Nočná mora menom Dreamliner
Má to byť najlepšie komerčné lietadlo v histórii letectva. Už pred vyrobením prvého kusu sa z neho stala legenda. Do vzduchu sa nedostane skôr ako v roku 2010, no napriek tomu má dnes úctyhodných 850 záväzných objednávok. Boeing 787 Dreamliner však zatiaľ prináša iba sklamania. Kým pôvodný plán počítal s jeho uvedením do prevádzky v roku 2008, tento termín sa už niekoľký raz posunul. Niektorým aerolíniám preto začína dochádzať trpezlivosť.
Letecká doprava sa v súčasnosti nachádza v najhlbšej kríze od svojho vzniku. Business pasažieri – niekdajšia zlatá baňa aerolínií – vďaka hospodárskej recesii čoraz väčšmi prestávajú lietať alebo využívajú lacnejšie služby triedy economy. Mnohí turisti pre finančnú neistotu zrušili plánované cesty. Ceny interkontinentálnych leteniek preto dramaticky poklesli – v niektorých prípadoch dokonca o viac ako polovicu. Kým bežný pasažier sa z daného vývoja môže iba radovať, letecké spoločnosti majú vrásky na čele. Prakticky jedinými trhmi, ktoré aj dnes vykazujú rast, sú Čína a Blízky východ. Negatívnych správ zo sektora je stále viac a viac.
Odborná aj laická verejnosť v spleti pochmúrnych informácií očakávala v roku 2009 aspoň jednu dobrú správu: Boeing mal podľa predpokladov na trh uviesť model 787 Dreamliner, lietadlo budúcnosti. Veľká dĺžka doletu, nižšia spotreba paliva, nižšie emisie, vyšší komfort v kabíne, nové technológie... to je iba čiastkový výpočet pozitív „sedem osem sedmičky.“ Lietadlu však zatiaľ chýbajú krídla. Takmer doslova.
Začiatok ako z rozprávky
Začiatok ani nemohol byť krajší. Boeing prvýkrát oznámil spustenie projektu 787 v januári 2003, a už o dva roky mal takmer dve stovky objednávok. Svoju slávnostnú premiéru absolvoval Dreamliner o štyri roky neskôr, v lete 2007. Aby bola zachovaná symbolika („roll-out“ sa konal 8. júla 2007, čo v americkom dátumovom zápise predstavuje 7/8/7), prezentované lietadlo bolo doslova narýchlo zlepené a v žiadnom prípade nie letuschopné. (Áno, nielen na Slovensku sa občas robia takéto podvody!) Napriek tomu sa ceremónia stretla s kladným ohlasom a počet objednávok v tom čase už atakoval hranicu 700 kusov. Aerolínie boli nadšené z možnosti prevádzkovať priame lety takmer cez pol zemegule s oveľa nižšími jednotkovými nákladmi ako doposiaľ. Aj keď i konkurenčný Airbus ponúka lietadlá schopné preletieť bez medzipristátia z Európy prakticky kamkoľvek na svete s výnimkou Austrálie a Nového Zélandu, Boeing k tomu modelom 787 pridal to najhlavnejšie – významnú úsporu paliva. Táto idylka však vydržala len dva mesiace.
Problém za problémom
V septembri 2007 Boeing oznámil, že z dôvodu problémov s vývojom softwaru a nedostatkom spojovacích materiálov odkladá program o tri mesiace. To ešte na strane odberateľov nespôsobilo žiadne vážnejšie znepokojenie. Ukázalo sa však, že uvedený odklad bol iba prvým zo série mnohých oneskorení, ktoré Dreamliner odvtedy sprevádzajú. Okrem niekoľkých technických ťažkostí prilial olej do ohňa aj štrajk mechanikov v septembri a októbri 2008. Pôvodne bol prvý testovací let naplánovaný na začiatok jesene 2007. V súčasnosti neexistuje žiadny oficiálny dátum, uskutočnenie panenského letu pred zimou 2009/2010 je ale nereálne.
Dosiaľ posledný problém, ktorý program postretol, je konštrukčného charakteru. Niekoľko dní pred plánovaným prvým testovacím letom odhalili statické skúšky štruktúrnu slabosť v oblasti spoju krídla s trupom lietadla. Jednoducho povedané – krídla nespĺňajú technické normy a existuje vyššie riziko ich poškodenia počas letu. Aj keď počiatočné informácie hovorili o relatívne jednoduchej oprave, ukázalo sa, že ide o komplexnú, technologicky náročnú záležitosť, ktorá si vyžiada prinajmenšom niekoľko týždňov. Len málokto z nás by asi bol ochotný letieť v lietadle s otáznou kvalitou krídel. Bezpečnosť je prvoradá, preto Boeing opäť prvý let odložil.
Účtovníci fazuliek
Väčšina zákazníkov vyjadruje zatiaľ nad problémami Dreamlinera kombináciu rozčarovania s pochopením. Z niektorých strán sa ale čoraz viac objavujú hlasy volajúce po zrušení objednávok. V kombinácii s prebiehajúcou hospodárskou krízou je bilancia za prvý polrok 2009 pomerne tragická – stornovaných bolo 73 Dreamlinerov, pričom objednávky prišli len na 13 nových kusov. Mimoriadne tvrdo sa na adresu Boeingu vyjadruje prezident spoločnosti Qatar Airways, ktorá má objednaných 30 kusov. Vedenie spoločnosti označil za „účtovníkov fazuliek“ a čoraz viac hovorí o definitívnom prechode k Airbusu. Napriek tomu, že jeho slová sú zatiaľ zjavne iba hlasnou stratégiou s cieľom získať u Boeingu zľavu, treba brať tento varovný prst vážne. Blízky východ je domovom viacerých najrýchlejšie rastúcich aerolínií sveta, preto si Boeing nemôže dovoliť stratiť tento trh.
Okrem oneskorení robia vrásky na čele manažérov leteckých spoločností aj meniace sa technické parametre Dreamlinera. Už dnes je jasné, že prvé vyrobené kusy nebudú spĺňať požadované hmotnostné kritériá, čo bude mať negatívny vplyv na dĺžku doletu. Ak ho letecká spoločnosť plánovala využívať napríklad pre lety z Moskvy do Buenos Aires, má smolu – prvé vyrobené kusy Dreamlinera tam jednoducho nedoletia. Napriek tomu, že toto je relatívne bežný jav u všetkých novovyrábaných lietadiel, v prípade B787 nie je isté, či sa vôbec Boeingu podarí dosiahnuť deklarované parametre u neskoršie vyrobených kusov. Ak sa tak nestane, Dreamliner sa pre amerického výrobcu premení na skutočnú nočnú moru.
Európska konkurencia na obzore
Problém pre Boeing môže znamenať aj konkurenčný Airbus A350-XWB, ktorý by sa mal do prevádzky dostať v roku 2013. Ten predstavuje priamu reakciu európskeho výrobcu na Dreamliner, pričom podľa dosiaľ známych technologických špecifikácií bude o 8 percent efektívnejší ako americký konkurent. Aj keď spočiatku sa k nemu zákazníci stavali viac ako skepticky, dnes už počet jeho objednávok atakuje hranicu 500 kusov. (Pre porovnanie, „superjumbo“ A380 má k dnešnému dňu len 200 objednávok.) A350 bude Dreamlineru mimoriadne podobný, s o niečo širším trupom a menším využitím kompozitných materiálov. Airbus však tiež má skúsenosti s nedodržaním časového harmonogramu vývoja – veľkým otáznikom preto je, či sa v Airbuse poučili z posledného nezdaru s výrobou superjumba, ktorá sa oneskorila o dva roky a predražila o stovky miliónov eur. Netreba zabúdať ani na rolu politických faktorov – niektoré americké aerolínie sú za takmer akýchkoľvek okolností ochotné uprednostniť domáci Boeing. Podobne, časť európskych leteckých spoločností z rovnakého dôvodu forsíruje Airbus. Ide predsa o miliardy eur a desiatky tisíc pracovných miest. Zdá sa teda, že pre úspech projektov bude rozhodujúcim postoj blízkovýchodných a ázijských aerolínií. V súčasnosti má lepšiu východiskovú pozíciu stále Dreamliner. To sa však v prípade akýchkoľvek ďalších komplikácií môže zmeniť.
Náš pasažier, náš pán
Bez ohľadu na to, ako dopadne konkurenčný boj medzi Airbusom a Boeingom o titul lietadla budúcnosti, už dnes je isté, že víťazom budú cestujúci. Nové lietadlá prinesú tichšiu prevádzku, pohodlnejší interiér, lepší vzduch v kabíne a možno aj lacnejšie letenky. Nižšie emisie tiež zredukujú záťaž pre životné prostredie. Či už bude o 20 rokov lietať viac „sedem osem sedmičiek“ alebo „tristo päťdesiatok,“ na nebi už určite neuvidíme mnohé z dnešných eko-postrachov. Trabanty medzi lietadlami postupne skončia na šrotoviskách a v múzeách. Dúfajme, že ozónová diera sa vďaka technologickému pokroku čoskoro poberie za nimi.
