DSS priznávajú – situácia je neistá
Súčasná globálna hospodárska kríza, ktorá zapustila korene aj na Slovensku, núti politikov zamyslieť sa i nad otázkou, ako ďalej s reformou dôchodkového systému. Lavínu kritiky zo strany opozície vyvolali najmä slová predsedu vlády SR Roberta Fica, ktorý na adresu druhého piliera a dôchodkových správcovských spoločností (DSS) vyhlásil, že DSS sa nemôžu tváriť, že kríza sa ich netýka.
„Ako súkromné spoločnosti si vytvárajú prevádzkové zisky, ľudia im platia poplatky, štát platí 24 až 26 miliárd Sk (0,80 až 0,86 miliardy eur) ročne do Sociálnej poisťovne, aby vykryl DSS. Tieto peniaze by sme teraz urgentne potrebovali napríklad aj na krízu“, zdôraznil premiér.
Kaníkovu dieru zapchávajú ľudia daňami
Podľa podpredsedu opozičnej strany SDKÚ-DS Ivana Mikloša je otváranie tejto témy prípravou pôdy na to, ako obrať účastníkov druhého piliera o ich súkromné dôchodkové úspory. „Ukázalo sa, že keď vláda počítala s tým, že v tomto roku bude mať 332 miliónov eur (10 miliárd Sk) z toho, že ľudia odídu z druhého piliera, tak to sa nenaplnilo. Obávam sa, že sa pripravujú ďalšie kroky, ako ľudí vyhnať z druhého piliera, aby vláda mohla ich peniaze minúť,“ vyhlásil Mikloš. Reagoval tak aj na vyjadrenie ministra financií Jána Počiatka, ktorý považuje súčasné nastavenie dôchodkového systému na Slovensku za zlé, dlhodobo neudržateľné a naznačil aj možnú zmenu pomeru odvodov medzi prvým a druhým pilierom. „Ten systém je z dlhodobého pohľadu v takejto podobe ‘neufinancovateľný‘. Za určitých okolností by som nevylučoval ani parametrické zmeny.“
Vláda namiesto zmeny odvodového pomeru prišla so zmenami v poplatkoch. Základný poplatok za správu majetku znížila a jeho celková výška sa bude odvíjať od schopnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) zhodnocovať investície jej klientov. Jedno je dnes totiž jasné: ak by sporitelia v druhom pilieri odišli do dôchodku teraz, značne by prerobili. Priemerný výnos z investovania do akcií na finančných trhoch výrazne klesá a ukazuje sa, že pred krízou to bolo len o trošku lepšie. Vláda zmenu odvodového pomeru nateraz odmieta, hoci je isté, že by týmto spôsobom mohla zachrániť katastrofálnu situáciu, ktorú II. pilier vyvoláva v rozpočte Sociálnej poisťovne: ak by sa zmenil pomer z 9:9 na 12:6 v prospech I. piliera, Sociálna poisťovňa by získala ročne okolo 266 miliónov eur (zhruba osem miliárd korún).
Nejde pritom o žiadnu krádež peňazí občanov. Takáto interpretácia je lživá. O tie stovky miliónov eur totiž ľudia prichádzajú už dnes. Podľa zákona ručí za platobnú schopnosť Sociálnej poisťovne (SP) štát, takže ak má SP finančné problémy, „zahojí“ sa iba a len peniazmi daňových poplatníkov. V praxi to teda znamená, že po vzniku II. piliera ľudia platia dôchodkové odvody dvakrát: raz tie, ktoré im práve v tejto podobe strháva zamestnávateľ z platu a druhýkrát tie, ktorými z ich daní musí vláda „plátať dieru“ v rozpočte SP. A tá diera tam predtým nebola. Vznikla až po Kaníkovej dôchodkovej „reforme“, ktorá v skutočnosti nie je reformou, iba prehodením časti peňazí občanov do rúk súkromných DSS.
II. pilier – lotéria
Skúsenosti z krajín, kde investovanie dôchodkových úspor na finančných trhoch funguje dlhšie, hovoria jednoznačne v prospech obozretnosti. Argentína, na príklad ktorej sa tak radi odvolávali aj autori reformy za vlády Mikuláša Dzurindu, pristúpila k plánu znárodnenia dôchodkových úspor. Štátny dôchodkový fond amerického štátu New Jersey (ktorý tiež investuje na finančných trhoch) disponuje akciami v hodnote asi 58 mld. USD, pričom záväzky, ktoré má po čase vyplatiť dôchodcom, sú približne dvakrát také – 118 mld. USD, tvrdí koordinátor občianskeho združenia Priatelia Zeme-CEPA Ivan Lesay (Internetový denník 24 hodín, 15. 12. 2008). Aj skúsenosti z vývoja amerických finančných trhov v priebehu 20. storočia ukazujú, že prudké prepady na trhoch nepatria medzi bežné denné výkyvy, ako sa o tom občanov snažia presvedčiť predstavitelia DSS.
Naopak, historický vývoj naznačuje, že keď nastane podobný prepad, negatívne výnosy sú potom realitou niekoľko desaťročí. To poukazuje na veľmi nepriaznivú perspektívu sporiteľov v druhom pilieri. Dôchodkový systém na Slovensku v terajšej podobe je nielen príliš nákladný a rizikový, ale aj nespoľahlivý, keďže závisí od aktuálnej situácie na akciových trhoch. Aj keby bola bilancia výnosov na akciových trhoch dlhodobo vyrovnaná alebo mierne kladná, nevyhneme sa závažným problémom. V „dobrých časoch“ dostanú dôchodcovia vyššie dôchodky, ale vždy to bude na úkor tých, ktorí pôjdu do dôchodku v krízových obdobiach, ako je napríklad to súčasné.
„V tejto lotérii bude iba niekoľko víťazov, ale dosť porazených. Medzi nimi najmä nízkopríjmoví sporitelia v druhom pilieri a aj verejné rozpočty, z ktorých im bude treba doplácať na dôstojný dôchodok.“, povedal Ivan Lesay z neziskového občianskeho združenia Priatelia Zeme-CEPA. Nájsť spoločný kompromis s DSS i opozičnými politikmi bude teda ťažké, ale v záujme dôchodcov nevyhnutné.
„Reforma“ bez diskusie
Odborníci z radov ekonómov i sociológov sa zhodnú v tom, že sa na Slovensku črtá problém so zhoršujúcou sa demografickou situáciou. Otázne však zostáva, či ho druhý dôchodkový pilier vôbec dokáže vyriešiť. Argumentácia o zodpovednosti občana za svoj príjem v období, keď už bude na starobnom dôchodku, totiž kríva na oboch nohách. Občan predsa nie je schopný vplývať na správanie sa penzijných fondov. S jeho peniazmi manipuluje niekto iný. Nemôže rozhodovať o investičných rozhodnutiach DSS, o výnosových mierach na finančných trhoch, o inflácii, o pohybe výmenných kurzov, atď.
Napríklad v lete minulého roka, keď sa o kríze ešte ani veľmi nehovorilo, všetky fondy DSS, po odrátaní 4,5 percenta inflácie, vykázali medziročne stratu od 0,53 až do 5,82 percenta. Najvyššie straty zaznamenal rastový fond a najnižšie konzervatívny fond, v ktorých majú však uložené peniaze len 4 percentá z vyše 1,5 milióna sporiteľov. Nalejme si teda „čistého vína“. Tvrdenie DSS, že existencia druhého piliera zvyšuje individuálnu zodpovednosť zabezpečiť si starobu, je prinajmenšom pochybné.
V čase prípravy reformy navyše chýbalo aj vecné a odborné porovnanie výhod a rizík priebežného a súkromného systému. Podľa Jaroslava Husára z Ekonomickej univerzity v Bratislave, o optimalizácii fungovania dôchodkovej reformy i ekonomického systému ako celku, mal rozhodnúť parlament na báze riešení, ktoré ponúkala ekonomická veda. Navyše absentovala aj verejná diskusia na túto tému a neinformovaný občan sa stal vhodným objektom na spracovanie. Aj to zrejme prispelo k tomu, že počas predchádzajúceho otvorenia druhého dôchodkového piliera (od 1. 1. 2008 do 30. 6. 2008) ho opustilo vyše 100 000 ľudí.
Efektívnejšia kontrola
„Analýza, o ktorej rokoval sociálny výbor Národnej rady SR dokazuje, že v nasledujúcich dvadsiatich rokoch bude pre každého občana v SR výhodnejší prvý pilier než druhý,“ povedala ministerka Viera Tomanová. Zatiaľ čo dôchodkové úspory na súkromných účtoch v DSS reálne klesajú, aktuálna dôchodková hodnota v prvom pilieri sa za posledné tri roky zvýšila o 7,94 percenta, dodala šéfka rezortu.
Terajšie znovuotvorenie druhého piliera na šesť mesiacov, alebo aj prehodnotenie pomeru odvodov medzi prvým a druhým pilierom a ďalšie navrhované zmeny v dôchodkovom sporení by mali nielen ochrániť sporiteľov pred znehodnotením ich úspor, ale v dlhodobom horizonte zabezpečiť finančne udržateľný dôchodkový systém a z neho primeraný dôchodok pre tých, ktorí naň získajú nárok. Je tu aj iný dôležitý fakt – kontrola. Na Slovensku máme už skúsenosti so spreneverením peňazí občanov. Z týchto dôvodov a hlavne, aby bolo zabezpečené vyplácanie dôchodkov z tohto systému, je nevyhnutná zefektívňovať jednotlivé mechanizmy na reguláciu a kontrolu štátom.
DSS nie sú charita Ak niekto dnes v súvislosti s dôchodkovou reformou straší občanov, je to opozícia a DSS. Tie investovali už v začiatkoch reformy milióny do reklamy, či do neúmerne vysokých platov svojich manažérov. Tvrdia, že zo svojich peňazí a tvária sa div nie ako charitatívne organizácie. Nikto však nepochybuje o tom, že keby sporenie občanov v druhom pilieri bolo pre DSS nevýhodné, rýchlo by od neho ony samy odskočili. „Sme pripravení diskutovať o tom, ako čo najviac zmysluplne použiť fondy, ktoré spravujeme, aby čo najviac pomohli Slovensku. Mohlo by ísť napríklad o financovanie diaľničných projektov alebo pôžičky vláde. Momentálne sú peniaze investované tak, ako to umožňuje zákon a neistá situácia na finančných trhoch,“ reagoval Peter Socha, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.
Vládny kabinet Roberta Fica je v každom prípade rozhodnutý prijať také opatrenia, ktorými by čo najviac obmedzil riziká, že sporitelia v budúcnosti prídu o svoje úspory, respektíve, že sa ich vklady znehodnotia. V čase zhoršujúcej sa finančnej krízy, keď nás mnohé bulvárne médiá presviedčajú, že jediný život, ktorý za niečo stojí, je ten, ktorým žijú zbohatlíci, že normálnym stavom človeka je boj o prežitie a uštedrovanie porážok ostatným, možno prístup vlády k dôchodkovej reforme považovať za nanajvýš zodpovedný.
Autor je publicista
