Novoročné odpustky

Jozef MIGAŠ: Tak čo, Rudko, chystáš sa na víkend domov? A lístky na vlak už máš kúpené?
Počet zobrazení: 1315

Jozef MIGAŠ: Tak čo, Rudko, chystáš sa na víkend domov? A lístky na vlak už máš kúpené? Rudolf SCHUSTER: Len si zo mňa uťahuj, Jožo. Do teba tak novinári nerýpu ako do mňa. J. MIGAŠ: Ale musíš uznať, že niekedy im skutočne dávaš zbytočný dôvod. Ako teraz s tým cestovaním vo vlaku a dokonca za vlastné. Nesmieš sa hneď tak urážať a byť taký samoľúby. Musíš byť ako pravý štátnik nad vecou. R. SCHUSTER: Veď ja sa aj usilujem, ale keď v poslednom čase sa mi akosi lepí smola na päty. Ako napríklad teraz s tou haváriou. A to ma ešte premiér bude provokovať, že prečo nelietam lietadlom. Ešte len potom by ma médiá rozniesli, ako míňam štátne peniaze. J. MIGAŠ: Ale veď premiér to predsa nemyslel ako provokáciu. Išlo mu najmä o tvoje zdravie a bezpečnosť. Podľa mňa si voči nemu príliš predpojatý a trochu mu krivdíš. R. SCHUSTER: No, ako tak nad tým rozmýšľam, možno máš v niečom pravdu. A myslíš, že aj v tom novoročnom prejave, som bol voči nemu a vláde veľmi tvrdý? J. MIGAŠ: No priznám sa ti, že mne to skôr pripadalo ako vynesenie rozsudku než nejaká slávnostná novoročná zdravica. R. SCHUSTER: Poviem ti pravdu, že aj ja už niektoré pasáže ľutujem. Uvedomujem si, že by sa nový rok mal začínať skôr vzájomným odpustením ako bezhlavou kritikou a nenávisťou. Dobre. Ak si to teda myslíš, tak verejne prehlasujem, že odpúšťam všetkým svojim kritikom a dokonca aj tomu Alešovi Krátkemu. Odpúšťam tebe, Jozef, a tiež premiérovi, že ste mi počas môjho krátkeho spánku chceli odobrať kompetencie. Odpúšťam vám, občania, že ste mi závideli dovolenku v Brazílii a že nedoprajete mne a mojej žene mobilné telefóny. Ale požadujem za to, aby ste vy odpustili mne všetky moje budúce faux pas, vďaka ktorým vám budem môcť začiatkom budúceho roka opäť všetko odpustiť. Michal KOVÁČ: Pozorne si vypočujúc verejné vyhlásenie prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera som sa aj ja, ako prvý prezident samostatného Slovenska, rozhodol urobiť toto verejné vyhlásenie: Odpúšťam predošlému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi, že mi urobil počas môjho prezidentovania zo života peklo. Veď človek nevie, kedy sa mu taká skúsenosť ešte môže zísť. Odpúšťam Fedorovi Flašíkovi namontovanie hodín oproti prezidentskému palácu, ktoré odpočítavali dni do konca môjho volebného obdobia. Aspoň som nemusel zaťažovať svoju už trochu unavenú pamäť zbytočným počítaním. Odpúšťam bývalému predsedovi parlamentu Ivanovi Gašparovičovi, že ma označil za starého..., veď viete čo. Napokon v tom čase som už naozaj nebol najmladší. Odpúšťam aj vtedajšiemu riaditeľovi SIS Ivanovi Lexovi, že zorganizoval únos môjho syna. Len mu trochu vyčítam, že si aspoň nezistil synovu obľúbenú značku alkoholu. Doteraz mu je totiž pri pohľade na whisky zle od žalúdka. A napokon odpúšťam i Mikulášovi Dzurindovi, že vybavil pre môjho syna iba také podradné miesto na veľvyslanectve v Indii. Veď napokon môže byť rád, že ho neposlali do Afganistanu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984