Jednoducho nehumánny
Trest smrti má mnohostáročnú históriu. Spôsoby jeho výkonu na území Slovenska v dobách, keď sme boli súčasťou Uhorského kráľovstva, boli rôzne. Uplatňovalo sa utopenie, obesenie, sťatie, upálenie či rozštvrtenie. Krutosť výkonu trestu smrti sa pravidelne zvyšovala v obdobiach vojen a povstaní.
Najvyšší trest prevzala do svojho právneho poriadku aj Československá republika. V tom čase (19. a 20. storočie) sa už trest smrti vykonával spravidla humánnejšie – v 20. storočí obesením. Československé trestné zákony poznali aj trest smrti zastrelením, no pripúšťali ho iba za výnimočných okolností, napríklad pri ohrození štátu.
Omyl, ktorý nemožno napraviť
Právo má tú nešťastnú vlastnosť, že sa dá zneužiť, čo je pre pre obete zneužitia mimoriadne kruté. Dobre známym obdobím zneužívania trestného práva (aj keď nielen trestného) sú päťdesiate roky minulého storočia, keď sa v mene ľudovodemokratického zriadenia napáchalo všeličo. Žiaľ, padali aj najvyššie tresty. Neskôr sa režim nezákonnosti zmiernil a časom sa politické zneužívanie trestu smrti celkom vytratilo. Platil však naďalej. Robert Fico vo svojej knihe Trest smrti vyjadril zaujímavý názor. Podľa neho sa na území Slovenska za posledných približne 150 rokov pri ukladaní či vykonaní trestu smrti nevyskytol jediný prípad justičného omylu. Politické popravy v 50. rokoch 20. storočia podľa neho nemožno považovať za justičné omyly, ale za justičné vraždy. Hoci u nás sa pri uplatňovaní trestu smrti prípady justičných omylov nezaznamenali, v iných štátoch sa neraz stávali. A kým trest smrti platí, dovtedy existuje aj riziko, že niekoho popravia omylom. Omylom, ktorý už nemožno napraviť.
Zákaz bez výnimky
Československo zrušilo trest smrti v roku 1990 najprv novelou Trestného zákona. V roku 1991 Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo Listinu základných práv a slobôd, ktorá v čl. 6 ods. 3 trest smrti zakázala. Ústava Slovenskej republiky z roku 1992 prevzala text Listiny základných práv a slobôd a v čl. 15 ods. 3 trest smrti zakázala tiež.
V roku 1992 vstúpila Česká a slovenská federatívna republika do Rady Európy. ČSFR zároveň ratifikovalo Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd so všetkými vtedy platnými dodatkovými protokolmi. Jedným z nich je Protokol č. 6 z roku 1983, ktorý zakázal trest smrti a umožňoval ponechať tento trest iba za činy spáchané v čase vojny alebo bezprostrednej hrozby vojny. Dohovor s protokolmi platí aj pre Slovenskú republiku ako právneho nástupcu bývalého Československa. V roku 2002 bol podpísaný dodatkový Protokol č. 13, ktorý zaviedol úplný zákaz trestu smrti bez akejkoľvek výnimky. Slovenská republika ho ratifikovala v roku 2005. Do dnešného dňa tento protokol neratifikovalo len šesť členských štátov Rady Európy.
Prečo trest smrti nie
Opätovné zavedenie trestu smrti na Slovensku by si vyžadovalo okrem zmeny Trestného zákona aj zmenu dvoch ústavných zákonov. Išlo by o Ústavu Slovenskej republiky a o Listinu základných práv a slobôd a aj tak by bol trest smrti nelegálny. Dodatkové protokoly č. 6 a č. 13 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd totiž neumožňujú štátom od týchto protokolov odstúpiť. Zavedením trestu smrti by Slovenská republika porušovala medzinárodné právo a prípadný výkon trestu smrti by mal pre štát aj finančné dôsledky. Krajina by na základe rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva musela vyplácať rodinám popravených ako finančné zadosťučinenie nemalé čiastky. Trest smrti by však mal celkom určite aj medzinárodnopolitické dôsledky.
Podľa Amnesty International 139 štátov zrušilo trest smrti úplne a ponechalo ho len pre výnimočné prípady alebo ho fakticky neuplatňuje. V niektorých častiach sveta sa však stále vykonáva. Často ide o štáty s nedobrou povesťou, ako Čínska ľudová republika, Bielorusko, Irán či Saudská Arábia. Používa ho však aj Japonsko či USA, kde sa z ich 50 štátov uplatňuje v 38. Uplatňuje sa však aj na federálnej úrovni.
Snahy o zavedenie trestu smrti sa často odôvodňujú jeho odstrašujúcim účinkom. Pritom sa doteraz nepodarilo preukázať, že by mal na páchateľov väčší odstrašujúci účinok než iné prísne tresty. Dá sa to vidieť najmä pri sledovaní štatistík kriminality. Neplatí rovnica, že trest smrti rovná sa nižšia závažná kriminalita. Trest smrti je jednoducho nehumánny.
Autor vysokoškolský učiteľ a právnik
