Jazykový súboj o maďarských voličov
Súboj dvoch maďarských strán na Slovensku o nepočetnú voličskú základňu nám podľa všetkého prinesie častejšiu hru maďarskou kartou. Iné tromfy v tomto politickom mariáši totiž ani SMK, ani Híd mať nebudú, lebo inak sa podobajú ako vajce vajcu a „slušnosť“ či „čestnosť“, ktorá má odlišovať Bugára od Csákyho, sa ťažko dokazuje na voličom zrozumiteľných príkladoch. Pravdaže, ak bývalí spojenci nebudú prať špinavú bielizeň na verejnosti. Rovnakú kartu budú častejšie vyťahovať aj v Maďarsku, kde sa tiež blížia voľby.
Najlepšie o tom svedčí búrka v pohári vody, ktorú maďarskí politici – u nás, i u susedov – rozpútali okolo novely slovenského jazykového zákona. Politici SMK vystupovali najaktívnejšie za dlhé obdobie, jej šéf si dokonca bezprecedentne pozval „na koberček“ veľvyslancov. Maďarský premiér zasa zrušil dlho avizovanú návštevu Roberta Fica v Budapešti.
Mýty namiesto argumentov
Argumentáciu proti zákonu pritom sprevádzajú buď mýty, alebo vyslovené lži. Napríklad poslankyňa NR SR za SMK Ágnes Biró vyhlásila, že novela zákona nie je v súlade s Ústavou SR, medzinárodnými záväzkami SR vyplývajúcimi z rámcového Dohovoru rady Európy o ochrane národnostných menšín, Charty regionálnych a menšinových jazykov a Slovensko-maďarskej základnej zmluvy. Lenže toto je zákon o štátnom jazyku, nie o jazyku menšín, takže medzinárodným dohovorom nijako neodporuje. Súčasťou charty je navyše aj pasáž, podľa ktorej podpora menšinových jazykov nemá ísť na úkor štátneho jazyka. A v našej ústave aj v spomenutom dohovore či charte sa každému občanovi SR ukladá povinnosť ovládať okrem materinského jazyka aj štátny jazyk.
SMK pritom presadzovala ustanovenie, podľa ktorého by napríklad zdravotnícki pracovníci MUSELI na zmiešanom území ovládať jazyk národnostnej menšiny. V praxi by to znamenalo diskrimináciu Slovákov, ktorí žijú na juhu, ale po maďarsky nevedia. Zákon pritom umožňuje, aby sa lekár či sestra s pacientom zhovárali po maďarsky, ak im maďarčina vyhovuje viac než slovenčina.
Vládna väčšina ustúpila v parlamente pri viacerých ustanoveniach, ktoré boli nepraktické, alebo zbytočne prísne. Takže na pamätníkoch či pamätných tabuliach nemusí dominovať slovenčina, ale bude postavená na roveň menšinového jazyka, aby si každý mohol nápis prečítať a rozumieť mu. V regionálnom a lokálnom rozhlasovom vysielaní bude možné vysielať v jazyku národnostnej menšiny bez povinnosti odvysielať celú reláciu následne aj v slovenčine. V regionálnom a lokálnom televíznom vysielaní zase bude možné využívať titulky a živé vysielanie so simultánnym prekladom. Doteraz musela byť relácia v takomto vysielaní uvedená aj v štátnom jazyku bez možnosti využitia titulkov. Živé vysielania zákon neumožňoval.
Taký zákon majú aj iní
Vo verejnoprávnej Slovenskej televízii naďalej postačí, keď bude slovenský preklad vysielania pre menšiny zabezpečený titulkami. Zrušila sa aj povinnosť slovenského dabingu pri audiovizuálnych dielach pre deti do 12 rokov vysielaných v rámci televízneho vysielania v jazykoch národnostných menšín. Oponenti zákona vyslovene klamú, keď tvrdia, že sa stávame negatívnym unikátom v európskom kontexte, lebo osobitné zákony o používaní štátneho jazyka majú aj Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Slovinsko. A aj Maďarsko.
Podstatu zákona vystihuje odpor SMK voči povinnosti uvádzať na volebných bilbordoch či letákoch text aj v slovenčine. „Ide o to, aby občania na území Slovenskej republiky mali všetky informácie dostupné v štátnom jazyku“, zdôraznil minister kultúry Marek Maďarič. Za nedodržanie zákona bude možné udeliť pokuty vo výške od 100 do 5000 eur. „Netýka sa to však súkromnej komunikácie ani individuálnych rečových prejavov a v nijakom prípade sa nebudú sankcionovať fyzické osoby,“ dodal Maďarič.
Je totiž zrejmé, že štát nepotrebuje dirigovať ľudí pri ich súkromných rozhovoroch, ale vo verejnom styku – napríklad v médiách, ako ukázala krátka analýza zverejnená v opozičnom denníku začiatkom týždňa – dostáva slovenčina jeden úder za druhým. Laxný prístup na menšinových školách navyše okráda mladých Maďarov na Slovensku o šancu rovnocenne sa uplatniť po maturitem, či už v ďalšom vzdelávaní alebo v práci. Nedávno anketa v istom gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským na južnom Slovensku ukázala, že študenti neovládajú ani základy slovenského jazyka. Ťažko pre nich môže byť štátny jazyk jednotným dorozumievacím prostriedkom.
Aj preto je smutné, že pre maďarských politikov sa zákon o štátnom jazyku stal prostriedkom na rozvirovanie národných vášní a vytĺkanie politického kapitálu.
Autor je publicista
