celoživotnej práce bez dodatočných korektúr. P. Branko podstúpil túto skúšku a urobil dobre, že nič z toho, čo raz napísal, v nových spoločensko-politických podmienkach neretušoval, neprepisoval, nekomentoval. Vydal tak svedectvo o dobe i o sebe. Iste, v článkoch spred desaťročí používal slovník zodpovedajúci tým časom, no slovný aparát nijako neznižuje hodnotu jeho vtedajších názorov. Naopak, o mnohé sa môže bez obáv oprieť aj dnes, pretože nielenže nestratili, ale ešte získali na aktuálnosti. P. Branko sa zaujíma nielen o film, ale aj o jazyk a jeho možnosti, veď je renomovaným prekladateľom. Vidieť to na jeho kritických prácach, na brilantných formuláciách, v ktorých sa neraz blysne postreh podfarbený suchým „anglickým“ humorom. Aj preto sa jeho eseje, štúdie, reflexie, recenzie a profily, ako i rozhovory, v ktorých nie „opytovačom“, ale rovnocenným partnerom, tak dobre čítajú. Adresát má možnosť rozšíriť si vedomosti, ale aj - ak spomínané filmové diela pozná - skonfrontovať si s autorom názory na ne. Pevným estetickým a svetonázorovým postojom a súčasne toleranciou k náhľadom iných Pavel Branko priam vyzýva čitateľa k takejto aktivite. Je to ďalší vklad knižky, ktorá si určite nájde stále miesto v knižniciach filmových fajnšmekrov. Treba veriť, že si ju medzi „povinné čítanie“ zaradia i príslušníci mladej generácie, ktorí sa usilujú vytvárať, alebo kriticky reflektovať filmové diela. Bez vedomostí a vedomia súvislostí to asi nepôjde. Brankove Straty a nálezy ponúkajú oboje v intelektuálne náročnej, no čitateľsky príťažlivej forme. n

Autorka je publicistka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama