ČO SA KDE DEJE
Tajný agent, ktorý prezradil médiám pravdu o rozsiahlom programe sledovania osôb v USA, odhalil svoju totožnosť. V roku 2004 zašiel jeden z úradníkov ministerstva spravodlivosti USA, pracujúci pre tajný útvar, ktorý mal na starosti zameriavanie protiteroristickej špionáže, do metra k telefónnemu automatu a zavolal do novín New York Times. Povedal im, čo vedel o vládnom systéme sledovania súkromných osôb, ktoré nemali nič spoločné s terorizmom, no vláda ich chcela mať „pod kontrolou“ – členov opozičných skupín, aktivistov a podobne. Súčasťou systému bolo aj protiprávne masové odpočúvanie telefónnej a sledovanie internetovej komunikácie.
Minulý týždeň odhalil svoju totožnosť v časopise Newsweek. Thomas Tamm, ktorého otec pracoval ako vedúci kriminalistického laboratória FBI, hovoril aj o tom, ako mu jeho morálne rozhodnutie zmenilo život. Minulý rok urobila FBI na jeho dom záťah. Agenti vypočúvali členov rodiny i priateľov. Z vládnych služieb bol prepustený a stále čelí možnému zatknutiu. Neľahká situácia sa podpísala aj na osobnom živote, okrem iného má dlh 30-tisíc dolárov. Napriek tomu pre Newsweek povedal, že rozhodnutie neľutuje. „Myslel som, že rozsiahly špionážny program je niečím, o čom by ostatní členovia vlády a verejnosť mali vedieť.“
* * *
Americký viceprezident Dick Cheney priznal, že sa priamo podieľal na schválení používania mučenia pri výsluchu spravodajskou službou CIA. V rozhovore pre ABC News sa ho pýtali na zaobchádzanie s údajným organizátorom útokov z 11. septembra 2001 Chálidom Šejkom Mohammedom. Počas jeho zadržiavania v tajnom väzení CIA na ňom bola viac ako stokrát použitá metóda waterboardingu – väzeň je pri nej pripútaný na doske a ponáraný do vody tak, aby mal strach z utopenia. „Určite, o tomto pláne som bol informovaný a pomohol som spomínanú metódu presadiť. CIA chcela vedieť, čo smie a čo nesmie robiť. Hovorili so mnou a s niektorými ďalšími, aby vysvetlili, čo plánujú. A ja som to podporil.“ Viceprezident Cheney otvorene schválil pri vypočúvaní používanie waterboardingu, ktoré je považované za metódu mučenia. V tom istom rozhovore viceprezident prehlásil, že väzenie v Guantáname má ostať v prevádzke na dobu neurčitú.
* * *
V Šanghaji začalo v sobotu štvrté z pravidelných stretnutí medzi Čínou a Tajvanom, ktorého cieľom je rozširovať ekonomickú, obchodnú a kultúrnu spoluprácu medzi „oboma Čínami“. Tajvan navrhol podpísanie dohody, ktorá by zahŕňala široké spektrum oblastí hospodárskej spolupráce. Peking je zas ochotný pomôcť Tajvanu stabilizovať jeho finančný systém poškodený globálnou krízou.
* * *
Rusko napína svaly – v Mexickom zálive. Po zastávkach vo Venezuele a Paname navštívili ruské vojnové lode Kubu. Išlo o nevojenskú návštevu, súčasť cesty, ktorou chce Moskva ukázať svoju silu priamo na hraniciach USA krátko po tom, čo Washington vojensky podporil Gruzínsko v konflikte s Ruskom.
* * *
Piatková návšteva bola prvým pristátím ruskej bojovej lode pri kubánskych brehoch od rozpadu ZSSR. Pre kubánske vedenie je tiež dôležitým politickým signálom. Raúl Castro ponúkol budúcemu americkému prezidentovi dialóg, ponúkol dokonca výmenu uväznených disidentov za piatich Kubáncov, ktorých v USA obvinili a uväznili ako špiónov. Vláda na ostrove sa však súčasne usiluje vytvoriť si čo najlepšiu nástupnú pozíciu pre rokovania so silným severným susedom, ktorého takmer polstoročné embargo ničí kubánsku ekonomiku.
* * *
Rusko začalo s dodávkami svojho najsilnejšieho systému vzdušnej obrany S-300 do Iránu. Prvá časť dohody sa realizovala pred rokom, keď Moskva dodala 29 komplexov vzdušnej obrany pre krátke vzdialenosti, Tor-M1. Systém S-300 je zas určený na dlhú vzdialenosť. Typická batéria obsahuje 48 rakiet na 12 mobilných odpaľovacích zariadeniach. Raketa S-300 dokáže vystopovať rakety a lietadlá na vzdialenosť viac ako 120 kilometrov.
Izrael vyslal do Moskvy špeciálneho poverenca z ministerstva obrany, ktorý sa pokúsil transakciu zastaviť. Kombinácia moderných ruských vzdušných obranných systémov na krátku a dlhú vzdialenosť totiž dáva Teheránu omnoho vyššiu šancu vzdorovať prípadnému americkému či izraelskému leteckému útoku.
Moskva odmietla snahy Tel Avivu zastaviť kontrakt. Podľa predstaviteľov ruských ozbrojených síl má vojenská spolupráca s Iránom „pozitívny vplyv na stabilitu v regióne“. Rusko posilňuje svoje pozície na Blízkom východe aj smerom k Libanonu. Po tom, ako Washington odmietol predať tejto krajine moderné stíhačky s odôvodnením, že by ohrozovali Izrael, Moskva ponúkla minulý týždeň dar desiatich MiG-29. Spolu s prítomnosťou ruských vojnových lodí v Stredozemnom mori je to jasný dôkaz asertívnejšej snahy Ruska presadzovať vplyv aj mimo jeho bezprostredného susedstva.
Spracované podľa zahraničnej tlače a nezávislého spravodajstva Akt-Info.cz
