Reklama
Reklama

Na štartovacej čiare

Podobne ako Slovensko aj Českú republiku čakajú tohto roku voľby. Bude ich viac, no nie je isté, či výsledok v Prahe bude politicky taký významný ako v Bratislave.
Počet zobrazení: 1279

Podobne ako Slovensko aj Českú republiku čakajú tohto roku voľby. Bude ich viac, no nie je isté, či výsledok v Prahe bude politicky taký významný ako v Bratislave.

Centrály politických strán v Česku začínajú zbrojiť na prvú etapu volebného zápasu. V tejto chvíli sa sústreďujú na voľby poslancov, no čakajú ich aj ďalšie kolá, ktoré môžu v súčte ukázať, aká ideová orientácia v ČR prevláda. Volebný zápas prebehne v štyroch vrstvách: na prelome jari a leta by sa mali uskutočniť voľby do Poslaneckej snemovne, na jeseň by malo dôjsť k voľbám do miestnych zastupiteľstiev a bude sa voliť tretina senátorov. Všetko by mala zavŕšiť do februára 2003 voľba nového prezidenta.

Ohnisko moci

Na voľby do Poslaneckej snemovne dokončili kandidačné listiny tri zo štyroch parlamentných zoskupení - komunisti zatiaľ zoznam neuzavreli. Navyše vnútri štvorkoalície sa vedie spor. Už dnes tvoria štvorkoalíciu vlastne tri strany, lebo Demokratická únia (DEU) sa zlúčila s Úniou slobody (US). Navyše ľudovci (ČSL) podmienili účasť zástupcov Občianskej demokratickej aliancie (ODA) na kandidátkach požiadavkou, aby neprinášala do spoločného boja ako veno finančný dlh. Spor má teda logickú zápletku. Ťažko totiž môžu sľubovať zmeny k lepšiemu politici, ktorých strana dlhuje od roku 1992 Českej poisťovni 68 miliónov korún, a oni sami nevedia, ako sa s dlhom vysporiadať.

Mimochodom, Česko sa pripravuje na voľby bez volebného zákona. Predpokladá sa však, že koalície budú musieť prekročiť ako kvórum pre zisk prvého mandátu taký násobok kvóra pre jednu stranu, koľko členov koalícia má. ODA pritom nemá iba dlhy, ale aj minimálne preferencie. Jej odstránením z kandidátky by sa teda mohlo povinné kvórum pre štvorkoalíciu zmenšiť z 15 na 10 percent odovzdaných hlasov, keď by sa stala koalíciou dvoch strán.

Táto matematická originalita má jeden háčik. Vysoké preferencie štvorkoalície sa spájali so synkretickým efektom: zisk je vyšší ako prostý súčet preferencií jednotlivých strán. Tento moment súvisí najmä s tým, že veľa voličov vníma štvorkoalíciu ako záruku zmeny i ako prejav schopnosti nájsť jednotu rozdielnych ideových prúdov. To sa znižovaním počtu členov štvorkoalície mení - čo môže byť jedným z dôvodov poklesu preferencií pre tento blok.

Kontinuita či zmena?

Nie každý však dnes volá po zmene. Relatívne oživenie ekonomiky sťažuje radikálnu kritiku - sľubujú sa len odlišné formy prerozdeľovania. Programové odlišnosti nekomunistických strán majú vo veľkej miere literárny charakter. Nie je to dané len nízkou intelektuálnou úrovňou politikov a ich štábov, ale aj tým, že na zásadné zmeny nie je politický priestor a dostatok peňazí. Výsledkom tejto situácie je strata veľkých volebných tém. Česko, podobne ako Slovensko, žije v prechodnom období, ktorého koncovkou je vstup do Európskej únie. Strany sa v zásade vo vzťahu k EÚ už vyprofilovali. Komunisti dávajú najavo svoj pasívny negativizmus, štvorkoalícia hlása slepú oddanosť zbožštenému obrazu EÚ, sociálni demokrati pracovitosť v úsilí o čo najrýchlejšiu adaptáciu na bruselské požiadavky, u ODS je badateľné konzervatívne pritakanie EÚ s kritikou zatiaľ neexistujúcej hrozby superštátu. A tak neostáva než počkať, kým sa Česko stane členom únie, aby nová sociálno-ekonomická skúsenosť a nový inštitucionálny rámec politiky dali impulz na hľadanie nového obsahu politiky.

S vládou sociálnej demokracie sa nedá spájať len ekonomické oživenie. Ťažko merateľným úspechom vlády ČSSD je upokojenie politickej scény. Aj keď sa stále možno stretnúť s patologickým kádrovaním, politickými škandálmi a vulgaritou, nie je to už masový jav, ale v porovnaní so situáciou pred štyrmi rokmi výberová záležitosť.

Dá sa povedať, že v Česku - na rozdiel od Slovenska - sa v zásade ustálila štruktúra vládnucej elity. Z mnohých smerov kritizovaná opozičná zmluva prepojila vládu a opozíciu takým spôsobom, že zmena neznamená radikálny obrat línie a totálnu výmenu úradníkov vo vyšších vrstvách štátnej správy, ale len zmenu akcentu. Víťazstvo dnešnej opozície by neprinieslo nové reprivatizácie. Zmena vlády by pravdepodobne neznamenala ani žalovanie v Bruseli, ktoré tak poškodzuje Slovensko.

Prezidentské predkolo

V Česku prezidenta volí parlament, a to obe komory. Štvorkoalícia požaduje priamu voľbu a trúfa si nahlas volať po tejto zmene preto, lebo je to populárne. Zatiaľ však nehrozí, že by tento návrh uspel. Štvorkoalícia totiž nedisponuje kandidátom, ktorý by priame voľby mohol vyhrať. Sociálni demokrati sa pripravujú na vnútrostranícke referendum o tejto otázke, ktoré má o.i. oddialiť zásadné stanovisko až na obdobie po najbližších prezidentských voľbách. Komunisti spájajú priamu prezidentskú voľbu s požiadavkou zásadnejších úprav ústavy. ODS je proti.

Hľadiac z tohto zorného uhla, budú parlamentné voľby prípravou na voľby prezidentské. V súčasnej chvíli má v Poslaneckej snemovni väčšinu zmluvno-opozičný blok ODS a ČSSD, v Senáte štvorkoalícia s nezávislými senátormi. Priechodnosť prezidentského kandidáta teda vyžaduje rozumný kompromis alebo zásadnejšie zmeny v jednej z komôr parlamentu. Veľkou prekážkou pre sociálnych demokratov je tradičný odpor ľavých a stredoľavých voličov k Senátu, kde ich malá účasť vytvára zo Senátu pravicovú poistku. Stredoľavé a ľavicové strany budú musieť omnoho intenzívnejšie mobilizovať pri voľbách do Senátu svojich voličov - nebudú totiž hlasovať len o zbytočnej hornej komore parlamentu, ale aj o prezidentovi.

Z hľadiska dnešných volebných preferencií sa dá zatiaľ predpokladať, že voľby umožnia v zásade kombináciu spojenectva ktorýchkoľvek dvoch z troch nekomunistických zoskupení. O podobe vlády sa potom nerozhodne pri volebných schránkach, ale v kuloárových rokovaniach straníckych bossov. A tak je možná napríklad dohoda medzi ČSSD a ODS či ČSSD a štvorkoalíciou (presnejšie asi s ľudovcami) o tom, kto vezme na svoje bedrá zodpovednosť premiéra výmenou za prísľub funkcie hradného pána. Začala sa volebná hra, v ktorej zatiaľ chýbajú tromfy.

Autor (1948) je český politológ, spolupracovník redakcie SLOVO

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama