„Krízové“ investície do budúcnosti
Súčasťou balíčka protikrízových opatrení vládneho kabinetu Roberta Fica je - okrem iného – výraznejšia podpora výskumu a vývoja podnikateľskými subjektmi. Ide o zámer, ktorý je aj v súlade s odporúčaním Európskej komisie (EK), aby Slovensko zabezpečilo v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií dostatočné zdroje a aby sa tieto zdroje využívali efektívne. V opačnom prípade môže klesajúci rast produktivity v strednodobom i dlhodobom horizonte brániť Slovensku v dobiehaní vyspelých ekonomík, zdôrazňuje EK.
Slovensko podľa Európskej komisie v uplynulých rokoch ťažilo z relatívne lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj z reforiem, ktoré pomohli prilákať významné zahraničné investície do výrobného sektora. Predchádzajúca vláda však pritom akoby zabudla na fakt, že ak chce Slovensko dobehnúť vyspelé európske štáty, musí investovať aj do budúcnosti a naplánovať zvyšovanie verejných výdavkov i v oblasti vedy a výskumu.
Málo peňazí zo súkromnej sféry
To sa však nestalo. V rokoch 2001 – 2005 sa výdavky na vedu a výskum z hľadiska percentuálneho podielu na hrubom domácom produkte (HDP) znížili z vyše 0,6 percenta na 0,5 percenta a boli aj pod priemerom nových členských krajín (0,7 percenta HDP), ako i pod priemerom celej EÚ (1,4 percenta). Česká republika napríklad dáva na výskum 1,5 percenta HDP a Fínsko dokonca až 3,5 percenta. Súčasná vláda sa už vo svojom programovom vyhlásení zaviazala tento nepriaznivý stav zmeniť. V minulom roku napríklad výdavky na výskum a vývoj v slovenskom rozpočte podporila sumou vyše 287 mil. eur (8,7 miliardy korún), pričom v samotnej kapitole rezortu školstva bolo preň určených viac ako 132 mil. eur (4 miliardy korún). Zahrnúť sem možno i vyše 3 mil. eur (93 miliónov korún) z vnútorných prostriedkov EÚ a takmer 43 mil. eur (1,3 miliardy korún) zo štrukturálnych fondov únie.
Celkovo do roku 2015 chce vládny kabinet zvýšiť výdavky na vedu, výskum a inovácie na úroveň 1,8 percenta HDP. Naplniť tento cieľ by mali do značnej miery pomôcť i prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ na roky 2007 – 2013, kde sa predpokladá priemerný ročný príspevok na výskum 173 miliónov eur. Čo sa týka verejných prostriedkov na podporu vedy a výskumu, Slovensko teda na tom nie je najhoršie, ale „na čom sme úplne zle, je participácia súkromnej sféry a súkromných peňazí na vede a výskume,“ povedal minister financií Ján Počiatek (SITA, 14. 3. 2008). Vychádzal pritom zrejme z faktu, že podnikatelia v SR nedávajú do vedy a výskumu takmer nič (0,1 percenta HDP), väčšina financií teda pochádza čisto z verejných zdrojov.
Podpora vede a výskumu zo strany súkromného sektoru dominuje napríklad v Luxembursku, Francúzsku i Nemecku a v USA predstavuje dokonca 2,7 percenta HDP. EÚ pritom požaduje, aby na tento účel putovalo percento z verejného a dve percentá zo súkromného sektora. Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktoré koncom januára tohto roku slovenská vláda schválila návrh zákona o investičných stimuloch pre vedu a výskum.
Viac ľudí vo vede, výskume a vývoji
Hlavným cieľom je vytvoriť také legislatívne podmienky, ktoré budú eliminovať porušovanie princípov hospodárskej súťaže a zároveň budú motivovať podnikateľov na zriaďovanie pracovísk výskumu a vývoja alebo modernizovať a rozširovať existujúce. Zákon vymedzuje podmienky, na základe ktorých podnikateľ dostane dotáciu zo štátneho rozpočtu a zároveň bude mať úľavu na dani z príjmu. O tom, ktorí podnikatelia dostanú štátnu dotáciu na výskum a vývoj, bude rozhodovať vláda. Posúdi komplexnosť žiadostí, vypracuje k nim odborné posudky a posunie ich ministrom, ktorí rozhodnú, či štátnu dotáciu schvália alebo nie. „Nárok na daňové stimuly bude mať ten, kto dostane dotáciu po splnení kritérií“, vyhlásil minister školstva Ján Mikolaj. Každoročne by vládny kabinet mal na štátne dotácie pre podniky uvoľniť okolo 33 miliónov eur, pričom náklady podporeného projektu by mali byť vyššie ako 250-tisíc eur.
Nový zákon bude po schválení v parlamente účinný od júla 2009. Očakáva sa, že zlepší spoluprácu v oblasti výskumu medzi podnikateľmi a štátnym sektorom, prispeje k skvalitneniu podnikateľskej klímy a vytvorí aj ďalšie pracovné príležitosti, čo v čase pretrvávajúcej hospodárskej krízy nie je zanedbateľný faktor. Veď kým napríklad na Slovensku pracuje v oblasti vedy a výskumu len päť osôb z tisíc, vo Fínsku je to vyše 20 ľudí na rovnaký počet obyvateľov. Zákon o investičných stimuloch je teda nielen v súlade s dlhodobým zámerom vednej a technickej politiky SR do roku 2015, ale aj s cieľmi Lisabonskej stratégie EÚ v oblasti zamestnanosti, ktorá chce z únie urobiť najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku sveta.
Autor je publicista
