Vykročili sme z bludného kruhu
Vo viacerých krajinách sveta domáca politická situácia oslabuje záväznosť a dodržiavanie medzištátnych dohôd. Donucovacie mechanizmy medzinárodného práva sú totiž nedostatočné. Práve preto by ich mala nahradzovať ústavná regulácia.
Je to dôležité aj preto, lebo moderná teória chápe medzinárodnoprávne pravidlo nielen v jeho tvorbe, ale očakáva i jeho realizáciu zainteresovaným štátnym subjektom. Potrebu či povinnosť plniť medzinárodné záväzky vyžaduje zásada pacta sunt servanda (dohovory sa majú dodržiavať) a princíp penalizácie zmluvnej strany, ktorá svojho partnera úmyselne či nedbanlivosťou poškodila. Tieto už oddávna platiace právne pravidlá dopĺňa Viedenský dohovor o zmluvnom práve z 23. mája 1969.
Progresívne zmeny v novele
SR reflektuje vyššie uvádzané princípy hneď v 2. odseku 1. článku novely ústavy, ktorým sa deklaruje dodržiavanie všeobecných zásad medzinárodného práva a zmluvných záväzkov. Takto sa čiastočne vyriešila absencia generálnej recepčnej normy. Tento moderný inštitút, zahrnutý napr. v ústavách NSR, Portugalska či Rakúska, umožňuje, aby sa pravidlá medzinárodného práva a ratifikované zmluvy stali integrálnou súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku. Tým sa im môže v určitých prípadoch priznať priama vykonateľnosť a dokonca prednosť pred domácim zákonodarstvom. Spomínaný odsek novelizovanej ústavy zároveň stanovuje ústavnoprávnu povinnosť pre NR SR utvárať právny poriadok v zhode s dikciou tohto odseku a s ním súvisiacimi ostatnými ústavnými predpismi. Parlament je zároveň viazaný viacerými konkrétnymi medzištátnymi dohodami, ktoré majú podporiť integračné ambície SR do európskych a transatlantických štruktúr. Z nich je dôležitá najmä Asociačná dohoda zo 4. októbra 1993, ktorá predpokladá aproximáciu našej legislatívy právu európskych spoločenstiev.
Novela priniesla niekoľko progresívnych zmien. Konečne došlo k precíznemu rozpracovaniu uzatvárania a vykonávania medzinárodných zmlúv, ktoré zároveň kategorizovala do niekoľkých tried. Posilnila sa možnosť nadradenosti medzinárodného práva nad domácimi zákonmi v určitých prípadoch a definovala sa pozícia týchto noriem v hierarchii vnútroštátneho právneho systému. Zavedenie inštitútu preventívnej ústavnej kontroly umožňuje z podnetu prezidenta či vlády dať ešte neodobrenú súhlasom NR SR medzištátnu zmluvu na posúdenie Ústavnému súdu. Ak sa tento vyjadrí, že je protiústavná, nemožno ju ratifikovať.
Ak sa chceme integrovať…
Novela odstránila izolacionistické tendencie pôvodného ústavného textu. Vychádza pritom z modernej politologicko-právnej koncepcie limitovanej vnútornej suverenity. Tá predpokladá, že štát strpí určité zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí najmä vo sfére ekonomiky a práva, pretože má ambíciu zaradiť sa do medzinárodnej organizácie integračného typu - Európskej únie. Takéto štruktúry vyžadujú od svojich členov podriadenie sa spoločným kontrolným mechanizmom prostredníctvom aproximovaných právnych predpisov. Integračná štruktúra - subjekt medzinárodného práva pôvodne vznikajúci a riadený delegáciou kompetencií členskými štátmi - sa v modernej podobe vymanila z tejto podriadenosti. Jej orgány môžu dnes rozhodovať ako finálna supernacionálna inštitúcia, ktorej rozhodnutiam sa členské krajiny vo vymedzených prípadoch musia podriadiť. Nadradenosť integračnej organizácie nad jej členmi nabúrala tradičné internacionalistické predstavy a podnecuje mnohé politologické, kulturologické a sociologické polemiky. Novela vyvoláva pochopiteľne rozpačité reakcie u obyvateľov, búrlivé parlamentné dišputy a rezervovaný postoj "otcov" ústavy i štátu. Navyše, neodborné a tendenčné interpretácie príslušných ustanovení nahrávajú do karát propagátorom exaltovanej hungarofóbie, neutralistom a rusofilom.
Oprávnenou sa stala kritika ekonomickej podmienenosti prijatia novely ústavy. Je nesporné, že súčasná dynamika medzinárodno-obchodných vzťahov vyžaduje nielen uzatváranie zmlúv, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, ale aj ich okamžité a bezvýhradné plnenie. Dodatočná argumentácia neústavnosťou niektorého ustanovenia riadne prijatej zmluvy sa bude podľa mienky predkladateľov novely považovať v zmysle zásady pacta sunt servanda a princípov deklarovaných Viedenským dohovorom za irelevantné, dohoda sa bude musieť dodržať. Ide o do očí bijúci prípad nadradenosti medzinárodného práva, ktorý však môže do určitej miery relativizovať pozíciu ústavy ako základného zákona štátu. Novela tento rozpor nerieši dôsledne, skôr nepriamo, podrobným výpočtom zmlúv, ktoré pred ratifikáciou bezpodmienečne vyžadujú súhlas NR SR, prípadne aj preventívnu kontrolu Ústavným súdom.
Prekonanie izolacionizmu
V súvislosti s medzinárodnopolitickými ambíciami SR novela odstránila niektoré alarmujúce nedostatky pôvodnej ústavnej regulácie vzťahu medzinárodného a slovenského práva. Jej predkladatelia zároveň zadefinovali viacero významných otázok, ktoré si dosiaľ najvyšší zákon štátu vôbec nevšímal. V pôvodnom texte chýbala definícia pozície medzinárodnoprávnych noriem v hierarchii domáceho právneho poriadku. Novelou vylúčený článok 11 totiž priznával nadradenosť výlučne jednej kategórie - medzinárodných dohôd o ľudských právach. Takáto vágna konštrukcia, mechanicky skompilovaná z predchádzajúcich ústavných regulácií, bola nevyhovujúca prinajmenšom preto, lebo je dosť problematické určiť, či medzinárodná zmluva skutočne prináša posilnenie občianskych slobôd. Navyše takéto dohody majú často len deklaratívny charakter. Priznať prednosť iba jednému typu zmluvy spôsobuje neprehľadnosť právneho poriadku a zvyšuje právnu neistotu. Iné dohody sa totiž dali aplikovať iba vtedy, ak to dovoľoval príslušný zákon.
Hoci sa nám unifikácia právnych poriadkov jednotlivých štátov môže zdať značne utopická, potreba dodržiavania jednotných pravidiel medzinárodného práva a zmluvných povinností je v súčasnosti nevyhnutným predpokladom úspešného boja s globálnymi problémami, akými sú napr. terorizmus či obchod s drogami. Zdá sa, že SR si konečne uvedomila svoju zodpovednosť na medzinárodnom poli. Prijatím širšej akceptácie medzinárodného práva prekonala anachronický a egoistický izolacionizmus. Slovenská ústava v dnešnej podobe odráža základné princípy medzinárodného práva ako určité axiómy, nedotknuté zápasom vnútroštátnych politických frakcií a jeho zhubným vplyvom na domáci legislatívny proces.
Autor (1980) je študent Právnickej fakulty UK
