Kto kričí: Chyťte zlodeja
Miloševič je teda po viacerých peripetiách za mrežami a zostane tam prinajmenej 30 dní, počas ktorých ho budú vypočúvať. A čo s ním bude ďalej?
Belehrad ho zatiaľ odmieta vydať do Haagu, kde by ho mal Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) súdiť za vojnové zločiny. Juhoslovanská ústava totiž explicitne zakazuje vydávanie občanov JSR na súdne stíhanie do zahraničia a Západ, žiadajúci od Srbska nastolenie právneho štátu, predsa od neho zároveň nemôže požadovať aby porušovalo svoj najvyšší zákon.
Riešením by bola zmena juhoslovanskej ústavy, alebo súdenie Miloševiča v Belehrade. Na splnenie prvého predpokladu nie je v Juhoslávii ochota a vyžiadalo by si to aj tak dosť dlhý čas. Prenechanie rozhodnutia o Miloševičovom osude Belehradu zas nevyhovuje mocenským centrám v Bruseli a najmä vo Washingtone, kde by chceli z procesu s Miloševičom urobiť spektakulárne a výstražné predstavenie.
Keď moderátor verejnoprávnej ČT, zaštiťujúcej sa objektivitou a dodržiavaním novinárskej etiky, označil v spravodajstve Miloševiča za "belehradského mäsiara", nevdojak to pripomenulo päťdesiate roky, keď sa z prezidenta Juhoslávie bojujúceho proti nemeckým fašistom zrazu stal "krvavý pes Tito". Miloševič nesporne nesie svoj diel zodpovednosti za krvavú vojnu s Chorvátskom, výčiny v Bosne a vyháňanie Albáncov z Kosova, no Washington sa tiež k americkému "zadnému dvoru" nesprával a nespráva v rukavičkách, nehovoriac už o vydieraniach a útokoch proti suverénnym štátom v zámorí. Ostatne, Haag si nevyžiadal od prezidenta Busha, aby pred ICTY vydal Billa Clintona za to, že počas ním nariadeného bombardovania Juhoslávie americké lietadlá zabili 1500 civilných obyvateľov, vrátane 81 detí, a zničili celú juhoslovanskú infraštruktúru.
Nový juhoslovanský prezident Koštunica, ktorý tieto bolestné straty pripomenul pri príležitosti druhého výročia začatia 78-dňového bombardovania suverénnej Juhoslávie, nezabudol dodať, že bomby NATO dopadali nielen na Srbov, ale aj na albánske ženy a deti. Rozbombardovaním juhoslovanskej infraštruktúry dokončili predstavitelia NATO dielo, ktoré započali uvalením sankcií na Belehrad a podarilo sa im rozvrátiť tamojšiu ekonomiku tak, aby sa dostala do vazalstva Svetovej banky a závisela od pôžičiek Západu. Washington podmienil finančnú pomoc Belehradu splnením troch požiadaviek, ktoré možno formulovať takto: Do 31. marca zatknúť a vydať do Haagu Miloševiča a ďalšie osoby označené za vojnových zločincov, prepustiť z väzenia 143 albánskych teroristov z Kosova usvedčených a odsúdených za zločiny spáchané v tejto juhoslovanskej provincii a stiahnuť požiadavky na úhradu škôd z obdobia agresie.
Miloševiča sa podarilo zatknúť až deň po uplynutí ultimáta a zdá sa, že do Haagu sa tak skoro nedostane. Ani ostatné podmienky sa neplnia podľa predstáv USA, takže Washington má (podľa vydieračskej dohody) právo sľúbených 100 miiónov dolárov pre Belehrad neuvoľniť. Aktivita albánskych separatistov v Macedónsku je ďalšou hlavňou pištole priloženej k hlave juhoslovanskej nezávislosti. Mimochodom, odkiaľ majú vzbúrenci tú modernú výzbroj a odkiaľ ju mali Albánci v Kosove? Vari z tých istých zdrojov, ako afgánski mudžahedíni protilietadlové rakety Stinger? Juhoslávia sa evidentne nedočká stomiliardového odškodného v USD za škody spôsobené agresiou NATO, pretože odmieta porušovať svoju ústavu a vydávať svojich občanov pred zahraničný súd (čo by zrejme nespravili ani USA), odmieta vypredať svoju ekonomiku a nechať rozparcelovať svoju krajinu. Treba sa zamyslieť nad tým, že aj britský konzervatívny denník The Times o situácii na Balkáne nedávno doslova napísal: "Slobodan Miloševič tento región nedestabilizoval. Urobilo to NATO".
