Krízové rokovania aj riešenia
Sociálni partneri si tento rok dožičili naozaj dosť času. O výške minimálnej mzdy sa rozhodli rokovať aj po termíne, ktorý im stanovuje zákon. Predstavitelia tripartity ešte tento utorok svorne tvrdili, že o jej výške stále rokujú a snažia sa dospieť k dohode.
Krízové situácie si vyžadujú krízové riešenia. A kríza je krízová situácia. Pre sociálnych partnerov je to aj dôvod, aby sa ani po vyše šiestich mesiacoch rokovaní nedohodli na jej výške na budúci rok. Situácia teraz vyzerá tak, že ani zákonom stanovený termín, teda utorok 20. október, neboli schopní dodržať a vláda rozhodla až v stredu, po uzávierke tohto čísla Slova.
Polarizované názory odborárov a zamestnávateľov sa nezmenili od začiatku rokovaní na jar. Chvíľu sa síce zdalo, že zamestnávatelia pristúpia na kompromisné riešenie navrhnuté premiérom a minimálnu mzdu nezvýšia o 8,1 ale len o 4 percentá a v nasledujúcich dvoch rokoch pripočítajú k zákonom stanovenému rastu ešte zvyšné dve a dve percentá. Nakoniec to však zamestnávatelia odmietli a tvrdohlavo nepripúšťajú zvýšenie ani o cent. Podobne, aj keď z opačného konca, k tomu pristúpili aj odborári. Tiež sa nechcú vzdať 8,1-percentného zvýšenia, ktoré je definované zákonom. Rozhodnúť teda musí vláda.
V súčasnosti je hrubá minimálna mzda 296 eur. Zvýšenie o 8,1 percenta by ju dostalo na úroveň 320 eur, zvýšenie o 4 percentá na 307 eur. Ak už priemerné platy v budúcom roku výrazne neporastú, je šanca, že sa minimálna mzda dostane na úroveň vyše 40, presnejšie 42 percent priemernej mzdy podľa údajov zo Štatistického úradu SR. A to je vzhľadom na doterajší vývoj minimálnej mzdy v pomere k priemernej naozaj pozoruhodný rast.
Minimálna mzda bola od zavedenia v roku 1991 vždy na úrovni 30 či nanajvýš 40 percent z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Minimálnu mzdu prvýkrát určila vláda v roku 1991 a to na úrovni 2 000 korún československých. Priemerná mzda bola vtedy na začiatku roka 3 327 Kčs a na konci 4 500 Kčs.
Vždy nízka
To znamená, že keď inštitút minimálnej mzdy vstúpil do platnosti, tvorila 60 percent z priemernej mzdy, ale na konci roka to bolo už len 44-percentný podiel, ktorý však postupne ďalej klesal. V nasledujúcom roku zvýšila vláda minimálnu mzdu o 200 československých korún a táto suma zostala v platnosti až do augusta 1993. Od septembra 1993 až do začiatku roka 1996, teda štyri roky počas Mečiarových vlád sa minimálna mzda nezvyšovala a bola na úrovni 2 450 slovenských korún. Jej podiel na priemernej mzde bol ku koncu tohto obdobia okolo 30 percent. Je to pritom najdlhšie obdobie v histórii Slovenska, počas ktorého sa najnižšia mzda neupravovala.
V roku 1996 a 1997 bola výška minimálnej mzdy 2 700 Sk. V nasledujúcich rokoch ju však vláda zvyšovala každý rok. V roku 1998 na 3 000 Sk, potom 3 600 Sk, 4 000 Sk a v roku 2001 na 4 400 Sk. Jej podiel na priemernej mzde bol stále len okolo 30 až 35 percent. V roku 2002 zvýšila vláda minimálnu mzdu na 4 920 Sk, potom na 5 570 Sk a 6 080 Sk. Ešte za vlády M. Dzurindu sa minimálna mzda zvýšila na 6 500 SK a v roku 2006 na 6 900 Sk. Súčasná vláda zvyšovala minimálnu mzdu tiež každý rok, zmenila zákon o tripartite a posledným zvýšením – na 8 900 Sk dostala minimálnu mzdu na úroveň 40 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve (podľa Štatistického úradu SR).
Konkurenčné výhody V súčasnosti by vraj zvýšenie minimálnej mzdy znamenalo stratu pracovných miest pre nízkopríjmové skupiny. Napriek závažnosti tohto zamestnávateľského argumentu ešte nikto neprišiel so štatistikou, ktorá by ho potvrdila. Zvláštne. Možno na taký výskum nie sú peniaze, možno je to len hra zamestnávateľov, ako brnkať na citlivú strunu slovenského trhu práce. Možno preto, že minimálna mzda je viac sporom hodnôt pravice a ľavice ako reálnym nebezpečenstvom pre trh práce.
Minimálna mzda môže podľa štatistík dosahovať v porovnaní s inými krajinami vysoký podiel na priemernej mzde, čo je častý argument zamestnávateľov. Problémom sú však aj nízke platy v SR. Ak to niekto ešte aj teraz označuje za našu konkurenčnú výhodu, myslí zjavne viac na investorov ako na ľudí, čo pre nich budú pracovať. Slovensko si aj členstvom v EÚ vytvorilo oveľa viac iných konkurenčných výhod. Prijali sme euro, sme súčasťou schengenu, podporujeme nových investorov a máme stále relatívne dobre kvalifikovanú pracovnú silu. Zvyšovanie minimálnej mzdy preto nemá veľa spoločného s tým, či sa Slovensko spamätá, alebo nespamätá z krízy. Ide skôr o to, aké investície priláka. Tie s pridanou hodnotou však asi na nízku minimálnu mzdu lákať nebudeme.
