Parlamentné voľby už na obzore
Do parlamentných volieb zostáva necelý rok. Je to dlhý, či krátky čas? Ako sa to vezme. V každom prípade sú však už parlamentné voľby minimálne na obzore. Aj preto, lebo zásluhou SDKÚ-DS máme do istej miery jasno, ako to bude s možnými povolebnými koalíciami. Vieme už, že všetky alternatívy sú možné, okrem jednej. Tou je, ako je známe, koalícia SDKÚ-DS so Smerom-SD (ak nerátame dlhodobé odmietnutie SMK spolupracovať s SNS). Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že pre SDKÚ-DS je všetko jasné.
Ale nie je to tak. Problémom je predovšetkým dobrý výsledok novej pravicovej strany Sloboda a Solidarita (SaS) v eurovoľbách. Lídrov SDKÚ-DS určite veľmi znepokojuje. Mikuláš Dzurinda však zbrojí. Ohlásil, že musia niečo urobiť, ako doslova uviedol, s nečinnosťou vlády. S čím novým prídu, uvidíme. Nebude to však zrejme žiadne prekvapenie, len rozšírený zoznam hriechov a hodnotení, ktorý predniesli lídri tejto strany pri odmietnutí možnej povolebnej spolupráce so Smerom-SD.
Zabuchnutím dverí pred Smerom-SD však dzurindovci určite spôsobili bolenie hlavy v KDH. Tam si tiež budú musieť vyjasniť odpovedať na otázku, či po voľbách so Smerom-SD áno, alebo nie. Tak isto budú musieť reagovať na Dzurindom ohlásenú užšiu spoluprácu so svojimi pravicovými súputníkmi. Líder SDKÚ-DS ju ohlásil bez predchádzajúcej konzultácie so svojimi partnermi, čo ich poriadne nazlostilo. Dzurinda tak nenechal nikoho na pochybách, kto je nielen v SDKÚ-DS, ale aj na pravej strane politického spektra ako celku šéfom. KDH, viac ako pravicové, však chce byť pragmatické. Tento prúd zvíťazil na jeho poslednom sneme v boji so skupinou okolo Vladimíra Palka. Čo tento pragmatizmus ako koncepcia znamená, nie je jasné. Podľa toho, aké stanoviská jeho predstavitelia zastávajú, sa zdá, že nič nové nevymysleli. Len sa zbavili tvrdých ultrakonzervatívcov, takže sú o niečo umiernenejší. Možno čakajú na snem a nového lídra, ktorým by mal byť Ján Figeľ. Okrem nového lídra bude asi aj v KDH nové hlavne tvárenie sa, že to staré je vlastne nové.
V ťažšej situácii je SMK. Vytvorenie novej strany Most z odštiepencov okolo Bélu Bugára bude minimálne niekoľko mesiacov mátať vedenie tejto strany. Musia hlavne čakať, či uspeje ohlásená orientácia novej strany na preklenutie a zmiernenie rozporov a ostrých konfrontácii na slovenskej politickej scéne, ale aj medzi politikmi na oboch stranách Dunaja. Inak povedané, či má posilňovanie maďarstva a koketovanie SMK s maďarským Fidezsom o spolupráci maďarských poslancov Karpatskej kotliny v Európskom parlamente podporu aj medzi maďarskými voličmi na Slovensku.
Mladomanželské pôžičky
Úžasné, neuveriteľné a ohromujúce. Tak môžeme hodnotiť úsilie premiéra Roberta Fica o obnovenie mladomanželských pôžičiek pre nižšie príjmovú skupinu mladých ľudí do 35 rokov. Úžasné, neuveriteľné a ohromujúce preto, lebo sa tak má stať v čase recesie. Tá by mala tento rok podľa národnej banky zaznamenať mínus 4,2 percenta, podľa ministerstva financií viac ako mínus 6 percent a podľa OECD mínus 5 percent. Asi by sme však nenašli iný štát, v ktorom by v čase recesie akékoľvek systémové sociálne opatrenie zaviedli. Či sa tak stane, nie je zatiaľ rozhodnuté. Problém sú, samozrejme, peniaze. Na úroky. Mali by byť vo výške 4,5 percenta, čo je veľmi nízky úrok, keď si uvedomíme, že spotrebné úvery sú úročené vo výške okolo 12 percent. Ide hlavne o to, kto ich bude platiť a v akej výške. Mladomanželské pôžičky sú v súlade s programom Smeru-SD o budovaní sociálneho štátu.
Pozoruhodné je, že túto iniciatívu privítali opozične pravicové strany. Pozoruhodné hlavne preto, lebo vláde vyčítajú, že nešetrí a výdavky štátneho rozpočtu sú nadmerné. Do akej miery to myslia úprimne, je otázne. Isteže, dá sa bez problémov povedať, že vláda by mohla ušetriť na štátnej správe, alebo predražených tendroch a verejnom obstarávaní. O tom, že obnovenie mladomanželských pôžičiek by pomohlo pomôcť slabšie zarábajúcim mladých párom, pochybovať netreba. Práve preto sa chce pravicová opozícia na týchto opatreniach politicky priživiť. Pritom ešte pred nejakým tým rokom by podobné opatrenie označovali ako populistické.
Štýl a osobnosti
Eurovoľby boli spolu s prezidentskými nepochybne vážnym testom pred parlamentnými voľbami. Od parlamentných volieb v roku 2006 už uplynuli tri roky a možno usúdiť, že voliči aj napriek nízkej účasti už majú viac či menej jasno, čo a koho chcú. Politickým stranám aj jednotlivým politikom začali už vystavovať účty. Pretože, viac ako predvolebná kampaň ovplyvňuje ich rozhodnutia dlhodobá reálna politika. Predvolebná kampaň a volebné programy sú už len akýmsi povinným rituálom, ktorý v drvivej väčšine prípadov až tak veľa nezmení. Ak voľby do Európskeho parlamentu boli v prvom rade o osobnostiach, možno dodať, že nielen o tých, čo kandidovali, ale aj o tých, čo nekandidovali. Teda aj o pozadí, ktoré vytvorila trojročná činnosť ich politických strán.
Početné a razantné krúžkovacie presuny v eurovoľbách sú pre lídrov strán výzvou pred parlamentnými voľbami. Nepochybne najväčší šok zažil vtedajší podpredseda KDH Martin Fronc (straníckych funkcii sa hneď po tomto debakli vzdal). Prekrúžkovali ho europoslanci Anna Záborská a Miroslav Mikolášik. Ako si to vysvetliť, pretože každý, kto aspoň trochu sleduje slovenskú politickú scénu, veľmi dobre vie, že bývalý minister školstva Martin Fronc bol veľmi aktívny aj po odchode z ministerského postu. Často vystupoval aj v pravidelných nedeľných televíznych politických prekáračkách. Patril k najfrekventovanejším vykladačom a obhajcom politiky KDH. Na druhej strane o europoslancoch Záborskej a Mikulášikovi počas ich pôsobenia v Európskom parlamente nebolo takmer nič počuť. Možno z toho logicky vyvodiť len to, že práve to bola asi ich výhoda.
Aj voliči SNS vyradili jednotku na kandidátke tejto strany aj podpredsedu strany, Slotovho kandidáta, štátneho tajomníka Dušana Švantnera. Do Štrasburgu vyslali Belousovovej prívrženca, síce nevýrazného, ale inteligentného a kultivovaného Jaroslava Pašku. Aj Monika Flašíková- Beňová sa prekrúžkovala z tretieho miesta na prvé a, hoci len tesne, predstihla Borisa Zalu. Ukazuje sa, že voliči v žiadnom prípade nebudú pasívni a z ponúknutých osobností, niekedy však skôr len osôb, si vyberú. Voliči naznačili, že je dosť tých, ktorým ide nielen o program a reálnu politiku, ale chcú aj kompetentnejšiu a kultivovanejšiu politiku. To znamená predovšetkým menej konfrontačný štýl, menej invektív, klamstiev a nepodložených obvinení či pochybných tendrov, ale viac vecnosti a slušnosti. Možno očakávať, že tento moment v nadchádzajúcich parlamentných voľbách vystúpi do popredia viac ako to bolo v minulosti. Aj preto, lebo politické strany v čase krízy majú malý priestor ponúknuť nejaký čarovný prútik. Možno očakávať, že v programových otázkach pravica ponúkne najmä starý tovar v novom obale, s novým maskovaním a „zárukou“ predĺženou na ďalšie volebné obdobie.
