Nijaké ďalšie legálne drogy
Podľa adiktológa (teda odborníka, ktorý sa zaoberá prevenciou, liečbou a výskumom rizikových foriem správania, ktoré môžu viesť k závislosti) profesora MUDr. Vladimíra Novotného by sme urobili dobre, keby sme dali ruky preč od akýchkoľvek drog. Aj od tých, ktoré sú v súčasnosti legálne. Prednosta Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave a šéfredaktor odborného časopisu Alkoholizmus a drogová závislosť pripomína, že zahrávať sa s krehkou biochemickou rovnováhou mozgu je mimoriadne riskantné. Podporili by ste dekriminalizáciu marihuany? Nie. Prečo? Marihuana by nemala byť legálna, rovnako ako by nemala byť legálna nijaká iná droga, ktorá spôsobuje závislosť. Tým skôr, že marihuana je častým spúšťačom psychických ochorení. V mozgu máme kanabinoidné receptory, ktoré sú citlivé na účinnú látku marihuany – 9-tetrahydrokanbinol (THC). Keď sa dostane do krvného obehu, vytesní endogénnu, telu vlastnú látku a naviaže sa na receptor. Kanabinoidový systém je predradený dopamínovému systému, ktorý pri poruchách spôsobuje psychotické problémy, napríklad schizofréniu. Exogénny kanabinoid narušuje krehkú rovnováhu v mozgu, čo môže mať vážne následky. Napriek tomu sa však tvrdí, že marihuana závislosť nevyvoláva. Vyvoláva. V zozname chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorý sa aktualizuje každých desať rokov, figuruje aj závislosť od marihuany. Mal by sa teda mladý človek obávať hoci aj jednorazovej skúsenosti s marihuanou? Áno. Riziko je veľké. Vo Švédsku v rámci výskumu vyšetrovali brancov pri nástupe do armády. Výsledok? U ľudí, ktorí mali skúsenosti s marihuanou, bolo riziko psychických chorôb tri až šesť razy vyššie ako v bežnej populácii. Neviem teda, prečo sa hovorí o dekriminalizácii drog. Argumenty jej propagátorov stoja na tom, že keď budú mať ľudia k drogám legálny prístup, nebude sa s nimi spájať organizovaný zločin. A čo na tom, že na ne ľudstvo zhynie... A čo ekonomické argumenty? Keby sa drogy zdanili (tak, ako je už zdanený alkohol či tabak), bolo by to prospešné pre štátnu pokladnicu. Svojho času som písal prácu o alkohole. Spočítal som, koľko štát zarobí na daniach z alkoholu a koľko stojí odstraňovanie následkov jeho nadmerného pitia. Koľko stojí liečba závislostí a úmrtí ľudí v produktívnom veku na cestách, aké škody vznikajú zdravotným poisťovniam, aké sú náklady na liečbu porúch pečene a pankreasu spojených s alkoholom. Vyšlo mi, že na jednej korune, ktorú štát zarobí na spotrebnej dani z alkoholu, tri koruny prerobí. Keby sa teda podľa rovnakého metra pristupovalo ku všetkým drogám, mali by sme žiť v prohibícii. Žiaľ, to je nereálne. Všade, kde sa o prohibíciu pokúsili, sa to skončilo katastrofálne. Alkohol, ktorý má na Slovensku aspoň dvojtisícročnú tradíciu, a tabak, ktorý nás sprevádza mnoho storočí, zrejme treba legálnymi nechať. Možno ich však postupne obmedzovať. Vysoké zdaňovanie a zákazy konzumácie na určitých miestach majú svoj význam. Vidno to na cigaretách. Tam, kde sa fajčenie už roky viac a viac obmedzuje, klesá úmrtnosť mužov v produktívnom veku a predlžuje sa ich priemerný vek. Zoznam legálnych drog by sme v nijakom prípade nemali dopĺňať o ďalšie.
