Nikto nás neučil narábať s peniazmi
„Nemať rodinný rozpočet je ako stavať dom a nemať tehly,“ tvrdí výkonný manažér Partners Group SK Ing. Michal Nagy. „Finančná gramotnosť na Slovensku je nízka, čo potvrdzujú aj všetky prieskumy.“
S hosťom Slova sa zhováral Michal Feik
Finančný trh ponúka obrovské množstvo produktov, o ktorých každá inštitúcia tvrdí, že je ten najlepší. Ako sa v tom orientovať?
– Je naozaj náročné zorientovať sa, keďže ku každému produktu treba zohľadňovať množstvo parametrov, pričom nie každý je verejne ľahko dostupný. Ľudia sa skôr orientujú na pár najznámejších spoločností, spomedzi ktorých vyberú produkt pre seba, často len na základe náhody alebo pocitov z reklamy či vystupovania zamestnanca danej spoločnosti. Bez pomoci nezávislého odborníka sa nevedia zorientovať v spleti tovaru, odokryť aj detailné parametre produktov a ich porovnanie medzi sebou.
Na trhu existuje viacero spoločností, ktoré spravujú ľuďom peniaze. Keďže fungujú na províznom systéme, ako sa dá vôbec zabezpečiť, aby ľuďom radili skutočne objektívne a nie podľa toho, kde je vyššia provízia?
– Objektivita sa dá zabezpečiť dvomi indikátormi: Po prvé, majoritným vlastníkom spoločnosti nesmie byť finančná inštitúcia. Ak je napríklad poisťovňa majoritným vlastníkom, bude uprednostňovať svoje vlastné produkty pred produktmi ostatných finančných inštitúcií. Po druhé, sprostredkovateľská spoločnosť musí zabezpečiť rovnakú výšku provízie pre sprostredkovateľa na porovnateľných produktoch. Napríklad hypotéka má rovnakú výšku provízie v každej banke. Tým bude sprostredkovateľ pozerať iba na výhodnosť hypotéky pre klienta a nie na výšku provízie, pretože tá je jednotná. Toto si musí klient preveriť, aby si bol istý, že poradenstvo, ktoré dostáva, je objektívne.
Vedia ľudia, ako narábať so svojimi peniazmi?
– Bohužiaľ, nie. Nik ich to nenaučil. Rodičia či školstvo nás učili narábať s peniazmi tak, ako to bolo správne za socializmu, kde sa o všetko postaral štát. Prechod do kapitalizmu znamená, že množstvo zodpovednosti sa prenáša zo štátu na občana. Vo vyspelých krajinách sú už generácie ľudí s kapitalistickým narábaním peňazí, preto sú finančne gramotnejší ako Slováci. Ale dobrou správou je, že už týmto smerom ideme, aj keď veľmi pomaly.
Aké máte skúsenosti s vašimi klientmi, plánujú si príjmy a výdavky?
– Asi päť percent mojich klientov si robilo rodinný rozpočet skôr, ako sme sa prvý raz stretli. Podotýkam však, že moji klienti sú mladí, zväčša vysokoškolsky vzdelaní a s vyššími príjmami, čo je kategória finančne gramotnejších Slovákov. Ak by sme zobrali do úvahy všetkých obyvateľov Slovenska, len niekoľko desatín percenta z nich si robí rozpočet. A pri tom to je základ finančného úspechu. Nemať rodinný rozpočet je ako stavať dom a nemať tehly.
Kto vie viac narábať s peniazmi, ľudia s vyššími alebo nižšími príjmami?
– Na príjmoch až tak nezáleží. Záleží skôr na vzdelaní a veku. Čím vyššie vzdelanie, tým vyšší predpoklad finančnej gramotnosti. Veľmi mladí ľudia bez záväzkov si chcú často užívať a sú márnotratní. Trochu starší, s rodinami, deťmi a hypotékami si oveľa viac uvedomujú svoju zodpovednosť a tak narábajú s peniazmi rozumnejšie. Ak vzdelanie a zodpovednosť chýba, ani príjem nepomôže. Napríklad ak niekto zarába v zahraničí alebo u nás nadštandardne, ale zaviaže sa vysokou hypotékou, lízingom a luxusným životným štýlom, dostane sa do ešte väčších finančných problémov ako tí, ktorí majú priemerný príjem.
Má význam šetriť peniaze? V akej miere?
– Určite áno. Ak sporíte 100 eur mesačne na päťpercentnom výnose ročne, za päť rokov získate 7-tisíc eur. Ak si však zoberiete spotrebný úver na 7-tisíc eur s úrokom desať percent a budete ho splácať päť rokov, splatíte celkom 9-tisíc eur a mesačná splátka bude 150 eur mesačne. Takže buď sporíte 100 eur, alebo splácate 150 eur mesačne! Bohužiaľ, takéto základy finančnej gramotnosti školy neučia. Klientom odporúčam šetriť minimálne 10 percent z čistého príjmu dlhodobo (do dôchodku), ďalších 10 percent krátkodobo ako rezervu a zvyšné peniaze strednodobo na svoje ciele ako bývanie, auto, dovolenku a podobne. Ak sa príjem zvýši, finančne úspešní ľudia polovicu zvýšenia odložia a iba polovicu minú na vyšší životný štandard.
Svedčí to o tom, že ľudia nevedia používať úverové produkty?
– Bohužiaľ nevedia. Často sa nechajú zlákať na nízke mesačné splátky, pričom ide o tie najdrahšie úvery na trhu. Podľa prieskumu Slovenskej bankovej asociácie iba 19 percent Slovákov vedelo, že o celkových nákladoch na úver hovorí ročná percentuálna miera nákladov (RPMN).
Veľmi častým produktom, na ktorý banky lákajú klientov, sú kreditné karty. Ako vlastne taká karta funguje?
– Kreditná karta znamená úver. Klient ňou platí a následne spláca úver, ktorý je na stanovený počet dní bez úročenia, ale potom sa mení na jeden z najdrahších úverov. Banka tak učí klienta zlému a drahému návyku žiť na dlh. Navyše klient platí nemalý ročný poplatok za kartu.
Zmenilo sa niečo v uvažovaní ľudí od vypuknutia hospodárskej krízy?
– Áno, ovládla ich neistota zamestnania, a preto sú pri rozhodovaní opatrnejší, hlavne pri záväzkoch platiť niečo pravidelne mesačne, napríklad lízing, hypotéku, životné poistenie a podobne.
Ak ľudia prídu o zamestnanie, čo im radíte?
– Redukovať náklady, uskromniť sa, splatiť nevýhodné úvery jedným väčším a výhodným. Toto je už ale riešenie problému. Mojou úlohou je predchádzať vzniku problému, a to tvorbou krátkodobej rezervy na preklenutie obdobia bez práce. Je to ako u lekára – ten rieši už problém s chorobou. Len málokto jej predchádza správnou stravou, otužovaním či športovaním.
Je teraz väčšia šanca, že ľudia vďaka kríze prídu o svoje peniaze uložené v banke alebo v inej finančnej inštitúcii?
– Banka pracuje s peniazmi a klientovi vydelí i úrok, ktorý sa v súčasnosti blíži k nule. Alternatívou na zváženie je napríklad peňažný podielový fond, pretože vlastníkom peňazí je klient (nie banka) a správcovská spoločnosť len spravuje jeho majetok. V prípade krachu sa o správu klientovho majetku „pobijú“ iní správcovia. Okrem stopercentného bezpečného uloženia peňazí má aj o niečo vyšší výnos. Je to ako s bytom, kde má list vlastníctva majiteľ bytu a správca iba spravuje majetok, nemôže ho ukradnúť, a v prípade krachu správcu majetok ostáva klientovi. Treba si ale vybrať ten správny peňažný podielový fond z pohľadu poplatkov a výnosov, ktoré sa v súčasnosti hýbu od nula do troch percent ročne.
Ak už nejaké peniaze ostanú, kam ich v súčasnosti ľudia dávajú?
– Stále do bánk na účty. Boja sa investovať, aj napriek tomu, že práve teraz je tá ideálna príležitosť. Kým Európania majú v bankách menej ako tretinu úspor, Slováci v nich majú viac ako dve tretiny. V médiách počúvame, že Slováci sú konzervatívni, no dôvod je v nevedomosti o investovaní, prípadne v tom, že nevedia o iných možnostiach.
Je rozumné investovať peniaze na kapitálové trhy, alebo kupovať nehnuteľnosti?
– Krízu väčšina ľudí vníma ako ohrozenie, no len pár výnimiek v tom vidí príležitosť. A tá tu práve teraz je, či už pri investovaní napríklad do akciových fondov alebo na nákup nehnuteľností. Médiá veľmi rady ukazovali prepady akciových trhov, ale akosi zabudli ukázať, že za posledných šesť mesiacov akciové trhy rástli o 30 až 40 percent a lámali sa historické rekordy v rastoch. Tieto príležitosti využívame v prospech našich klientov, no väčšina našincov sa bohužiaľ drží médií.
Situácia na hypotekárnych trhoch sa výrazne zmenila v prospech kupujúcich. Oplatí sa teraz kúpiť byt, či treba ešte čakať?
– Ak na bývanie, odporúčam zjednať dobrú cenu a kúpiť. Ak na investovanie (špekuláciu), to by som nechal na realitného makléra.
Ako sa zmenili za posledné obdobie podmienky na získanie hypotekárneho úveru?
– Výrazne sa sprísnili. Klienti, ktorí pred krízou hypotéku ešte získali, dnes už nemusia. Kým pred krízou klient hľadal výhodnejšiu banku, dnes banka hľadá zaujímavejšieho klienta – bonitného, s dobrým zabezpečením nehnuteľnosti a tak ďalej.
Priemerný Slovák dal za rok 2007 do životného poistenia len 262 eur a Európan 2 220 eur. Čo tento fakt signalizuje?
– Aj keď zohľadníme vyšší príjem Európana, sme výrazne podpoistení.
Je to vážny problém?
– Obrovský. Ak nastane vážny zdravotný problém alebo úmrtie, poisťovňa vyrieši finančný problém jednotlivca alebo celej rodiny. Ak sa nič nestane, klient si nasporí na dôchodok. Bohužiaľ nastavenie 99 percent životných poistiek Slovákov je nesprávne, čiže ak budú mať drobný úraz, dostanú nejaké peniaze, ale ak sa im stane niečo vážne a nebudú už môcť zarábať peniaze, budú mať veľmi vážne finančné problémy do konca života. Je to ako mať perfektné brzdy na aute, ale chýbajú bezpečnostné pásy a airbagy.
Pre koho sa viac oplatí?
– Pre každého, kto je závislý na príjme z vlastnej práce. Čím skôr človek uzavrie životnú poistku, tým lepšie, pretože mladý a zdravý človek je ľahko a lacno poistiteľný. Niektorí živitelia rodiny s hypotékou na krku ma sami žiadajú o „životku“, ale pre ich zdravotný stav ich poisťovne už neprijmú, alebo len za výrazne vyššie platby. Jedine ten, kto je „za vodou“, teda má príjmy bez vlastnej práce, takéto poistenie nepotrebuje.
