Nezabudnime na Kocha
Slavo Kalný: Zabudnite na Kocha. Bratislava, Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, 2008, strán 136
Televízne reklamy nám ponúkajú veľmi jednoduché riešenia: Robte to, čo od vás chceme! Zavolajte hneď! Nerozmýšľaj, myslíme za teba! Život ale nie je jednoduchý a priamočiary. Naopak, život je plný paradoxov. Taký bol aj život lekára – profesora Karla Kocha. Bol to takrečeno hotový zázrak. Plný odvahy a rizík, ošemetných situácií, z ktorých vyviazol o vlások; skoro ako séria „akčákov“; s tým rozdielom, že ich virtuálni “hrdinovia“ patria do sveta umelého, predstieraného, tesne zviazaného s existenciálne vyprázdneným človekom. V prípade Kocha išlo naozaj o život a vec.
Jeho svet odhaľuje kniha Justícia, ktorú vydal roku 1947. Možno tam nájsť aj takéto vety: „Dajme sa konečne už raz do vojny proti vojne!“ „Ľudia všetkých krajín, dohodnite sa!“ „Pravá viera káže milovať aj svojich nepriateľov. Zatracuje bohatstvo.“ „Mier je viac ako koniec vojny. Je začiatkom byť zasa človekom.“ Novinár Slavo Kalný v knihe Zabudnite na Kocha uvedenú knihu nazýva skôr esejou ako faktografickou kronikou. Bola to kniha o aktivitách skupiny Justícia, ktorej bol Koch vedúcim činiteľom. Justícia mala hlavný stan v kníhkupectve s rovnakým menom, ktoré sídlilo v Bratislave na dnešnom Námestí SNP. Za druhej svetovej vojny mala dôležitú úlohu v boji proti nacizmu na domácom fronte a účinne spolupracovala so zahraničným odbojom. Kalný sa však v knihe zaoberá celým životom profesora Kocha, venuje pozornosť jeho prednostiam i slabostiam. Roku 1919 prišiel do Bratislavy, účinkoval na Komenského univerzite, vybudoval tu povestné Kochovo sanatórium, ktoré projektoval architekt Dušan Jurkovič spolu s kolegami Klimešom a Mergancom. Pri sanatóriu dodnes existuje jedinečná záhrada, ktorú navrhol J. Mišák. Dušan Jurkovič bol blízkym priateľom profesora Kocha. Spolupracovali aj v odboji. Mimoriadne zaujímavé a svojím spôsobom napínavé sú Kalného kapitoly o tom, akú vysokú a nebezpečnú hru Koch za vojny rozohral; významní činitelia odboja, ktorí s Kochom spolupracovali, sedeli aj vo vtedajšej Ústredni štátnej bezpečnosti. Časté ilegálne schôdze boli na blumentálskej fare u farára Pozdecha.
Autor zhromaždil mnoho zaujímavých údajov, ktorých prostredníctvom poznávame málo známu stránku slovenských dejín. Poznávame zložitosť čias za 2. svetovej vojny, môžeme sa vyhnúť jednostrannému splošťovaniu, predsudkom a fanatizmu, nemusíme sa trmácať od mantinelu k mantinelu ani upadať do „blbej nálady“. Autor okrem iného cituje Kochovu fiktívnu polemiku s Mussolinim, že „v čase, keď naši predkovia naháňali kance v lese, jeho Rím mal už Augusta“. Keď Rím mal Mussoliniho, my sme už mali svoje demokratické dejinné tradície a mohli sme na ne nadväzovať, naši ľudia vedeli, kde je ich miesto. Neviezli sme sa dejinami pasívne. V zložitých časoch, keď väčšina ľudí hľadá spôsob, ako čo najpohodlnejšie prežiť s čo najmenej odretými ušami alebo sa prípadne ešte nabaliť, keď mnohí nechápu, kde je sever, Koch a jeho spoločníci vedeli rozoznať znamenie čias a pritom nebezpečne riskovať. Koch nebol politik ani silák, politika býva rebríčkom k osobnému prospechu, u neho bola zjavne vecou svedomia. A predsa ho „vysoká“ politika neobišla, tvrdo ho krížikom poznačila. Ako za Nemcov, tak aj v rokoch 1951 – 1963 bol zasa vo väzení. V roku 1968 emigroval, tak ako iní, do Kanady a tam zomrel. Po vojne ho vyznamenali Radom SNP I. triedy a roku 1971 ho v Izraeli zapísali medzi Spravodlivých medzi národmi.
Popri Kochovom životnom príbehu sa v knihe stretáme s Dušanom Jurkovičom, ale aj s ďalším lekárom – profesorom Konštantínom Čárskym; autor opisuje, ako sa Čársky stretol s T. G. Masarykom, prehovoril k nemu po záhorácky, že je „Konšta Čársky ze Gbelú“ a zrazu zistil, že Masaryk pozná jeho rodinu z čias, keď chodil s matkou na púť do Šaštína k Panne Márii. Podobne sa v knihe stretáme s príbehom evanjelického farára Mirka Petroviča z Vojvodiny, ktorý podobne ako Koch mal významnú úlohu v odboji a potom zasa v päťdesiatych rokoch musel trpieť, ako všetci, čo mali niečo spoločného s Juhosláviou.
Príbehy v knihe v dnešných časoch vyznievajú ako cestopis z ďalekej krajiny. Koch je kdesi ďaleko, zabudnite. Žite tu a teraz! A prečo by sme mali zabúdať? Aj táto kniha pomáha oživovať našu pamäť, sklerózu dejín nepotrebujeme.
