Slovo čitateľov
Aj pragmatizmus musí mať hranice Ad: K smerovaniu Smeru (Jozef Hajster) Slovo 5/2010 Smer je vo vláde prvé volebné obdobie. Podľa opozičných politikov prevzal krajinu div nie s rozkvitajúcou ekonomikou. Ale o tom, čo reformy predchádzajúcich vlád porobili so sociálnou sférou, mlčia. Naprávanie zvlčilej transformácie, ktorá zlikvidovala v podstate všetko humánne, čo v štáte ostalo, sa môže zdať ako sizyfovská práca. Smer však náročné legislatívne úpravy sociálnych zákonov musí urobiť. Považujem tento článok za objektívnu analýzu súčasnej vládnej strany. No iba „stanoviť sociálny rozdiel v porovnaní s predchádzajúcou vládou“ nestačí. Sociálna demokracia sa nemôže orientovať len na najslabších, ale mala by byť viac ľavicová a ústretová voči bežnému človeku. Nemala by zatvárať oči pred netransparentnosťou straníckych mecenášov, klientelizmom a nezáujmom k problémom slabších. To sa s členstvom v sociálne orientovanej strane nezhoduje! Aj pragmatizmus musí mať hranice. Viera Ondrejičková, Bratislava Čas dobehne mužov za volantom Ad: Obnovenie strachu (Milan Valach) Slovo 5/2010 Strach o vlastnú existenciu nám na pracovisku zatvára ústa vtedy, keď by sme mali hovoriť. A hovoríme iba vtedy a toľko, aby sme si nepohnevali majiteľa firmy. Starostlivosť o rodinu, pôžička, stále ohrozená pozícia v práci, ale aj vek sú veličiny, ktorými nás môže zamestnávateľ šikanovať, pridávať nám robotu či predlžovať pracovný čas. Nuž, radšej sa dať ponižovať ako po úradoch vybehávať žobračenku. Zamestnávateľ si vďaka nášmu strachu slušne zarába a poisťovňou nás okráda na odvodoch. Sám som na to doplatil pri vybavovaní dôchodku. Nedokázal som prinútiť zamestnávateľa, aby mi riadne odvádzal dane. Takto som nerezignoval iba ja. Presvedčili ma o tom výroky protestujúcich kamionistov, ktorí jazdia za minimálnu mzdu. Znamená to, že do Sociálnej poisťovne za nich odvádzajú aj minimálne dane. Čas alebo choroba však dobehne aj mužov za volantom. Kiežby sa im podarilo zjednotiť sa aj za vlastný záujem tak, ako to urobili za záujmy svojich zamestnávateľov. Rudolf Slezák, Vysoká pri Morave Česká dekriminalizácia chorým nestačí Ad: Marihuana ako politická téma už aj na Slovensku (Eva Blažeková, Soňa Svoreňová) Slovo 6/2010 Dovolil bych si nesouhlasit s tím, že nynější stav v ČR je řešením pro uživatele lékařského konopí. Limit 15 gramů marihuany bohužel nahrává jen rekreačním uživatelům a drobným dealerům. Ti, co by si na svoje nemoci potřebovali vyrábět konopné extrakty pro jinou aplikaci než kouřením, potřebují řádově větší množství materiálu. Nynější úprava je tak spíš dílem lobby dealerů a cynickým výsměchem nemocným. Huliči a pěstitelé, aspoň ti slušní, nyní musí solidárně poskytovat konopí nemocným a současně usilovat o rozumnější právní úpravu, v níž nebude na konopí stanoven takto směšný limit, který znemožňuje většinu léčebných využití. Petr Břeň Fandíme tým,čo s nami vybabrali Ad: Neobľúbený štát (Eduard Bárány) Slovo 6/2010 Nielen my na Slovensku, ale ľudia v bývalých socialistických krajinách vôbec, sme boli a zostali povestní nepriateľstvom voči štátu, pohŕdaním a odmietaním jeho inštitúcií. Je absurdné, ako v rozpore so zdravým rozumom fandíme každému, kto so štátom (teda aj s nami) vybabre. Banky, ktoré existujú a ťažia zo zákonného privilégia, sa rovnako ako ďalší inak „autonómni, slobodní a samostatní“ obracajú na štát s požiadavkou na pomoc. Bránia sa zákonným reguláciám štátu, vyhýbajú sa plateniu daní. Oni vraj vedia hospodáriť najefektívnejšie, až kým... jasimyslim Dobehli nás ako škôlkarov Ad: Zákazníci na udici (Marta Moravčíková) Slovo 6/2010 Tento článok mi hovorí z duše. Akoby sme stratili akúkoľvek predvídavosť. Nielenže sa nechávame stále častejšie nalákať na rozličné reklamy, ale nechávame sa dobehnúť ako škôlkari. Pritom „veľkí bratia“, ktorí nás sledujú, beztrestne narábajú s našimi údajmi. Praktiky samozvaných obchodných reťazcov, ktoré sa k nám natlačili zo Západu, nám však zrejme ani neprekážajú. Viera Grajciarová, Veľký Krtíš Okrádanie núdznych je neľudské Ad: Rýchle peniaze bývajú špinavé (Monika Martišková, Stanislav Behil) Slovo 6/2010 Za nezapnutý pás alebo svetlá sa trestá aj vtedy, ak nik neutrpel ujmu. Ale ak starenku, ktorá vychováva deti, neľudsky, brutálne zoderú z kože, to nikoho netrápi? Pozrite sa, ako vyzerajú niekoľkostranové zmluvy medzi obchodníkom a kupujúcim písané mikroskopickým písmom. Všetci vieme, že ich nik nečíta a nerozumie im. Všetci vieme, že formulácia o prečítaní a porozumení je formálna. Napriek tomu to trpíme a trpíme štát, ktorý na to vytvoril podmienky. Ak je to v súlade so zákonom, je ten zákon neľudský. Poslanci by sa mali olúpenej starenke vyzbierať na „zákonný lup“ a prijať zákon o veľkosti písma, rozsahu a zrozumiteľnosti textu zmlúv. jh
