Kraje ignorujeme aj z hľadiska infozákona
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám rozširuje legislatívu, ktorá umožňuje vonkajšiu kontrolu orgánov verejnej správy. Vo vzťahu k samosprávnym krajom ho však takmer nevyužívame.
„Infozákon“ slúži nielen pre verejný, ale aj pre osobný prospech. Napríklad ak zisťujeme, kedy a po ktorých pozemkoch sa plánuje cesta, alebo ak otázka výrazne pripomína zadanie študentskej práce.
Aká účasť, taký záujem o informácie
Ak si odmyslíme jeho zneužívanie, môžeme ho považovať za určitý signál toho, ako verejnosť „eviduje“ miestnu i regionálnu samosprávu. Príkladom je porovnanie účasti na voľbách a žiadostí o informácie na oboch úrovniach samosprávy - účasť v komunálnych voľbách, v krajských mestách je rádovo vyššia ako v regionálnych voľbách. Podobne ľudia pristupujú k podávaniu žiadostí o informácie, ktoré zasielajú na krajské radnice a na úrady samosprávnych krajov. Pomer medzi využívaním „infozákona“ v krajských mestách a na samosprávnych krajoch ilustruje celkový vzťah k týmto samosprávam a tiež pomerný vzťah verejnosti a právnických osôb.
V skutočnosti sa stačí pozrieť, kto sa na krajské mestá a regionálne samosprávy so žiadosťou o informácie obracia. Prehľad uvádzaný v rámčeku na tejto strane je za obdobie od roku 2002 do júla 2008. Nie je však kompletný lebo, niektoré úrady nerozčleňujú žiadosti podľa povahy autora. Nitra vôbec nereagovala na požiadavku o sprístupnenie prehľadu využívania zákona. V prípade Banskobystrického a Trnavského samosprávneho kraja ide o štatistiku až od roku 2004. Tieto fakty však výrazne neovplyvnili výsledky.
Ľudí zaujímajú viac mestá
O informácie z krajských miest je väčší záujem ako o informácie z regionálnych samospráv. Smerom k mestám je adresovaných viac otázok od fyzických ako právnických osôb. V prípade krajov je to skôr naopak. Je pravdepodobné, že to súvisí najmä s tým, že kým miestne samosprávy často riešia problémy ľudí, kraj spolupracuje skôr s miestnymi samosprávami a inými právnickými osobami ako s ľuďmi. Je to pochopiteľné, pretože kompetenčne sa zaoberá najmä vzťahmi k iným právnickým osobám.
Pomer medzi počtom žiadostí adresovaných krajským samosprávam a „hlavným mestám“ krajov poukazuje na to, ako ich verejnosť vníma. Nezáujem o informácie z VÚC svojim spôsobom signalizuje nízku volebnú účasť v novembrových voľbách. Nič to však nemení na ich poslaní, zodpovednosti, vplyve, či veľkosti verejného rozpočtu. Práve naopak. Pre svoju funkčnosť potrebujú väčšiu pozornosť zo strany voličov. Inak budú exkluzívnym klubom s veľmi malou legitimitou.
Prehľad počtu vybavených žiadostí a percentuálne vyjadrenie medzi fyzickými a právnickými osobami:
Prešov, počet obyvateľov 91 800. Celkový počet žiadostí 349. Z toho fyzické osoby 74 %, právnické osoby 26%.
Prešovský samosprávny kraj, počet obyvateľov 790 000, počet miest 23. Celkový počet žiadostí 153. Z toho fyzické osoby 38 %, právnické osoby 61%.
Trenčín, počet obyvateľov 56 200. Celkový počet žiadostí 316. Z toho fyzické osoby 69 %, právnické osoby 31 %.
Trenčiansky samosprávny kraj, počet obyvateľov 610 000, počet miest 18. Celkový počet žiadostí 158. Z toho fyzické osoby 49 %, právnické osoby 51%.
Trnava, počet obyvateľov 66 400. Počet žiadostí od roku 2004 bol 580. Z toho 90 % fyzické osoby a 10 % právnické osoby. Celkový počet žiadostí o sprístupnenie informácií od roku 2002 bol v Meste Trnava 723.
Trnavský samosprávny kraj, počet obyvateľov 554 200, počet miest 16. Počet žiadostí od roku 2004 65. Z toho fyzické osoby 61 % a právnické osoby 39 %. Banská Bystrica, počet obyvateľov 81 570. Počet žiadostí od roku 2004 bol 404. Z toho fyzické osoby 74 %, právnické osoby 26 %. Celkový počet žiadostí od roku 2002 bol v Meste Banská Bystrica 485. Banskobystrický samosprávny kraj, počet obyvateľov 660 110, počet miest 24. Počet žiadostí od roku 200 bol 266. Z toho fyzické osoby 33 %, právnické osoby 67 %.
Žilina, počet obyvateľov 85 400. Celkový počet žiadostí 510. Ich členenie nebolo sprístupnené.
Žilinský samosprávny kraj, počet obyvateľov 700 000, počet miest 18. Celkový počet žiadostí 307. Z toho fyzické osoby 63, 5 %, právnické osoby 37, 5 %.
Košice, počet obyvateľov 234 000. Celkový počet žiadostí 493. Ich členenie nebolo sprístupnené.
Košický samosprávny kraj, počet obyvateľov 767 000, počet miest 17. Celkový počet žiadostí 403. Z toho fyzické osoby 64 %, právnické osoby 36 %.
Bratislava, počet obyvateľov 426 000. Celkový počet žiadostí 1 891. Ich členenie nebolo sprístupnené.
Bratislavský samosprávny kraj, počet obyvateľov 601 000, počet miest 7. Celkový počet žiadostí 302. Ich členenie nebolo sprístupnené.
Nitra, počet obyvateľov 83 400. Nereagovala na žiadosť o poskytnutie požadovaných informácií.
Nitriansky samosprávny kraj, počet obyvateľov 716 560, počet miest 15. Celkový počet žiadostí 117. Z toho fyzické osoby 52 %, právnické osoby 48 %.
