Medzinárodná politika bez emócií a predsudkov
Keď pred piatimi rokmi prvý raz vyšlo dielo popredného českého politológa Oskara Krejčího Mezinárodní politika, český spisovateľ Jaroslav Boček ho v recenzii publikovanej v českom denníku Právo nazval „monumentálnou knihou“.
Prvý raz sa vtedy na českom trhu objavila kniha venovaná teórii medzinárodnej politiky, a to v úctyhodnom rozpätí päťsto strán, ktoré sa nezamerali na všeobecné teoretické úvahy, ale boli argumentačne podložené obrovským množstvom usporiadaných empirických faktov. Kniha sa stala úspešnou vysokoškolskou učebnicou nielen v Česku, ale aj na Slovensku, kde profesor PhDr. Oskar Krejčí, CSc., pedagogicky pôsobí na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Dokonca aj mnohí z tých, ktorí nemajú tohto ľavicového autora v láske - a je ich najmä v Česku požehnane - zaraďujú do svojich kurzov prácu Mezinárodní politika, keď nie medzi povinné, tak aspoň medzi odporúčané tituly pre štúdium.
Punc encyklopedickosti
Druhé, aktualizované a rozšírené vydanie knihy Mezinárodní politika prišlo na slovenský trh koncom roku 2001. Keď sa pred dvoma respektíve tromi rokmi prvý raz objavil návrh na nové vydanie knihy, profesor Krejčí ho odmietol. Mal totiž rozpísanú inú - Geopolitika středoevropského prostoru, ktorá vyšla roku 2000 a v týždenníku SLOVO me ju už recenzovali. Autor vtedy tvrdil, že pre čitateľa bude zaujímavejšie vydanie upravenej verzie, ktorá bude mať v údajoch uzatvorené celé 20. storočie. Zároveň pokračoval v štúdiu ďalších informačných zdrojov, čoho dôkazom je skutočnosť, že nové vydanie uvádza v zozname použitej literatúry o polovicu viac titulov ako vydanie predchádzajúce.
Pri prvom nazretí do obsahu knihy nie je možné zmeny medzi prvým a druhým vydaním zaznamenať - štruktúra textu vyjadrená názvom kapitol zostala rovnaká. Rozmnožil sa však počet máp, tabuliek, grafov a rôznych schém, ktorých je v súhrnnom počte v tomto vydaní takmer stopäťdesiat. Tie knihe dávajú punc encyklopedickosti, ktorá je umocnená slovníkom základných pojmov v závere diela. Pribudol aj menný a vecný register, ktorého absenciu kritizovala i recenzia prvého vydania publikovaná v týždenníku Slovo. Dôležité je, že autor na sedemsto stranách odborného textu rozoberá aj najproblematickejšie témy bez emócií a ideologických predsudkov. Bohatá faktografia zaraďuje dielo medzi zväzky, ktoré majú odborníci i laici radi po ruke v domácej knižnici.
Vlastný obsah knihy možno zhruba rozdeliť do troch hlavných rovín: historickej, inštitucionálnej a teoretickej. V tej prvej autor čitateľovi ponúka zrozumiteľný výklad dejín medzinárodných vzťahov od staroveku až po začiatok 21. storočia, no tiež priblíženie dejín diplomacie, medzinárodného práva, a vojny i teórie medzinárodnej politiky ako takej. V druhej rovine sa autor detailne venuje aktérom medzinárodnej politiky v najrôznejších metamorfózach. Dôležitým aktérom medzinárodnej politiky sa v knihe stáva národ aj štát, ministerstvo zahraničných vecí i medzinárodná organizácia, štátnik i nadnárodná korporácia, zbraňový systém i verejnosť. Celá publikácia kladie dôraz na systémové chápanie medzinárodnej politiky. Schémy dejín slúžia na vysvetlenie zákonitostí, aktérov medzinárodnej politiky autor zaraďuje do príslušnej hierarchie. Všetko je písané v duchu tézy, že ak existuje nejaká teória medzinárodnej politiky, je ňou teória mocenskej rovnováhy. Pritom táto teória dostáva v záverečnej tretine knihy svoj historický kabát v podobe prehľadu dejín a stavu najdôležitejších všeobecných koncepcií medzinárodnej politiky.
Presah do 21. storočia
Pôvodný základný rámec knihy autor zachoval aj v novom vydaní. Zásahy sa však dotýkajú každej kapitoly, všetky témy sú doplnené a rozšírené. Osobitne tie, ktoré sa dotýkajú diplomacie, práva a vojny, sú zobrazené detailnejšie v ich dejinnom vývoji i v aktuálnej podobe, keďže údaje siahajú až do 21. storočia. Všeobecne možno povedať, že v novom vydaní je viditeľná snaha jasnejšie vymedziť počiatky pojmov i dejov a zároveň maximálne aktualizovať empirický materiál. Časové údaje dotýkajúce sa ekonomiky a vojenstva, no tiež napr. schémy Ministerstva zahraničných vecí USA či rozhodovacieho procesu o medzinárodnej politike v Rusku sú dôsledne dotiahnuté do roku 2000. Aktualizovať knihu umožnilo využitie internetu a databáz veľkých medzinárodných organizácií a výskumných ústavov.
Úpravy textov smerovali tiež k zvýšenej zrozumiteľnosti formulácií a k podrobnejšiemu výkladu zložitejších pojmov. Okrem čiastočných úprav pribudli i celé nové pasáže - napríklad v prvom vydaní chýbajúca podkapitola o globalizácii. Kniha je aj po úpravách venovaná predovšetkým základným otázkam medzinárodnej politiky, čiže otázkam dotýkajúcim sa vzťahu veľmocí. V tomto zmysle sa publikácia stáva nezastupiteľným zdrojom informácií o dejinách štruktúry mocenskej pyramídy v svetovom politickom systéme a najmä o súčasnom hegemonistickom usporiadaní. Je možné v nej objaviť nielen základné etapy vývoja vojensko-politickej stratégie, ale i právne hranice použitia sily v medzinárodných vzťahoch. Ten, kto by sa chcel venovať problematike konkrétneho postavenia malých štátov v medzinárodnej politike, musí siahnuť po inej knihe - napríklad po už citovanej práci Geopolitika středoevropského prostoru od rovnakého autora, ktorá sa venuje zahraničnej politike Slovenska a Česka.
Analýza globalizácie
Pre charakteristiku spôsobu spracovania možno upozorniť na prístup k niektorým aktuálnym témam medzinárodnej politiky. Kniha obsahuje rozbor medzinárodného terorizmu ako historického fenoménu so zložitou ideovou motiváciou - pojednáva o náboženskom, revolučnom, pravicovom i separatistickom terorizme. Charakterizuje možné odlišnosti v cieľoch teroristov, organizáciu teroristických skupín, informuje o povahe poslednej teroristickej vlny aktivizovanej po revolúcii v Iráne a prináša údaje, ktoré o medzinárodnom terorizme zhromažďuje americké ministerstvo zahraničných vecí. V neposlednom rade poukazuje na povahu i príčiny obtiažnosti právnej definície terorizmu.
Autor tiež pracuje s originálnou definíciou globalizácie, pri analýze ktorej sa usiluje na jednej strane poukázať na konfliktnú rovinu v globalizačnom procese a na strane druhej tiež na jej kooperatívne zložky a prvky solidarity. Poukazuje na vzťah súčasnej globalizácie s hegemonistickým usporiadaním svetového politického systému a na osobitnú úlohu politiky v ekonomickej globalizácii, ako napr. pri porovnávaní slobodného trhu v období Pax Britanica pred 1. svetovou vojnou a v súčasnej dobe Pax Americana. Nová povaha globalizácie je spätá s novými celosvetovými inštitúciami, ako aj s globálnymi problémami a potrebou zaistiť trvalo udržateľný rozvoj. V súčasnosti dominujúci názor, že v globalizácii možno objaviť pozitívne i negatívne momenty, dostáva v knihe oveľa konkrétnejšiu podobu.
V diele sa nachádzajú stanoviská prívržencov amerického programu Národnej protiraketovej obrany, ako aj ich odporcov. Upozornenie, že tento americký program predstavuje porušenie Zmluvy o obmedzení protiraketovej obrany z roku 1972, a tým i rozbitie základov dohôd o kontrole a obmedzení strategických zbraní medzi USA a Ruskom, spája s tvrdením, že táto zmluva skutočne v niektorých bodoch zastarala. Základný problém potom nevidí v tom, že bude prekonaná, ale v tom, že bude prekonaná jednostranným vypovedaním zo strany USA, alebo prostredníctvom nových, súčasnej dobe lepšie zodpovedajúcich dohôd medzi zúčastnenými stranami.
Hľadanie východísk Pozoruhodný epilóg knihy načrtáva možnosti vývoja svetového politického systému v najbližších desaťročiach. Napriek tomu, že nevylučuje možnosť svetovej vojny, najväčšiu pozornosť venuje možnosti zachovania živelnej mocenskej rovnováhy ako základu svetovej politiky - a to buď formou udržania hegemonistického postavenia USA, alebo v situácii prechodu k multipolarite. V súvislosti s týmito možnými podobami štruktúry svetového politického systému poukazuje na meniaci sa mocenský potenciál USA, Číny, Ruska a moslimských krajín. Skutočný záver knihy tvorí úvaha o možnosti vytvoriť svetový štát.
Práve úprava epilógu v druhom vydaní Mezinárodní politika umožňuje pochopiť premenu celkového vyznenia knihy. Autor zrejme vzal na vedomie názory niektorých recenzentov, ktorí prvé vydanie prijali ako dielo vychádzajúce z teoreticko-metodologického rámca školy politického realizmu, teda ako výraz chladného, od moralistických úvah oslobodeného machiavellistického chápania politiky. Aj keď charakteristiky udalostí a inštitúcií sú i v novom vydaní vecné a kladú dôraz na systémové zákonitosti politiky, hodnotiace súdy na konci kapitol a v epilógu sú výraznejšie angažované v smere hľadania humanistických východísk zo súčasného stavu. Na druhom vydaní je zrejmé, že ho ovplyvnili myšlienky pregnantne vyjadrené v knihe Povaha dnešní krize, napísanej až po prvom vydaní práce Mezinárodní politika. Oskar Krejčí, ktorý po roku 1989 patril k priekopníkom geopolitického pohľadu na medzinárodnú politiku, neváha v súčasnosti poukazovať na obmedzenosť a nebezpečnosť jednostranného tzv. realistického či geopolitického chápania vzťahov medzi štátmi.
Autor (1950) je politológ a historik
