Legendy moderny opäť spolu
Niekoľko talentovaných absolventov Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave sa v druhej polovici 50. rokov minulého storočia rozhodlo, že spojí svoju maliarsku a sochársku tvorbu, ako aj mládežnícke nadšenie a vkročí do umeleckého sveta s čímsi novým. Na prvej výstave skupiny Mikuláša Galandu v Žiline publikovali spoločné vyhlásenie. Okrem iného sa v ňom hovorí: „Skupina nevznikla len organizačným opatrením. Vznikla z vnútornej potreby navzájom si blízkych výtvarníkov, ktorí sa v procese hľadania vlastného výtvarného výrazu stretli v estetických názoroch na jednej základni. Uvedomelo a cieľavedome chceme vo svojej práci nadväzovať na dielo Mikuláša Galandu (zomrel ako 43-ročný v roku 1938), Ľudovíta Fullu, Miloša Bazovského a Cypriána Majerníka, lebo oni predstavujú najlepšie prúdy moderného, a pritom hlboko ľudského výtvarného umenia.“ Program: tvoriť slobodne Mladí galandovci vychádzali z dôverne známych domácich tradícií a súčasne sa orientovali na európske moderné umenie. Nemali žiadny pevný program, išlo im iba o to, aby mohli tvoriť slobodne. Na výstave Galandovci, ktorú minulý týždeň otvorili v bratislavskom Mirbachovom paláci, môže návštevník vidieť 80 vybraných obrazov, 40 plastík a 20 kresieb z obdobia, keď táto skupina vystavovala spoločne. Diela zapožičalo deväť slovenských galérií, viac ako polovica však pochádza zo súkromných zbierok, od galandovcov a ich rodín. „Výber sme urobili z vyše dvoch stovák obrazov a sôch. Ako je možné, že je také veľké množstvo vynikajúcich diel v súkromnom majetku? Po prvé, galandovci sa so svojimi najlepšími prácami ťažko lúčili a po druhé, ich vylúčenie zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov v roku 1972 znamenalo nielen zákaz vystavovania, ale i zákaz nákupu diel do galérií na dlhé roky,“ napísal autor projektu Jan Kukal. Neuveriteľné absurdnosti Niektorých členov skupiny obviňovali z toho, že vraj urážajú robotnícku a roľnícku triedu tým, že im vo svojich obrazoch a sochách robia malé hlavy, a tým chcú upozorniť na ich menšiu inteligenciu. „Publikovali sa názory niektorých teoretikov ,znalcov´, že diela galandovcov môžete obrátiť hlavou dolu a výsledný vizuálny zážitok je rovnaký, alebo sa dokonca zväčší,“ tvrdí Kukal. Zato v zahraničí mali veľký ohlas. V roku 1965 sa zúčastnili na výstavách v Ríme, Neapole a v parížskom slávnom Múzeu moderného umenia. O rok neskôr dostal na XXXIII. Bienále v Benátkach Milan Laluha cenu Osvalda Liciniho. V tom istom roku galandovci vystavovali aj v Augsburgu, Lausanne, Mexiku a Berlíne. V roku 1968 získal Milan Paštéka štipendium Francúzskej republiky, o dva roky na to sa niektorí zase dočkali veľkého úspechu na Expo v Osake. „Do novembra 1972 fungovalo slovenské výtvarné umenie zdanlivo normálne,“ píše Kukal. „Na II. zjazde Zväzu slovenských výtvarných umelcov bola umelecká scéna nekompromisne rozdelená na oficiálnu a neoficiálnu. Väčšinu galandovcov zo zväzu vylúčili, zakázali im vystavovať, cestovať.“ Aj keď už nikdy spolu nevystavovali, vytvorili diela, ktorými sa návštevníci Galérie mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci (na Františkánskom nám. 11, otvorené denne okrem pondelka 11,00 – 18,00) môžu kochať do 11. apríla 2010. Autorka je novinárka Foto: Slavomír Žákovič Päť spoločných výstav galandovcov: 1957 – v Žiline vystavovalo 12 výtvarníkov. 1959 – II. výstava skupiny v Bratislave. Zúčastnili sa na nej Andrej Barčík, Anton Čutek, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Milan Paštéka, Ivan Štubňa a Pavol Tóth. 1962 – III. výstava v Bratislave. Po prvý raz nový člen Andrej Rudavský. Ako hosť vystavoval Rudolf Fila. 1965 – IV. výstava v Bratislave a Prahe podľa autorskej koncepcie Juraja Mojžiša. 1968 – V. a zároveň posledná spoločná výstava v Berlíne, kurátorka Iva Mojžišová. Bratislavská Nová scéna ako prvá kultúrna inštitúcia na Slovensku zareagovala na katastrofu, ktorá zničila celé oblasti Haiti. Divadlo peniazmi získanými zo vstupeniek na charitatívny koncert prispelo na účet Ľudia ľuďom, ktorý vytvoril Slovenský Červený kríž na pomoc ostrovanom postihnutým zemetrasením. Všetci umelci vystúpili bez nároku na honorár. Zaspievali ukážky zo známych novoscénických muzikálov. Program vysielala 8. februára Slovenská televízia. (mh)
