Slováci a Maďari na začiatku tisícročia
Okrem starostlivosti o národnostné menšiny, ktorej sa u nás v minulom desaťročí venovalo hádam až priveľa priestoru, mali by sme venovať viac pozornosti aj problémom Slovákov na juhu našej republiky.
Kabinet výskumu verejnej mienky Národného osvetového centra preto na žiadosť ministerstva kultúry uskutočnil vlani v septembri v 12 okresoch výskum postavenia a problémov Slovákov žijúcich na národnostne zmiešaných územiach SR, stavu ich národného povedomia a záujmu o jeho pestovanie.
Významnou súčasťou, prejavom, ale i faktorom kvality vzájomných vzťahov a spolužitia obyvateľov rozličných národností je ich zastúpenie v úradoch štátnej správy a miestnej samosprávy. Najväčšia časť občanov slovenskej národnosti (48,9 %) si myslí, že v orgánoch miestnej samosprávy v ich obci či meste dominujú Slováci, väčšina občanov maďarskej národnosti (56,6) sa naopak domnieva, že Maďari. Najväčšia časť Slovákov sa nazdáva, že v orgánoch štátnej správy v ich okrese i na celom južnom Slovensku prevažujú Maďari, občania maďarskej národnosti si naopak zväčša myslia, že Slováci, alebo nepokladajú národnosť v tejto súvislosti za dôležitú.
Kto dominuje v správnych orgánoch?
Dalo by sa predpokladať, že Slováci i Maďari, ktorí si myslia, že v orgánoch štátnej správy a miestnej samosprávy na národnostne zmiešaných oblastiach mocensky dominujú príslušníci druhej národnosti, sa považujú za nerovnoprávnych, respektíve diskriminovaných občanmi druhej národnosti. Náš výskum však zistil, že takýto názor zastáva iba menšina respondentov slovenskej národnosti - len 16,7 percenta z nich sa domnieva, že sa Slováci nachádzajú v nerovnoprávnom postavení vo svojej obci či meste, 31,2 vo svojom okrese, 11,9 vo svojom kraji a 34,5 percenta sa nazdáva, že sú Slováci v nerovnoprávnom postavení na celom južnom Slovensku.
Títo respondenti najčastejšie uvádzali, že nerovnoprávne postavenie Slovákov v ich okrese sa prejavuje najmä pri získavaní zamestnania, v národnostnom zložení miestnych zastupiteľstiev, pri poskytovaní služieb (v obchodoch, na pošte, železnici atď.), pri obsadzovaní riadiacich funkcií a v styku s úradníkmi štátnej správy.
Názor, že sa na južnom Slovensku v nerovnoprávnom postavení nachádzajú Maďari, zastávala len malá časť respondentov maďarskej národnosti - iba 8,7 percenta z nich si myslí, že sú nerovnoprávni vo vlastnej obci alebo meste, 20,6 vo svojom okrese, 32,4 vo svojom kraji a 24,2 percenta respondentov maďarskej národnosti sa nazdáva, že Maďari sú v nerovnoprávnom postavení na celom juhu SR. Pritom treba uviesť, že obyvatelia južného Slovenska - Slováci i Maďari - nepovažujú za najzávažnejšie, respektíve najnaliehavejšie národnostné, ale ekonomické a sociálne problémy svojho regiónu. Ide najmä o nezamestnanosť, vysoké ceny tovarov a služieb, nízku životnú úroveň, problémy zdravotníctva, kriminalitu, problémy s rómskym obyvateľstvom a zlú ekonomickú situáciu miestnych podnikov.
Vplyv politických strán
Spomedzi činiteľov utvárania vzájomných vzťahov a spolužitia Slovákov a Maďarov žijúcich na národnostne zmiešaných regiónoch patria medzi najvýznamnejšie viaceré politické strany a národnokultúrne organizácie - Matica slovenská (MS) a Csemadok. Tieto subjekty, ale aj niektoré masovokomunikačné prostriedky, orgány štátnej správy i orgány miestnej samosprávy sa samy prezentujú, a často ich aj považujú, za reprezentantov a obhajcov záujmov Slovákov či Maďarov. Zistili sme, že Slováci považujú za najvýznamnejších reprezentantov a obhajcov svojich záujmov MS, niektoré strany, vládu, Národnú radu SR a masovokomunikačné prostriedky. Maďari vidia svojich najvýznamnejších reprezentantov a obhajcov v SMK a v Csemadoku, v menšej miere aj v orgánoch miestnej samosprávy a vo vláde SR.
Obyvatelia na južnom Slovensku pritom hodnotia výsledky pôsobenia MS a Csemadoku, ako aj rozličných strán v oblasti utvárania vzájomných vzťahov a spolužitia odlišne. Slováci zväčša tvrdia, že MS národnostné vzťahy zlepšuje, väčšina Maďarov je naopak presvedčená, že ich skôr zhoršuje. O Csemadoku si väčšina Maďarov myslí, že národnostné vzťahy na juhu Slovenska zlepšuje, väčšina Slovákov zastáva opačný názor. Politické strany Slováci považujú za činitele, ktoré vzájomné vzťahy a spolužitie oboch komunít skôr zhoršujú - najväčšia časť Slovákov sa nazdáva, že k zhoršovaniu národnostných vzťahov prispieva najmä SMK a SNS. Maďari si myslia, že k zlepšovaniu národnostných vzťahov najviac prispieva SMK. SNS a HZDS-ĽS pokladajú za subjekty, ktoré sa najviac podieľajú na zostrovaní týchto vzťahov.
Jazyky a komunikácia
Dôležitý predpoklad vytvárania dobrých vzájomných vzťahov a harmonického spolužitia obyvateľstva národnostne zmiešaných území predstavuje komunikácia. Jej podmienkou je ovládanie spoločného jazyka, respektíve jazykov. Podľa vlastného hodnotenia 99,5 percenta respondentov - Slovákov ovláda dobre a 0,5 percenta iba čiastočne slovenčinu, pričom štvrtina z nich uviedla, že ovláda dobre a 26 percent čiastočne i maďarský jazyk. Spomedzi respondentov - Maďarov (podľa vlastného hodnotenia) ovláda slovenčinu dobre 73,4 a čiastočne 24,7 percenta. Len zanedbateľne malá časť respondentov maďarskej národnosti teda priznala, že vôbec neovláda slovenčinu. Na základe týchto zistení sa dá konštatovať, že v jazykovo zmiešaných oblastiach existujú veľmi dobré predpoklady komunikácie občanov v slovenskom jazyku.
Obyvatelia v týchto regiónoch však vo svojom každodennom živote používajú - v závislosti od svojej národnosti a vzhľadom na prostredie, v ktorom sa práve nachádzajú - slovenský i maďarský jazyk. Väčšina Slovákov uvádza, že doma, v zamestnaní, na úradoch, v obchodoch i v susedstve používa výlučne alebo predovšetkým slovenčinu. Asi pätina pritom používa v každodennom živote v rozličných prostrediach okrem slovenského aj maďarský jazyk - najčastejšie v susedstve, najmenej na úradoch.
Tunajší Maďari v každodennom živote rozprávajú po maďarsky najmä alebo výlučne doma a v susedstve, pomerne často však i v zamestnaní, obchodoch, a najmenej používajú maďarčinu na úradoch. Aj tu však rozpráva výlučne po slovensky iba 16,8 percenta respondentov maďarskej národnosti.
Potrebujú ovládať slovenčinu?
Používaniu slovenčiny a maďarčiny Slovákmi a Maďarmi zodpovedajú aj ich názory na potrebu ovládať štátny jazyk. Väčšina Slovákov (60 %) i Maďarov (65) sa domnieva, že na južnom Slovensku sa dnes nemožno zaobísť bez dobrej znalosti slovenčiny; opačný názor zastáva 28 percent Slovákov a 28,7 percenta Maďarov. Väčšina Slovákov (63,4) i Maďarov (57,5) si pritom myslí, že na južných územiach republiky sa v súčasnosti možno zaobísť bez dobrej znalosti maďarčiny.
Názor, že príslušníci národnostných menšín žijúcich v SR by mali okrem svojho materinského jazyka dobre ovládať aj štátny jazyk, zastávalo 93,8 percenta respondentov - Slovákov a 78,8 percenta - Maďarov. Opačný názor - že im stačí, ak budú ovládať svoj materinský jazyk, keď ho budú môcť používať na úradoch, polícii, súdoch, v školách a na verejnosti - zastávalo 2,7 percenta oslovených Slovákov a 17,9 percenta Maďarov.
Neuralgickým bodom národnostných vzťahov boli v nedávnej minulosti podmienky výchovy a vzdelávania detí a mládeže v slovenskom a maďarskom jazyku. Respondenti výskumu - Slováci však hodnotili možnosti výchovy a vzdelávania v slovenčine na materských, základných a stredných školách vo svojom okrese zväčša ako veľmi dobré. Aj občania maďarskej národnosti hodnotili tieto možnosti - v maďarčine - na týchto druhoch škôl prevažne pozitívne.
Národné povedomie
Pri skúmaní stavu národného povedomia Slovákov a Maďarov žijúcich na národnostne zmiešaných územiach išlo - vzhľadom na nedostatočné poznanie tejto problematiky - o získanie základných informácií. Zaujímalo nás, či títo obyvatelia považujú za rozvinutejšie národné povedomie Slovákov alebo Maďarov. Zistili sme, že sa názory oboch komunít na túto skutočnosť dosť líšia. Najväčšia časť respondentov slovenskej národnosti (39,4 %) sa domnieva, že viac je rozvinuté národné povedomie Maďarov, menšia (29,7), že národné povedomie Slovákov a Maďarov je rozvinuté rovnako a najmenšia časť (11,9) tvrdí, že viac je rozvinuté národné povedomie Slovákov (ostatní nevedeli túto skutočnosť posúdiť).
Najväčšia časť respondentov maďarskej národnosti (48,9) si myslí, že národné povedomie Slovákov a Maďarov je rozvinuté rovnako, menšia (21,2), že viac je rozvinuté národné povedomie Maďarov, 21,7 percenta nevie túto skutočnosť posúdiť a iba 8,2 percenta predpokladá, že viac je rozvinuté národné povedomie Slovákov. Aj pri posudzovaní konkrétnych prejavov národného povedomia v konaní Slovákov a Maďarov respondenti oboch národností odlišne hodnotili intenzitu týchto prejavov. Väčšina respondentov - Slovákov sa na základe svojich skúseností a poznatkov domnieva, že Maďari sa výraznejšie hlásia k svojmu národu ako Slováci, sú súdržnejší, viac si pomáhajú, presadzujú svoj materinský jazyk, viac sa podieľajú na ovplyvňovaní verejných záležitostí, využívajú svoje práva a uprednostňujú občanov svojej národnosti. Slováci si o Maďaroch tiež myslia, že sú menej tolerantní k občanom inej národnosti ako Slováci.
Relatívny stupeň súdržnosti a tolerancie
Väčšina respondentov - Maďarov sa domnieva, že sa výraznejšie hlásia k svojmu národu ako Slováci, sú súdržnejší, viac si navzájom pomáhajú a viac im záleží na používaní materinského jazyka ako Slovákom. Na rozdiel od respondentov slovenskej národnosti sa domnievajú, že Maďari sú tolerantnejší k občanom inej národnosti ako Slováci. Väčšina z nich (na rozdiel od Slovákov) tiež tvrdí, že Maďari sa menej podieľajú na ovplyvňovaní verejných záležitostí ako Slováci, menej využívajú svoje práva a menej uprednostňujú občanov svojej národnosti.
Slováci i Maďari žijúci na juhu SR považujú za najvýraznejšie spôsoby verejného manifestovania svojej národnosti jazyk, ktorým hovoria doma i na verejnosti, a výber školy, ktorú navštevujú ich deti. Za ďalšie významnejšie prejavy svojej národnosti považujú sledovanie vybraných masmédií, hlasovanie za určitú politickú stranu vo voľbách a navštevovanie národných kultúrnych podujatí.
Najväčšia časť respondentov slovenskej národnosti (56,9 %) sa domnieva, že treba viac pestovať národné povedomie Slovákov, najväčšia časť respondentov maďarskej národnosti (60,9) si myslí, že by sa malo rovnako pestovať národné povedomie Slovákov i Maďarov. Za najvhodnejšie spôsoby rozvíjania svojho národného povedomia považuje väčšina Slovákov výchovu detí a mládeže v národnom a vlasteneckom duchu v rodine a škole, dôslednú ochranu svojich národných práv úradmi štátnej správy a miestnej samosprávy i vzájomnú podporu a spoluprácu Slovákov žijúcich v národnostne zmiešaných regiónoch. Podobné spôsoby preferujú i Maďari.
Ďaleko od harmonického spolužitia
Tak ako iné výskumy vzťahov a spolužitia národnostných skupín na juhu SR aj náš zistil, že vzťahy príslušníkov týchto komunít sú prevažne dobré alebo i veľmi dobré. Menšina Slovákov a Maďarov však v niektorých oblastiach života pociťuje rozličné prejavy nerovnoprávnosti a diskriminácie občanov svojej národnosti a dominancie občanov druhej národnosti.
Jazyky a komunikácia podľa našich zistení nepatria v súčasnosti medzi problematické oblasti vzájomných vzťahov a spolužitia. Je to dôsledok vysokej miery dvojjazyčnosti obyvateľov južného Slovenska, ako aj vysokej miery ústretovosti, respektíve schopnosti a ochoty Slovákov komunikovať so spoluobčanmi maďarskej národnosti v maďarčine. Ani výchova a vzdelávanie detí v materinskom jazyku dnes nepredstavujú významnejšie problémy.
Výsledky výskumu umožňujú konštatovať, že národnostné otázky v súčasnosti nepatria medzi najvýznamnejšie v živote obyvateľov južného Slovenska - tými sú ekonomické a sociálne problémy. Napriek tomu treba spolužitiu Slovákov a Maďarov na národnostne zmiešaných územiach venovať pozornosť. Uvedené zistenia totiž ukazujú, že ich spolužitie má ešte ďaleko od harmonickej podoby a aj v súčasnosti je zaťažené množstvom problémov, ktoré sa odrážajú i v rozličných názoroch a postojoch. Národnostnej diferenciácii verejnej mienky zodpovedá rôznosť správania sa a konania Slovákov a Maďarov, súčasný stav ich vzájomných vzťahov a spolužitia, ako aj odlišný stupeň rozvinutosti ich národného povedomia.
Autor (1955) je sociológ
