Aj urán má alternatívy
Obyvateľstvo sa v otázke jadrovej energie rozdelilo na dva nezmieriteľné tábory. Mnohí odporcovia jadrovej energetiky si namiesto konštruktívneho prístupu zvolili radikálnu cestu, čím si bez reálnych odborných poznatkov získavajú verejnú mienku na svoju stranu. Na to, aby sme mohli rozriešiť dilemu medzi odporcami a zástancami, je nevyhnutné pozrieť sa nezaujato a s nadhľadom na fakty s tým súvisiace.
Obavy o bezpečnosť jadrových elektrární súvisia s doposiaľ najväčšou haváriou jadrovej elektrárne v roku 1986 v Černobyle, ktorej následky znášame aj v súčasnosti. Odstavenie bezpečnostných zariadení, experimentovanie pri manipulácii s palivovými tyčami a hlavne zlyhanie ľudského faktora sa stalo veľkým ponaučením pri konštrukcii nových elektrární, ale aj rekonštrukcii existujúcich.
Projekt jadrovej elektrárne Mochovce (EMO) vychádza z osvedčených jadrových elektrární s reaktorom VVER 440/213, ktorý sa však oproti svojím predchodcom vyznačuje niektorými modifikáciami a zlepšeniami už v samotnom projekte (napr. zvýšená seizmická odolnosť, nové systémy ovládania, vylepšenie požiarnej bezpečnosti, nový systém ochrán reaktora a pod.). Treba si zároveň uvedomiť, že za posledných 13 rokov od spomínaného nešťastia sa technika značne zdokonalila a niektoré zariadenia v EMO boli úplne vymenené. Všetky systémy boli preverené tak, aby vyhovovali západoeurópskym bezpečnostným nárokom. V rokoch 1990-91 bol nahradený pôvodný rusko-československý riadiaci systém za overený systém od firmy SIEMENS.
Čo sa týka jednej z najdôležitejších súčastí jadrovej elektrárne - reaktora, v Černobyle to bol typ RBMK-1000, ktorý je chladený vodou a moderovaný grafitom. Bol to práve grafit, ktorý začal pri havárii horieť. Reaktory, ktoré sa používajú u nás, sú chladené ľahkou vodou. Ich výhodou je, že sú dlhodobo overené v prevádzke a ide o typ vo svete najrozšírenejší.
Program zvyšovania jadrovej bezpečnosti
Keďže od vzniku projektu v EMO až po jeho realizáciu prešlo dosť času, bolo nevyhnutné vykonať určité opatrenia na zvýšenie bezpečnosti. Tieto boli vynútené jednak zmenou legislatívnej požiadavky na výstavbu jadrovej elektrárne vo svete i u nás, ale aj tým, že úroveň bezpečnosti posudzovali rôzne expertné skupiny zo zahraničia. Program zvyšovania bezpečnosti, ktorý bol v roku 1995 predložený na Úrad jadrového dozoru SR, obsahoval 87 opatrení. Pritom je dôležité, že ani jedno opatrenie nepatrilo do kategórie, ktorá by si vyžadovala okamžitú nápravu. Pochybnosti západnej odbornej verejnosti časom ustúpili a potvrdilo sa, že po realizácii dodatočných vylepšení bude EMO dosahovať bezpečnostné parametre porovnateľné s modernými elektrárňami vo svete.
Jadrová energetika vo svete
Slovenská vláda po zvážení ekonomických i ekologických hľadísk súhlasila s dostavbou prvého a druhého bloku v Mochovciach. Napriek pokrokom v zlepšení bezpečnosti nás rakúska vláda vyzvala na zastavenie elektrárne v Bohuniciach a pohrozila vetovaním nášho vstupu do Európskej únie, ak to nebudeme rešpektovať. Rakúsko sa intenzívne vyjadruje nielen k našim jadrovým elektrárňam, ale protestovalo aj v otázke výstavby vodného diela v Gabčíkove. Tieto skutočnosti vedú logicky k otázke, či sa za prílišnou starostlivosťou skrývajú naozaj len obavy o životné prostredie a bezpečnosť obyvateľov, a či za tým nebude aj ekonomické a politické hľadisko. Slovensko nie je jedinou krajinou s jadrovými elektrárňami. Vo Francúzsku je v prevádzke 59 jadrových reaktorov, v Nemecku 20, vo Veľkej Británii 35, vo Švédsku 12, v Japonsku 54 a v USA dokonca 107. Začiatkom minulého roka bolo vo svete funkčných spolu 437 jadrových reaktorov, ďalších 36 je vo výstavbe. Sotva však možno počuť takú ostrú kritiku Rakúska proti iným krajinám. Prečo?
Obnoviteľné zdroje
Rýchlo rastúca spotreba ropy a zemného plynu vyvoláva obavy, či budú súčasné svetové ložiská schopné pokryť potreby energie aj v budúcnosti. Pri súčasnom tempe ťažby budú ekonomicky využiteľné zásoby ropy vyčerpané za necelých 50 rokov, o niečo neskôr zemný plyn a uhlie za necelých 250-300 rokov. Minimálne z týchto dôvodov zohráva jadrová energia rozhodujúcu úlohu pri riešení celosvetového energetického problému.
Pri výrobe elektrickej energie netreba zabúdať na tzv. obnoviteľné zdroje, ako napríklad slnečné žiarenie, veterná, vodná a geotermálna energia a biomasa. Aj napriek tomu, že ich energetický potenciál je relatívne veľký, nízka výkonová hustota týchto zdrojov spôsobuje, že sa nebudú môcť využívať vo veľkom meradle. Je málo pravdepodobné, že by ich podiel na celosvetovej výrobe elektrickej energie bol v roku 2010 vyšší ako 4%. K tomu, aby bolo vo zvýšenej miere možné využívať obnoviteľné zdroje, je nesporne potrebná silná podpora vlád, zvýšenie energetickej účinnosti a sprísnenie ekologických kritérií s ohľadom na environmentálne dôsledky. Zároveň treba pripomenúť protokol z tretej konferencie k rámcovej dohode členov Spojených národov z decembra 1997 v japonskom Kjóte. Ide o záväzok skupiny 39 najrozvinutejších štátov sveta, znížiť do roku 2012 emisie skleníkových plynov. Slovensko sa zaviazalo znížiť emisie o 8% (oproti roku 1990), čo by nebolo možné splniť bez jadrových elektrární.
Alternatíva k jadrovej energii
Je veľmi jednoduché povedať „Zastavme jadrové elektrárne“, ale ľudstvo nemá v súčasnosti žiadnu alternatívu k tomuto druhu energie a nie je na to absolútne pripravené.
Ak by sme na Slovensku odstavili jadrové elektrárne v Bohuniciach aj v Mochovciach, ktoré produkujú v súčasnosti približne 44% z celkovej spotreby energie, objavil by sa akútny nedostatok elektrickej energie. Tú by sme museli nevyhnutne kúpiť drahšie v zahraničí. Kde by sme na to zobrali? V okamihu by narástol počet nezamestnaných, čo by malo veľké ekonomicko-sociálne dôsledky. A napokon to, že odstavíme jadrovú elektráreň, z ekologického hľadiska nič nerieši. Aj naďalej sa bude treba starať o vyhorené palivo a navyše bude treba zabezpečiť likvidáciu elektrárne, na čo momentálne nemáme prostriedky.
Výroba elektrickej energie v jadrovej elektrárni určite nie je bez rizika. Keď však zvážime rôzne kritériá, ukazuje sa v súčasnosti ako jedno z mála východísk. Netreba zakrývať, že stále existuje problém vyhoreného paliva, ktorý nie je definitívne vyriešený. Možno sa časom nájde spôsob jeho likvidácie alebo začneme aplikovať iný spôsob výroby elektrickej energie, napríklad jadrovú syntézu (zlučovanie jadier atómov, pri ktorom sa uvoľňuje asi miliónkrát menej rádioaktivity). Dovtedy však inej cesty niet.
Autor je študentom Fakulty elektrotechniky a informatiky v Bratislave
