Predať všetko, čo zákon umožňuje
Jozef Kojda, prezident Prezídia Fondu národného majetku SR
Narodil sa 27. mája 1966. Absolvoval Národohospodársku fakultuna Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V rokoch 1991 - 1992 bol poverený vedením odboru malej privatizácie na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku SR. V rokoch 1992 - 1994 pôsobil ako ekonomický poradca primátora Hlavného mesta SR Bratislavy. V roku 1994 zastával funkciu poradcu štátneho tajomníka ministra privatizácie. V rokoch 1995 - 1999 bol podpredsedom predstavenstva Matador - Obnova, a.s., Bratislava. Od roku 1994 do roku 1999 pracoval ako riaditeľ sekcie stratégie a koncepcií Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy. Od roku 1999 je prezidentom Prezídia Fondu národného majetku SR. Jozef Kojda je ženatý a má jedno dieťa.
Aký máte názor na privatizáciu na Slovensku za vlády Vladimíra Mečiara a dnes?
- K tejto otázke som sa už vyjadroval mnohokrát, preto si nemyslím, že je potrebné ju opakovať. Môžem však pridať jednu poznámku - privatizácia je v súčasnom období pod kontrolou vlády a parlamentu.
Viete porovnať činnosť podobných inštitúcií, ako je FNM, v iných postkomunistických, resp. transformujúcich sa krajinách?
- Pokiaľ viem, v okolitých krajinách existujú obdobné inštitúcie. Najlepšie sa nám však porovnáva so susedným Českom, kde FNM stále existuje a zabezpečuje významné zdroje pre štátnu pokladnicu.
Osemnásteho júla tohto roka vyprší splatnosť dlhov verejnoprávnych médií, ktoré predstavujú sumu v hodnote jednej miliardy korún. Z akých zdrojov bude tento dlh splatený?
- Už dnes máme k dispozícii požadovanú čiastku rezervovanú na účte. Prostriedky na vyplatenie dlhu Slovenskej televízie voči Slovenským telekomunikáciám budú uhradené čiastočne z výnosu z predaja Slovenskej sporiteľne - približne tretina dlhu - zvyšok z predaja akcií z portfólia FNM. Pôjde predovšetkým o predaj akcií Slovnaftu a VSŽ, no aj ďalších podnikov. Na čas, ktorý je preklenovacím obdobím medzi záväzným termínom vyplatenia pohľadávky a predajom akcií, fond dočasne použije prostriedky určené na výplatu dlhopisov a ďalších záväzkov FNM.
Dokedy má FNM prostriedky na vyplácanie dlhopisov?
- Po pristúpení k zníženiu dennej čiastky, ktorú každý pracovný deň posielame na RM - Systém Slovakia, na polovicu, teda 50 miliónov korún denne (čo predstavuje cca 3500 dlhopisov), by nám zdroje určené na dlhopisy mali vystačiť do konca októbra. Samozrejme, pokiaľ nenastanú ďalšie požiadavky od vlády na iné finančné plnenie.
Aké je záruka, že aj po vyplatení týchto financií dostanú občania svoje peniaze za dlhopisy?
- Vyplatenie dlhopisov FNM vyplýva zo zákona, teda vo vzťahu k občanom iná možnosť neexistuje.
Je možné, že sa bude musieť predĺžiť doba ich splatnosti?
- Je to možné len v prípade niektorých právnických osôb, a aj to iba na základe obojstrannej dobrovoľnosti. Opakujem, dlhopisy musia byť vyplatené fyzickým osobám do konca tohto roka.
Čo však nastane v prípade, ak FNM jednoducho už nebude mať na svojom účte peniaze na vyplácanie dlhopisov?
- Ako som už uviedol, fond už dnes má na účte peniaze, ktoré umožnia vyplácať dlhopisy až do konca októbra. Navyše sa pripravujú ďalšie významné predaje - z najaktuálnejších možno spomenúť predaj akcií Všeobecnej úverovej banky. Preto by k takejto situácii nemalo dôjsť.
Existuje aj alternatíva, že by si štát na dlhopisy peniaze požičal?
- Štát určite nie. Fond si už na vyplatenie dlhopisov peniaze požičal - vláda schválila garanciu na úver pre tento účel. V súčasnosti sa dlhopisy vyplácajú aj z týchto zdrojov. Za súčasnej situácie nebude potrebné brať ďalší úver, pokiaľ, opakujem, nebudú zo strany vlády ďalšie požiadavky na finančné plnenie nad rámec rozpočtu.
V poslednom čase sa veľa rozprávalo o pokazenom tendri na privatizáciu Slovenských plavieb a prístavov (SPaP). Vy ste však za ponuku Dunajservisu kúpiť SPaP nehlasovali. Prečo?
- Na otázky ohľadne SPaP budem odpovedať až vtedy, keď budú známe podmienky nového tendra. Malo by sa tak stať v priebehu 30 dní.
Pocítili ste počas výkonu vašej funkcie nejaké politické tlaky týkajúce sa rozhodnutí FNM, respektíve ovplyvňovania výsledkov rozhodnutí?
- Nie.
Do akej miery je privatizácia záležitosťou odborníkov a nakoľko politikov?
- Snahou by malo byť, aby bola len záležitosťou odborníkov. Nemožno však poprieť, že najmä privatizácia prirodzených monopolov obsahuje v sebe určité percento riešenia politických otázok.
Prečo preferujete predaj akcií Slovnaftu cez kapitálový trh?
- Je to rozhodnutie vlády. Pri balíku menšom ako desať percent je však takýto postup obvyklý.
Nebolo by dobré predať takýmto spôsobom aj istý balík akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP)
- O spôsobe predaja SPP rozhodne vláda na základe odporučenia poradcu. Táto možnosť je stále otvorená - v prípade, že príde k zmene zákona a bude možné predať ďalšie akcie.
Akú dôležitosť prikladáte vy osobne privatizácii strategických podnikov?
- Bez privatizácie strategických podnikov by nebola možná reforma či už v bankovníctve, alebo energetike.
Aký máte názor na čiastkovú privatizáciu SPP a iných strategických podnikov?
- Môj názor je, že sa mohol bez problémov predávať majoritný podiel s dopredu určeným právom veta na niektoré otázky manažovania a fungovania firmy. To by umožnilo zinkasovať prémiu za predaj majoritného podielu. Pritom ochrana záujmov štátu by bola zakotvená v stanovách spoločnosti.
Na základe akých kritérií schvaľoval FNM ľudí do orgánov SPP, a.s.?
- Keďže akcionárske práva bude vykonávať ministerstvo hospodárstva, akceptovali sme návrh ministerstva.
Má fond voči Pavlovi Kinčešovi alebo Ladislavovi Krajňákovi nejaké odborné výhrady?
- Keďže takúto nomináciu FNM nedostal, nezaoberal sa ňou.
Nedopĺňal fond žiadne mená do zoznamu ľudí nominovaných do vedenia SPP, a.s.?
- Nie. Okrem zoznamu, ktorý FNM získal od zakladateľského ministerstva, dostal nominácie zamestnancov SPP. Z týchto dvoch zoznamov sa vytvorili orgány, ktoré si na prvom zasadnutí zvolili predsedov a podpredsedov.
Aký objem akcií SPP je podľa vás najefektívnejšie predať pri jeho privatizácii?
- Podobne ako pri Slovenských telekomunikáciách - 51 percent.
Aká je vaša reakcia na rozhodnutie vlády predať len 49 percent akcií SPP?
- Za súčasného právneho stavu kladná.
Ako by podľa vás mala v tomto prípade vyzerať akcionárska zmluva medzi investorom a štátom? Na čo by mal mať štát predovšetkým právo veta?
- Ako majoritný vlastník má rozhodujúce práva stanovené obchodným zákonníkom. Preto nie je potrebné zakotvovať do zmluvy ďalšie nadštandardné kroky.
Je SPP dostatočne pripravený na privatizáciu?
- Z pohľadu FNM áno.
Podľa Romana Václavíka je momentálne najnevhodnejší čas na privatizáciu SPP, keďže sa súčasne privatizuje aj český plynárenský podnik. Váš názor?
- Nemyslím si to. Možno by bol zaujímavý synergický efekt predaja oboch podnikov súčasne.
Súhlasíte s tvrdením Ladislav Krajňáka, že predaj SPP je jediným lukratívnym na Slovensku, a preto treba pri jeho privatizácii uvažovať veľmi racionálne a nepredať ho pod cenu?
- Len čiastočne. Mimo SPP sa zrealizovalo, alebo bude sa realizovať niekoľko lukratívnych predajov, predovšetkým prirodzených monopolov a finančných inštitúcií. Súhlasím s tým, že pri predaji treba postupovať racionálne a nepredávať podnik pod cenu.
Aká je vo všeobecnosti prax v obsadzovaní manažérskych funkcií v sprivatizovaných podnikoch? Obsadzuje ich štát, alebo si tieto miesta vynúti investor?
- Obsadzovanie týchto funkcií je vždy predmetom rokovania v rámci procesu predaja. Pokiaľ si štát ponechá určité percento vlastníctva, mal by mať k dispozícii tomu zodpovedajúce kontrolné mechanizmy.
V portfóliu FNM je ešte 144 podnikov. Ako s nimi bude naložené?
- Tento počet sa postupne znižuje. Úsilím bude predať všetko, čo sa zo zákona predať dá.
Aký je teda objem majetku vo FNM?
- V portfóliu FNM sú dnes obchodné spoločnosti, ktorých základné imanie presahuje 60 miliárd korún. Okrem SPP, lebo ten ešte v portfóliu nie je. Samozrejme, ide len o výšku základného imania.
Po nástupe novej vlády sa v médiách často objavovalo tvrdenie, že vo FNM nezostala po bývalej vláde ani koruna. Viete už, kam konkrétne sa podeli finančné prostriedky, ktoré mal v tom čase fond zverené?
- Neviem, v akom stave bol FNM po nástupe novej vlády. Každopádne hospodárenie v roku 2000 už bolo v miernom prebytku, pričom fond v súčasnosti nemá založené žiadne akcie. Pritom len vyplatenie repoobchodov nás stálo viac ako tri miliardy korún. Popri tom sa začali splácať aj dlhy voči štátnym fondom. Samozrejme, najväčším záväzkom, ktorý zdedila táto vláda, je vyplatenie dlhopisov FNM v objeme takmer 33 miliárd korún.
Čo je podľa vás horšie - štátny alebo privátny monopol?
- Štátny. Štát má možnosť regulovať privátny monopol cez rozličné regulačné úrady a orgány.
Ako pokračuje odpredávanie akcií z portfólia FNM v prospech šiestich rezortných ministerstiev a úradu vlády, ktoré je základom pre vznik štátnej SARIO, a.s.?
- Aktívne akcionárske práva sme previedli už v polovici minulého roka, akcie prevedieme po tom, ako jednotliví nadobúdatelia splnia podmienky, ktoré sú dané zo zákona. Samozrejme, musia zaplatiť kúpnu cenu.
Pozná FNM mená všetkých vlastníkov Druhej obchodnej, a.s., ktorá sprivatizovala podiel Nafty Gbely?
- Kto už pozná mená vlastníkov? Orgány spoločnosti je možné poznať - z Obchodného registra.
Podal už FNM podnet na vyšetrovanie sporných privatizačných káuz z minulosti?
- FNM podal množstvo podnetov v súvislosti s privatizačnými kauzami z minulosti. V súčasnosti sú v stave riešenia príslušnými orgánmi a súdmi. Ich ukončenie teda nie je vecou FNM, ale orgánov činných v trestnom stíhaní. Väčšina z nich bola v minulosti medializovaná.
S hosťom SLOVA sa zhovárali Lýdia Kokavcová a Jana Matúšová
