Organizovaný zločin má obrovskú silu regenerácie
Ladislav Pittner
Narodil sa 18. mája 1934 v Malackách. V rokoch 1950-1953 bol uväznený za údajnú protištátnu činnosť. Po prepustení z väzenia pracoval od augusta 1953 do novembra 1967 ako robotník v n. p. Tatra-Regena Bratislava, v posledných rokoch ako vedúci ekonomického úseku.V roku 1965 ukončil strednú školu a popri zamestnaní študoval v rokoch 1966-70 na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) smer ekonomicko-matematické výpočty. V roku 1975 obhájil vedeckú hodnosť kandidáta vied. V novembri 1967 začal pracovať v Ústave ekonomiky a organizácie stavebníctva (ÚEOS) v Bratislave ako systémový programátor, neskôr ako samostatný vedecký pracovník v oblasti automatizácie riadenia. V roku 1990 bol vymenovaný za námestníka riaditeľa Úradu na ochranu demokracie a ústavy v Prahe. Od apríla 1991 do júna 1992 bol ministrom vnútra SR. V rokoch 1992-1994 bol poslancom NR SR. Ministrom vnútra bol aj v období od marca do novembra 1994. Od novembra 1994 do ukončenia prvého volebnéhoobdobia NR SR bol poslancom a členom výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody. Dňa 30. októbra 1998Ladislava Pittnera opätovne vymenovali do funkcie ministra vnútra SR. Je ženatý, má štyri deti.
Aký je v dnešnej dobe stav organizovaného zločinu na Slovensku?
- Dá sa povedať, že s nasadením informátorov, ale najmä policajných agentov do prostredia organizovaného zločinu sa nám v uplynulých dvoch rokov, podarilo výrazne obmedziť organizovaný zločin na Slovensku. Celkovo možno konštatovať, že oproti viac ako 50 skupinám v minulosti teraz operuje okolo 26. I keď treba na druhej strane povedať, že tento organizovaný zločin má jednu vlastnosť, ktorá je typická pre tento druh kriminálnej činnosti: má obrovskú silu regenerácie. Vidíme to aj v prípade južného Slovenska, kde napriek tomu, že inou skupinou bol zlikvidovaný gang pápayovcov, tento druh kriminality pokračuje. Opäť máme poznatky, že vydieranie naďalej trvá. To isté sa dá povedať aj o ostatných častiach Slovenska. Vidíme, že na východnom Slovensku, kde polícia urobila mimoriadne opatrenia a má vynikajúce výsledky, bola táto činnosť výrazne eliminovaná. No už aj tam sa opäť objavujú prvky organizovaného zločinu, i keď nie v takej výraznej miere. Likvidovanie skupiny bratov M. malo v Trenčianskom kraji po istý čas výrazný dopad na pokles takýchto trestných činov, no v poslednom období opäť nám začínajú vznikať určité prejavy organizovaného zločinu i tam.
Aká je situácia v Bratislave? - V hlavnom meste sa pripravuje veľká akcia proti istým skupinám, ktoré tu dlhodobo pôsobia. Ich špecifikum je v tom, že ich aktivity sa nevyznačovali natoľko drastickými formami organizovanej kriminality ako je používanie nástražných výbušných systémov, či vraždy na objednávku. Ich nebezpečenstvo je v tom, že dokonale ovládajú tento priestor a sú veľmi dobre chránení svojimi ochrancami, ktorí pochádzajú z bývalých príslušníkov polície a ŠtB. Dá sa predpokladať, že majú veľmi účinné toky informácií. Ukazuje sa to aj na inom. Kým v ostatných krajoch sa objasnenosť krádeží automobilov pohybuje okolo 30 až 40 percent, tak v Bratislave je to dlhodobo len okolo troch percent. To svedčí nielen o tom, že tu pracuje vysoko efektívna organizovaná skupina, ktorá sa zameriava na tento druh krádeží, ale aj, že táto skupina má k dispozícii informácie práve z prostredia polície. Bez nich by sa nemohlo stať, že akcie, ktoré organizuje polícia ako nástražné, sa míňajú účinku. Na porade krajských riaditeľov som ich vyzval, aby zorganizovali tím, ktorí by pripravil určité variantné riešenia tohto problému s tým, že som ochotný vypísať takpovediac cieľové odmeny.
Popritom na Slovensku existujú tri skupiny zložené z cudzích štátnych príslušníkov - ide o jednu skupinu čínskej a jednu až dve skupiny vietnamskej mafie. Problém je v tom, že do nich je ťažko infiltrovať nášho agenta alebo informátora. Zamedzujú nám v tom ich vonkajšie znaky a vnútorná forma organizácie. Možno sa nám časom podarí získať niekoho z týchto skupín na spoluprácu.
Cudzinecké skupiny sa orientujú na svojich obchodníkov alebo slovenských podnikateľov?
- Z mojich doterajších poznatkov možno konštatovať, že ide skôr o ovládnutie trhu, ktorý si tu vytvorili na trhoviskách a o vymáhanie poplatkov za takúto činnosť.
Aké sú doterajšie skúsenosti s inštitútom agenta?
- Je to mimoriadne efektívny nástroj, ktorý sa polícia vlastne len učí používať. Treba vedieť, že až do nasadenia agenta mohla polícia tradične využívať len informátorov, ktorí sami páchali trestnú činnosť a z nejakých dôvodov sa rozhodli spolupracovať s políciou. Ukazovala sa nevýhoda takéhoto labilného spolupracovníka. Videli sme to aj v prípade súdu s Mikulášom Černákom, keď chránený svedok dokázal zmeniť svoju výpoveď na základe, dnes už o tom môžeme otvorene hovoriť, zadokumentovaného prísľubu finančnej čiastky pre takýto jeho postoj. Preto je dôležité, aby do tohto prostredia boli nasadzovaní ľudia so špeciálnymi aj povahovými vlastnosťami, ktorí sú schopní dlhodobo v takomto prostredí pôsobiť. V zahraničí takýto systém pomáha zvládať organizovanú kriminalitu. Osobitne na mňa veľký dojem urobila návšteva Holandska, kde som bol v takomto inštitúte. Môžem povedať, že u nás sme zatiaľ mali tri takéto kurzy. Nedokážu nám rýchlo vybudovať taký stav pracovníkov, aký by sme potrebovali. Treba ale povedať, že riziko je také značné, že málokto z našich policajtov je ho ochotný podstúpiť.
Odkiaľ vyberáte týchto ľudí? - Ide zväčša o dôstojníkov z kriminálnej služby. Sú to najmä mladí ľudia. Aké záruky môžete týmto ľudom poskytnúť? - Výcvik. Všetko ostatné je už na nich samotných. V prípade, že by sa prevalila jeho činnosť, môžeme mu zabezpečiť zmenu identity, prípadne ochranu až v cudzine.
A čo inštitút chráneného svedka?
- Aj ten je efektívny. No treba rátať aj s takými prípadmi, ako nám predviedol "Šani". Je to spôsob činnosti, ktorý polícii efektívne pomáha v odhaľovaní trestnej činnosti. Vzhľadom na malosť Slovenskej republiky využívame blízke i vzdialené zahraničie, vrátane Kanady a USA, kde týchto svedkov máme chránených. O udelení tohto inštitútu rozhoduje utajená medzirezortná komisia, ktorú tvoria pracovníci ministerstiev spravodlivosti, vnútra a generálnej prokuratúry.
Z akých zdrojov sú chránení svedkovia platení?
- Zo štátneho rozpočtu. Schvaľuje ich práve táto komisia.
Na Slovensku sa zvyšuje ekonomická kriminalita. Čím si to vysvetľujete?
- Dnes sú už možnosti obohatiť sa privatizáciou obmedzené, lebo veľká ich časť bola vyčerpaná za pôsobenia vlády Vladimíra Mečiara. Teraz už zostáva pre naplnenie zištných cieľov len podvádzať.
Ekonomická kriminalita ale čoraz viac zasahuje do vyšších sfér.
- Máte pravdu. V poslednom období máme vo väzení niekoľko riaditeľov pobočiek bánk, vysokopostavených funkcionárov napríklad zo železníc, kde sú stíhaní počnúc bývalým generálnym riaditeľom až po nižších riaditeľov. Takisto je to aj pri pracovníkoch daňových úradov. Napríklad na východnom Slovensku je trestne stíhaná vysoká funkcionárka daňového úradu, ktorá spôsobila podvody v celkovej hodnote jeden a pol miliardy korún. Rovnako sa dá povedať, že pokiaľ ide o riaditeľov rôznych podnikov, tak v poslednom období je čoraz viac takýchto prípadov. Konečne má súd k dispozícii aj prípad Karola Martinku. Dúfajme, že v krátkom čase vo veci rozhodne. Pokiaľ ide o podnikateľa Poóra, v súvislosti s Naftou Gbely sú voči nemu už vznesené obvinenia v hodnote okolo 300 miliónov korún. Myslím si, že sa bude dať konštatovať, že aj u nás na Slovensku sa zločin nevypláca a tí, ktorí si robili nádej obohatiť sa ekonomickou kriminalitou, budú stále musieť viac zvažovať riziko, ktoré takto podstupujú.
Ako je to s korupciou vo vašom rezorte? - Približne 39 príslušníkov bolo za minulý rok stíhaných pre korupciu. Apelujeme aj na iné rezorty, aby sa vybrali touto cestou. Keďže tieto výsledky zverejňujeme, tak verejnosť potom cíti voči polícii nedôveru. Väčšina policajtov si ale plní svoje povinnosti čestne, v súlade so zákonom a svojou prísahou. Samozrejme, máme podozrenia, že korupcia sa týka aj ostatných rezortov. Tam tieto výsledky môžeme ovplyvniť nasadením inštitútu agenta provokatéra. Nemožno ho ale použiť v prípade preverovania korupcie v súdnictve. Dá sa zabrániť úplatkárstvu pri cestných kontrolách, kde si vlastne policajti iba prilepšujú k nízkemu platu? - Istým opatrením by bolo aj to, keby mali taký plat, že riziko jeho straty by bolo veľké. No nie je to jediná záruka. Preto som dal pokyn, aby všetci uniformovaní príslušníci okrem evidenčného čísla mali aj menovky. Občan si totiž skôr zapamätá meno ako číslo, a v prípade takéhoto správania nám to nahlási. Urobili sme aj iné opatrenie. Pri nástupe do služby bude musieť policajt uviesť, koľko peňazí má u seba a počas služby bude musieť strpieť prehliadku. Ak sa preukáže, že má pri sebe viac peňazí, ako nahlásil, bude to dôkaz o tom, že prijal peniaze nedovoleným spôsobom. Rovnaký postup bude aj pri ukončení služby.
Čo očakávate od Národného bezpečnostného úradu?
- Je to inštitúcia, ktorá má zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností. Pritom táto ochrana má mať takú úroveň, aby bola dôveryhodná i pre našich budúcich partnerov v NATO. Tvorbu zákona o utajovaných skutočnostiach sme konzultovali s poradcom NATO. Očakávame, že tento zákon nám naozaj umožní splniť tie podmienky pre ochranu utajovaných skutočností, ktoré ako štandard vyžaduje aj NATO. Predpokladáme, že o jeho zriadení bude rokovať aj koaličná rada, aby sme mali politickú podporu od všetkých vládnych strán. Moja predstava je taká, že ustanovenie za riaditeľa a pracovníkov NBÚ ako aj jeho podriadenosť by mala byť priamo v kompetencii vlády alebo premiéra. Žiadneho rezortu. Urobili to tak aj v okolitých krajinách.
Akým spôsobom využívate poznatky z čiernej knihy rezortu?
- Bolo dobré, že rezorty takéto knihy spracovali. Celý rad skutočností z kníh je stále predmetom vyšetrovania. Ukazuje sa, že tí, ktorí v minulosti v rezortoch takto postupovali, sa obklopili medzinárodnými poradcami, ktorí rafinovaným spôsobom dokázali vytvoriť také postupy, ktoré sťažujú odhalenie trestnej činnosti veľmi.
Nemáte pocit, že v dnešnej dobe sa presadzujú skôr politické kauzy?
- To je argumentácia opozície, pretože viacero týchto trestne stíhaných osôb patrí do HZDS. V skutočnosti je to naopak. Sme aj z toho dosť nešťastní, že verejnosť ako keby sledovala len tieto kauzy.
V prípade vraždy Jána Duckého bolo voči hlavnému podozrivému zastavené trestné stíhanie. Aké sú teraz ďalšie možné postupy pri odhalení páchateľa tohto skutku?
- Opäť to treba správne interpretovať. Proti tomuto rozhodnutiu krajského sudcu protestoval prokurátor a celá vec je posunutá na Najvyšší súd SR. Ten namieta voči spôsobu, akým sa krajský sudca s vecou vyrovnal, pretože nenechal senátu posúdiť poznatky, ktoré zhromaždila polícia a rozhodol sám. A preto aj obvinený Oleg T. je naďalej vo väzbe.
Ako si vysvetľujete postup krajského sudcu?
- Ťažko povedať. Okrem toho, chcem rešpektovať nezávislosť súdu.
S hosťom SLOVA sa zhovárala Jana Matúšová
