Otázka týždňa
Aké sú klady a zápory prechodu zriaďovateľských kompetencií učilíšť pod krajské úrady?
Vladislav Rosa, hlavný inšpektor SR: Rezorty napriek zriaďovateľskej kompetencii nemajú legálne právo vstupovať do otázok výchovy a vzdelávania (pedagogická oblasť riadenia) a nenesú zákonnú zodpovednosť za výsledky. Napriek tomu sa zvykovo udomácnila duplicita riadenia a s tým spojené negatívne javy. Rozpory sa premietajú až do organizačných väzieb. Všetky SOU majú právnu subjektivitu, ale mechanizmus a aparát riadenia ostal socialistický. Vzhľadom na nejednotnosť prístupu rezortov sú dohody iba rámcové a na celoštátnej úrovni, čím je vyblokovaná regionálna a miestna úroveň. Nejednoznačnost bráni funkčnej väzbe na sociálnych partnerov, absentuje účinná kooperácia s ministerstvom práce (požiadavky na výkon, katalógy povolaní a pod.) Jedna štátna línia toku verejných prostriedkov; anomália dvoch finančných prúdov (rozpočtové kapitoly rezortov a transfery z rozp. kapitol krajov) pre jediný druh školstva (kde sa navyše plní aj povinná školská dochádzka) znemožňuje transparentnosť a objektivizáciu nákladovosti. Zmena zriadovateľa pritom neovplyvňuje formu hospodárenia, príspevkový charakter ostáva. Mlčí sa o posilnení kompetencií rezortov. Prvýkrát sa však priamo zákonom vytvára priestor na legálne uplatnenie vplyvu hospodárskej sféry (tvorba koncepcie prípravy na povolania, obsah vzdelávania, zmeny v sústave študijných a učebných odborov) v intenciách pripravovaných kompetencií ústredných orgánov štátnej správy. Odstránenie heterogénnosti v činnosti SOU a možnosť vytvárania združených škôl. Pud sebazáchovy spôsobuje, že približne 40 percent realizovaných výkonov (otvorené učebne a študijné odbory SOU) nemá nič spoločné s ich pôvodnou profiláciou, ale ani s plánmi regionálneho rozvoja. Na druhej strane, roztrieštenosť kompetencií zabraňuje vzniku nových, a v okolitom svete osvedčených, typov škôl, ktoré sú nákladovo lacnejšie a výkonovo kvalitnejšie.
Za zápory považujem prenos kompetencií na súčasnú integrovanú, a nie budúcu špecializovanú, štátnu správu v školstve s možnými nekvalifikovanými mocenskými zásahmi, čo však nie je ošetrené ani súčasným stavom, ďalej časovú nekoordinovanosť s pripravovanou úpravou kompetencií profesijných komôr, zväzov a združení a spolitizovanie problematiky, a tým vytĺkanie kapitálu rôznymi záujmovými skupinami - i politickými - bez prihliadnutia na skutočné celospoločenské záujmy a potreby.
