Čo sa kde deje
Americká armáda zabila pri bombardovaní až 200 afganských civilistov. Konflikt medzi bojovníkmi Talibanu a americkými ozbrojenými silami nastal podľa svedkov v západnej provincii Farah. A Američania začali oblasť vrátane civilných domov bombardovať. Dedinčania neskôr priviezli k sídlu guvernéra provincie nákladné autá plné mŕtvych tiel. Podľa Červeného kríža boli medzi nimi desiatky civilistov, odhady sa pohybujú medzi 60 a 200, z toho mnoho žien a detí. Američania zaútočili v čase, keď afganský prezident Karzai odletel na prvú návštevu Spojených štátov amerických od nástupu Baracka Obamu do úradu prezidenta. Americká vláda je v poslednom čase voči prezidentovi Karzaiovi stále kritickejšia. Vyčíta mu korupciu a nekompetentné vládnutie. Afganský prezident zas stále hlasnejšie kritizuje vzdušné útoky, pri ktorých umiera mnoho civilov, a žiada konkrétny časový plán stiahnutia cudzích vojsk z krajiny.
* * *
Sľúbená medzinárodná pomoc do pásma Gazy stále nedorazila. Šéf sekcie OSN pre humanitárnu pomoc a infraštruktúru (UNWRA) v Gaze oznámil, že pásmo Gazy zatiaľ z 4,5 miliárd dolárov, ktoré mu medzinárodní donori sľúbili na rekonštrukciu, nedostalo nič. John Ging ďalej vyhlásil, že izraelské obmedzenia dopravy zabránili tomu, aby sa do Gazy dostali základné potraviny, lieky a stavebný materiál. „Peniaze na pomoc existujú vo forme medzinárodných sľubov, ale medzinárodná pozornosť sa presunula inam a ľudia v Gaze žijú na troskách svojich predchádzajúcich životov, čo v nich vyvoláva beznádej.“
* * *
Pred bojmi medzi armádou a hnutím Taliban ušlo z údolia Swat v Pakistane viac ako 30 000 ľudí. Obe strany sa navzájom obviňujú z porušenia prímeria. Podľa britského denníka Guardian získali sily Talibanu kontrolu nad Mingorou, hlavným mestom údolia Swat, a v tej chvíli sa rozpadlo krehké prímerie, ktoré dovtedy v tejto oblasti panovalo. Napriek pretrvávajúcim útokom pakistanská armáda tvrdí, že nijaký nový útok neplánuje. Počas posledných dvoch týždňov však bojovala s talibanskými bojovníkmi vo dvoch susedných oblastiach.
* * *
Významný profesor ekológie a spisovateľ Robert Wallace tvrdí, že k šíreniu prasacej chrípky prispela neoliberálna politika, ktorá nútila chudobné krajiny otvoriť svoje trhy medzinárodným poľnohospoárskym korporáciám. Wallace povedal: „Keď mala chudobná krajina finančné ťažkosti, musela sa obrátiť na Medzinárodný menový fond a požiadať o pôžičku. Za ňu však MMF požadoval také zmeny v hospodárstve krajiny, ktoré ju nútili otvoriť sa veľkým medzinárodným korporáciám, vrátane poľnohospodárskych. To však poškodilo miestnych malých farmárov. Od konca druhej svetovej vojny sa v mnohých krajinách sveta poľnohospodárstvo menilo, pôvodné malé farmy sa premenili na veľkochovy a vtedy sa začali objavovať aj nové choroby. Podľa vedcov choroby aj vírusy mutujú práve tam, kde sa tisíce zvierat chová v malom priestore.“
* * *
Lesom Strednej Ázii, ktoré dali ľudstvu jablká, broskyne či vlašské orechy, hrozí zánik. Z povrchu planéty by tak zmizlo 44 druhov stromov. Nadmerné využívanie, neprimerané ľudské aktivity, škodcovia a choroby, postup púští a požiare zničili za posledných 50 rokov 90 percent starobylých lesov, ktoré sa rozkladajú v krajinách Strednej Ázie. Situáciu ešte zhoršuje nedostatok financií a infraštruktúry na ich ochranu, ktorý sa prejavil po rozpade Sovietskeho zväzu. Vďaka členitému hornatému povrchu sú lesy rajom genetickej diverzity. Sú aj pôvodným domovom niekoľkých domestifikovaných rastlinných druhov. Podľa vedcov sa z planých predkov práve tu vyšľachtili jablone, ktoré sa potom pozdĺž Hodvábnej cesty šírili na Západ. Rovnakým spôsobom dala Stredná Ázia ľudstvu broskyne či vlašské orechy. Stredoázijské lesy však nie sú dôležité len z historického hľadiska. Vďaka vysokej biodiverzite môžu pomôcť vyšľachtiť nové druhy ovocia odolné voči chorobám či meniacim sa klimatickým podmienkam.
