Piešťany plné vlkolakov
Posledných päť dní bolo pre (nielen) piešťanských kinofilov vyčepávajúcich. Vidieť denne minimálne päť filmov, popri tom stihnúť čo-to zo sprievodných podujatí a počas presunov medzi kinosálami navyše utekať pred loviacim vlkolakom dá celkom zabrať. Napriek tomu únavu a dokonca život ochotne „risklo“ až štrnásťtisíc návštevníkov štvrtého ročníka medzinárodného filmového festivalu Cinematik.
Salvy smiechu na hororoch
Už festivalová zvučka nás varovala, že s bezpečnosťou piešťanského kúpeľného parku to nebude celkom v poriadku. Naše obavy sa napokon potvrdili – v kríkoch sa vraj skrýva vlkolak. Organizátori nás upozornili, že pohybovať sa vonku po zotmení osamote sa rovná samovražde. Bezpečnejšie to bude v skupinách po piatich, ešte bezpečnejšie v zboroch (päť skupín) a najlepšie urobíme, ak sa budeme čo najviac zdržiavať v kinosálach, blízko strieborného plátna. Lykantropi sú totiž na striebro alergickí. Festivalovému lovcovi beštií Dariusovi Blakovi sa podarilo piešťanského vlkolaka usmrtiť až pred záverečným filmom. Dovtedy návštevníci žili v strachu a z jednej projekcie na druhú behali v skupinách a zboroch rýchlosťou namydleného blesku. Tí skúsenejší, ktorí majú v pamäti vlaňajšie problémy so zombiami a inými príšerami z predchádzajúcich ročníkov, si samozrejme, nenaložili do plienok toľko ako nováčikovia na Cinematiku. Bystrejším možno aj došlo, že v skutočnosti všetko súvisí s každoročnou tematickou orientáciou festivalu na jednu z obľúbených „nevyhnutností“ správneho béčkového hororu. Polnoc totiž tradične patrila práve tomuto žánru. No napriek tomu, že sa béčkový horor považuje najmä za črtu americkej popkultúry, preplnené kinosály na desivých polnociach našťastie nezaznamenali, že by slovenský divák už načisto „zameričtel“. Počas projekcií hororov totiž kinom namiesto kriku burácali hlavne salvy smiechu.
Čo v kine (ešte) neuvidíte
Cinematik je prehliadkou celovečerných hraných filmov a okrem tematických hororov venoval samostatnú filmovú sekciu okrem iného slovenskému filmu, ruskému filmu, filmografii režisérskej osobnosti (tento rok sa pocta ušla francúzskemu režisérovi Francoisovi Ozonovi) a viacerým iným sekciám plným filmárskych lahôdok, aké v distribúcii slovenských kín nevídame. Hlavný záujem sa však sústredil na súťažné filmy v sekcii Meeting point Europe. Medzi snímkami, ktoré mladí európski kritici vyberali z toho najlepšieho, čo sa za posledný rok nakrútilo, zažiarili okrem iných tituly ako Baader-Meinhof Komplex (Uli Edel), Gomorra (Matteo Garrone), Hlad (Steve McQueen) či Valčík s Bašírom (Ari Folman). Hlavnú cenu si napokon odniesol film fancúzskeho režiséra Laurenta Cantenta Medzi stenami, ktorý rozpráva o napätých vzťahoch na strednej škole plnej problémových žiakov a zle platených učiteľov. Diváci ocenili priazňou Oskarmi oceneného Milionára z chatrče od režiséra Dannyho Boyla a primátorovi Piešťan Removi Cicuttovi sa najviac páčila „maďarská“ snímka britského režiséra Petera Stricklanda Katalin Varga. Skutočne hviezdne však boli aj slovenské (pred)premiéry budúcich kasových trhákov: výborný novozélandský nízkorozpočtový sci-fi District 9, ktorý má na Slovensku premiéru na jeseň a určite o ňom ešte budeme počuť, pretože má nakročené stať sa podobným kultom ako Matrix či „tarantinovka“ Nehanební bastardi, v ktorej sa slávny režisér pohral s druhou svetovou vojnou naozaj po svojom – tarantinovsky.
Mladý festival rok čo rok usporiadateľov aj návštevníkov utvrdzuje v tom, že situovať ambiciózny projekt mimo Bratislavy do stredne veľkého kúpeľného mesta bola a je dobrá voľba. Správna (z pohľadu návštevníka) je určite aj nízka cena permanentky, ktorá veľmi neprekračuje cenu lístka na jediné predstavenie v bratislavskom multiplexe.
Plní plán prvej „päťročnice“
My domáci, ktorí sledujeme Cinematik od prvého ročníka, môžeme spokojne konštatovať, že úspešne „rastie z detských dupačiek“, získava vlastnú tvár a renomé. „Sú tu krásni ľudia, krásne filmy a vyšlo aj počasie,“ pochvaľuje si návštevníčka z Piešťan, ktorá má za sebou už tri ročníky. „Páčil sa mi aj sprievodný program, najmä skvelý koncert skupiny Niosiecut, ale veľa som toho nestihla, lebo som dobiehala z roboty. Potešilo ma však, že napokon zvíťazil film, ktorý najviac oslovil aj mňa – Medzi stenami.“ Okrem oslovenej diváčky a autorky článku sa iste možno spoľahnúť aj na ostatných Piešťancov, že prídu aj o rok. Nie však len na nich. Festival, na ktorom stoja pred kinom autá s poznávacím značkami z Martina aj z Košíc, si totiž môže konečne vydýchnuť, že má náročné začiatky za sebou a do prvej „päťročnice“ vykročil správnou nohou.
