Marihuana ako politická téma už aj na Slovensku
Pestovať päť rastlín konopy indickej sa na západ od rieky Moravy považuje za legálne. Na východ od nej za to isté možno sedieť vo väzení ako za vážny zločin. Slovákom, ktorí holdujú ,,tráve“, sa to prestáva páčiť. S nástupom mladých voličov sa však aj u nás dosiaľ tabuizovaná a zatracovaná marihuana voľky-nevoľky tlačí do popredia ako politická téma. Predpoklad, že konzervatívne Slovensko ešte nie je na pripravené na postmoderné témy (práva etnických a sexuálnych menšín, ochrana prírody, drogy) a že tieto otázky na náš politický Olymp nikoho nevynesú, je zrejme stále správny. Aj verejní činitelia však začínajú chápať, že to tak nebude naveky. O slovo sa hlási generácia mladých voličov narodených po roku 1989. Jej prvá várka už študuje na vysokých školách, nemálo z nich v Brne či v Prahe. A sú rozčarovaní, že zatiaľ čo si za hranicou môžu „zahúliť“ na námestí na pravé poludnie, doma z nich robia zločincov, ktorí sa musia schovávať po tmavých kútoch. Potenciál novej témy zavetril Richard Sulík zo SaS, ktorý sa podľa vzoru amerického prezidenta Baracka Obamu ako prvý slovenský politik priznal, že fajčil „trávu“. (Samozrejme, nechutilo mu to...) K marihuane sa ako tradičnej agende západných sociálnych demokracií vrátil aj vládny Smer. A už sa aj so SaS pekne po slovensky pohádali, kto komu tému ukradol. Mimochodom, prvý raz ju v predvolebnom boji v lete 2002 vytiahli mladí ľavičiari zo Sociálnodemokratickej alternatívy, hoci napokon ju ani tá do svojho programu nezaradila. Vlani v decembri prezradil vicepremiér pre ľudské práva Dušan Čaplovič (Smer) zámer diskutovať o úprave zákona v prospech užívateľov a v neprospech distributérov. Pravdou však zostáva, že od roku 2002 nekládla na túto tému skutočný dôraz ani jedna strana. Ani v predvolebnej kampani, a už vôbec nie v parlamente. Možno práve preto sa v súčasnosti rodí občianska iniciatíva, ktorej cieľom je presadiť aspoň takú drogovú legislatívu, akú majú u susedov. Česi dali tráve zelenú Protidrogový zákon, ktorý Česi schválili vlani v decembri, presne udáva množstvá konkrétnych drog (vrátane pervitínu, kokaínu, heroínu či LSD), ktoré možno beztrestne vlastniť, a počty „čarovných“ byliniek a húb, ktoré možno pestovať. V prípade marihuany je to do 15 gramov sušiny a 5 gramov hašiša. Česi smú pestovať päť psychotropných rastlín a štyridsať húb. Obyčajných konzumentov drog tam teda už nik nezavrie za pár gramov vo vrecúšku a pestovatelia drogy na vlastnú spotrebu ju na jar môžu zasiať bez strachu z postihu. Aj keď nie po celej záhrade. Tento fakt pritom neurobil radosť iba „húličom“, ale aj pacientom s rozličnými ochoreniami, ktorí sa prípravkami z konopy liečia. Túto rastlinu totiž možno využiť aj v alternatívnej medicíne, a to pri liečbe širokej škály chorôb od depresie cez roztrúsenú sklerózu, parodontózu, artritídu, astmu, chronické bolesti, nechutenstvo spôsobené AIDS až po atopický ekzém. Masti, tinktúry a oleje sú obľúbeným univerzálnym prostriedkom na hojenie kože a ďasien, ale aj na zmierňovanie bolestí a uvoľňovanie svalového napätia a kŕčov. Existujú štúdie, ktoré dokazujú priam zázračné účinky marihuany vrátane zabíjania nádorových buniek v mozgu. Všeobecne sa názory na jej liečebné účinky medzi odborníkmi veľmi rôznia. „Zdravotnú“ marihuanu však aj tak povolili vo viacerých štátoch vrátane Rakúska. Konopné masti a oleje sa bežne predávajú aj v slovenských lekárňach a dostať aj pražené semienka a iný neškodný potravinársky sortiment z dovozu. Keby však jedlá a liečivá z konopy indickej chcel ktosi vyrábať z vlastnej suroviny doma, čakal by ho súd. Dekriminalizácia nie je legalizácia Podľa výskumov Národného monitorovacieho centra pre drogy je marihuana na Slovensku najrozšírenejšou drogou. Vyskúšala ju vraj takmer polovica stredoškolákov. Viac-menej jednotnú generačnú príslušnosť priaznivcov konopy odzrkadľuje aj spôsob, akým sa v súčasnosti formuje občianska iniciatíva za jej dekriminalizáciu. Vzniká zo skupiny na sociálnej sieti Facebook, ktorá má v súčasnosti vyše 14-tisíc členov. Ide o diskusné fórum, ktoré sa stalo akými koordinačným centrom s vlastnou webovou stránkou. „Chceme nadviazať na činnosť občianskeho združenia Slobodná voľba, ktoré sa približne po roku fungovania rozpadlo,“ hovorí aktivista Dekriminalizácie marihuany na Slovensku, ktorý zatiaľ nevystupuje na internete pod vlastným menom. „Náplň našej práce bude najmä v spoločenskej osvete – v informovaní verejnosti a školskej mládeže. Chceli by sme robiť pochody a demonštrácie, infostánky, kultúrne akcie.“ Ako napovedá názov, cieľom rodiaceho sa združenia je dekriminalizácia marihuany. To znamená zákaz výroby, obchodu a šírenia drog so súčasným povolením ich držania a konzumácie. Ide teda o stav, ktorý v súčasnosti panuje v Českej republike a od legalizácie má ďaleko. Tá sa totiž definuje ako „neregulovaný a voľne propagovateľný obchod“. Tento status u nás majú len cigarety a alkohol. Alkohol je výnosnejší Slovenskí odborníci väčšinou prezentujú názor, že marihuana škodí zdraviu a vyvoláva závislosť. Zhodujú sa však aj v tom, že zdravie ničí aj tabak či alkohol, McDonald a údeniny. Ohrozenie zdravia teda nevysvetľuje, prečo pestovateľ jedinej rastlinky konopy môže u nás dostať rovnaký trest ako za zabitie človeka, teda deväť rokov odňatia slobody. Za držbu troch bežných dávok na osobnú spotrebu môžu páchateľovi nadeliť až tri roky. Približne rovnako ako za neúmyselné zabitie pri autonehode. Hlavnou príčinou pretrvávajúcej prohibície marihuany teda zrejme nie je jej nebezpečnosť. Môžu byť za tým aj ekonomické argumenty. Zástancovia legalizácie radi zdôrazňujú zisky, ktoré by takáto zmena štátu priniesla. Stačí sa vraj pozrieť, koľko štát zarába na predaji alkoholu. Z každého poldeci tvrdého putuje na spotrebnej dani do štátneho rozpočtu približne 22 centov. Je úplne jedno, či sa predá v zafajčenej dedinskej krčme alebo v luxusnom bare. V tomto výpočte je však malý háčik, a nielen ten, na ktorý v tomto čísle Slova upozorňuje v rozhovore adiktológ V. Novotný. Veľa fajčiarov marihuany sa totiž drží zásady nekombinovať ju s alkoholom. Jednoducho povedané – buď „húlim“, alebo pijem. V prvom prípade stačí na večer jediná cigaretka, v druhom padne aj desať poldecákov. Aby sa náklady vyrovnali, musela by byť spotrebná daň na jednu cigaretu marihuany minimálne 2,20 eura. Keď k tomu pripočítame náklady na prevádzku obchodov, kontrolu, testy a všetko ostatné, čo je s legálnym predajom spojené, nevyzerá finančná stránka už až tak ružovo. Cena marihuany by sa nakoniec zdvihla aj o vyše sto percent. A ušetriť polovicu ceny je, žiaľ, veľmi silná motivácia na to, aby sa zákon obchádzal naďalej. Kým však vyrieši ekonomická otázka, slovenskí priaznivci konopy by sa iste dočasne uspokojili s „obyčajnou“ dekriminalizáciou.
