Z novinárov stádo oviec
Bol to zvláštny deň v čerstvej histórii východoslovenskej žurnalistiky. Druhého februára 1998 sa o ňom objavili informácie vo viacerých periodikách. Denník Sme v týchto súvislostiach uverejnil na prvej strane krátku pôvodnú správu pod titulkom V Košiciach dnes nevyšiel denník Korzo.
Čitateľskej verejnosti sa v článočku oznamovalo: "Väčšina zamestnancov košického denníka Korzo sa rozhodla opustiť redakciu na protest proti zásahom do obsahu novín, predovšetkým v článkoch o VSŽ a vládnej koalícii (vtedajšia premiéra Vladimíra Mečiara - pozn. red.). Redaktori a ďalší zamestnanci včera pripravili pod vydavateľom PN, s.r.o., nový denník Korzár, ktorý vyšiel dnes prvý raz. Jeho šéfredaktorom je Peter Bercik. Vedenie denníka Korzo včera TASR oznámilo, že tento denník dnes nevyjde."
Zmena vydavateľa Denník Korzár 30. júna 2000 uverejnil krátku správu z Bratislavy pod titulkom Zmena vydavateľa, ktorej autorom bol Alexej Fulmek, generálny riaditeľ Grand Press, a.s., a Petit Press, a.s.: "Vydavateľská skupina VMV, a.s., Bratislava a nemecká vydavateľská skupina Verlagsgruppe Passau GmBH vytvorili dňom 1. júla 2000 spoločné vydavateľstvo Grand Press, a.s., pre celoslovenskú tlač (...) a Petit Press, a.s., pre regionálnu tlač (sieť regionálnych denníkov Korzár a východoslovenských novín v úhrnnom náklade 65 tisíc výtlačkov a sieť regionálnych týždenníkov na západnom a strednom Slovensku v úhrnnom náklade 160 tisíc výtlačkov). Cieľom nového vydavateľského domu je dosiahnuť stabilnú prvú pozíciu na slovenskom tlačovom trhu a vytvorenie podľa možnosti jedinej celoslovenskej siete regionálnych denníkov a týždenníkov." Nie, samozrejme, samotná zmena vydavateľa, ani fúzia dvoch vydavateľských skupín, vznik nadnárodnej vydavateľskej spoločnosti a ani snaha po zdvojnásobení zisku spolu so znížením nákladov na polovicu (ako to páni Junger s Fulmekom proklamovali pred fúziou i po nej na niekoľkých spoločných redakčných poradách denníka Korzár)zďaleka nemusia znamenať negatívny zásah do slobodného vývoja novín. Práve naopak, v zdravom konkurenčnom prostredí sa takéto zmeny môžu stať dôležitým garantom vyspelosti a demokratického napredovania spoločnosti.
Dve firmy namiesto jednej Kto má však v sebe čo len štipku právneho vedomia, toho musel na prelome júna a júla 2000 zaraziť spôsob prechodu redaktorov denníka Korzár i ostatných zamestnancov od jedného zamestnávateľa k druhému. Rozviazanie pracovného pomeru sa uskutočnilo v poslednej chvíli dohodou s dovtedajším vydavateľom Korzára (Prešovské noviny, s.r.o., Levočská 9, 080 01 Prešov) v záhlaví dokumentu a s pečiatkou úplne inej, do tých čias celkom neznámej organizácie (Korzár, s.r.o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava) pod textom dokumentu... Bez vysvetlenia...
Vysvetlenie existencie spornej organizácie Korzár, s.r.o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava, zo strany Alexeja Fulmeka, štatutárneho zástupcu všetkých spoločností vyskytujúcich sa pri spomínaných zmenách pracovnoprávnych vzťahov k 1. júlu 2000, prišla dva týždne po podpísaní dohôd s jednou firmou v záhlaví a s úplne inou firmou v pečiatke dokumentu. Vraj ide o tú istú spoločnosť, ktorá zmenila názov a sídlo.
Čo by na to povedal Ježík? Ešte smutnejšie však je, že tragikomický prechod redaktorov a ďalších spolutvorcov denníka Korzár od jedného zamestnávateľa k druhému zasahuje aj pamiatku nebohého lídra boja o demokratizáciu pomerov na mediálnom Slovensku uplynulého desaťročia, Karola Ježíka. Veď to bol práve tento muž, Novinár Slobody a šéfredaktor denníka Sme, ktorý vlastným umom a rukami v kritických dňoch januára a februára 1998 pomáhal na svet Dieťaťu slobodnej tlače, košickému denníku Korzár. A teraz toto...
"Chcem Vám len povedať, že obviňovať spoločnosť, ktorú vediem, za spoločnosť, ktorá diskriminuje novinárov, považujem za úplne absurdné, pretože je to spoločnosť vedená ľuďmi, ktorí založili denník Sme a mám pocit, že denník Sme bol jedným z prvých médií, ktoré sa postavili proti diskriminácii akéhokoľvek druhu. Dúfam a verím, že vo vydavateľskej obci mám obdobné meno a že pomáham tomuto trhu k štandardizácii a nie balkanizácii pomerov," sprostredkovane písomnou formou oslovil tlačovú konferenciu Krajskej organizácie Slovenského syndikátu novinárov 16. augusta 2000 v Košiciach A. Fulmek.
V spomínanom písomnom vyjadrení ďalej stálo: "Na margo situácie v Košiciach a v regionálnej tlači môžem uviesť, že proces spájania jednotlivých médií bude veľmi bolestivý a bude znamenať znižovanie počtu pracovníkov. Je mi to ľúto, ale je to jediná cesta, ako zabezpečiť efektívnosť vydávaných titulov, pretože právo na prežitie majú iba projekty, ktoré dokážu na seba zarobiť. Zároveň Vás vyzývam, aby ste sledovali tento ťažký proces, pretože naša spoločnosť nikdy nebude porušovať zákon."
Kto naozaj pozorne sleduje tento proces, tomu určite neunikla správa TASR z 22. novembra 2000 pod názvom Protimonopolný úrad uložil VMV, a.s., pokutu za nesplnenie povinnosti, v ktorej sa konštatovalo: "Protimonopolný úrad (PÚ) SR prvostupňovým rozhodnutím uložil akciovej spoločnosti VMV Bratislava, pokutu za nesplnenie povinnosti predložiť úradu v určenej lehote požadované dokumenty týkajúce sa koncentrácie s firmou Verlagsgruppe Passau GmBH. Jej výšku však riaditeľka III. výkonného odboru PÚ SR Agáta Gregorová odmietla zverejniť, pretože rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Fúziu na mediálnom trhu, ktorá sa stala predmetom správneho konania PÚ SR, ohlásilo slovenské vydavateľstvo VMV a jeho nemecký partner Verlagsgruppe Passau GmBH 26. mája tohto roku. Obe spoločnosti by na jej základe mali mať vo svojich spoločných projektoch paritné zastúpenie."
V týchto súvislostiach je zaujímavý ešte jeden citát z písomného vyjadrenia A. Fulmeka na tlačovke KO SSN v Košiciach: "Robili sme najťažšiu vydavateľskú operáciu v histórii tejto krajiny, takže sa ani nečudujem, že mala určité drobné nedostatky, v zásade ju však hodnotím ako úspešnú."
Pasca dobrovoľného košiara Koncom septembra 1998 vydala tlačová agentúra SITA zaujímavú monitorovanú správu pod titulkom Košická mediálna scéna nie je protiváhou Bratislavy. Jej podtitul znel: Týden: V Košiciach dnes môže byť novinárom každý, kto vie napísať štyri súvislé vety. Uvádzalo sa v nej: "Štvrťmiliónové Košice sú vnímané ako druhé politické, ekonomické a kultúrne centrum Slovenska, reálnu protiváhu Bratislavy však nepredstavujú, píše v poslednom vydaní českého periodika Týden Peter Schutz. Zodpovedá tomu i košická mediálna scéna. Košičania dávajú prednosť televíziám, rozhlasovým staniciam a periodikám z Bratislavy. Je to rozdiel oproti vyspelým krajinám, kde lokálne médiá konkurujú ústredným masovokomunikačným prostriedkom. (...) Najväčšou bolesťou je chronický nedostatok kvalitných ľudí. V Košiciach sa dnes ako novinár uživí každý, kto vie napísať štyri súvislé vety a práve nemá prácu. Niet divu, že košické tituly sú po obsahovej i formálnej stránke len tieňom regionálnej tlače napríklad i v Českej republike."
Od tých čias pretieklo Hornádom veľa vody. P. Schutz sa medzitým stal pravidelným politickým komentátorom denníka Korzár s typickou sarkastickou náplňou svojich komentárov. Bude preto veľmi zaujímavé sledovať, či sa na stránkach zlúčenej regionálnej siete Korzára - východoslovenských novín objaví aj jeho materiál trebárs pod názvom Fulmekove ovce...
Autor (1956) je novinár, pôsobil v denníkoch Korzo a Korzár
