Čertovo kopýtko celibátu
Jedno riešenie, ako skoncovať s nápadne pribúdajúcimi odhaleniami pedofilných škandálov duchovných, ktoré akoby metastázovali po celom katolíckom impériu, zdá sa byť naporúdzi. Keďže ide vraj vo všetkých prípadoch o dielo diabla, treba ho vykázať rovno z centra, kde sa usídlil – v Ríme. Práve do takého odporúčania vložil svoju celoživotnú skúsenosť 84-ročný exorcista Gabriele Amorth. Slúži priamo vo Vatikáne s aprobáciou niekoľko desaťtisíc vyháňaní diabla. Po štvrťstoročí „bohumilej“ práce sa práve takto zdôveril šokovanej verejnosti prostredníctvom talianskeho denníka La Repubblica. Lenže ako to už medzi profesionálmi akejkoľvek špecializácie býva, jeho sebavedomú, hoci na presvedčivosť chudobnú argumentáciu vzápätí spochybnil iný muž od remesla – J. A. F. Cucurull. Z jeho webovej stránky na internete sa zase mohol priam celý svet dozvedieť, že veď všetci kňazi, tobôž tí najvyšší, „majú dobré úmysly a snažia sa o Božiu slávu“. Škandály sa rozšírili najmä vo vyspelých demokratických krajinách – v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku či Holandsku. To by nemalo prekvapiť, lebo práve tam sa výrazne presadili účinné nástroje v prospech rešpektovania práva každého človeka, vrátane práva na náboženské presvedčenie či bezverectvo, inak povedané na vlastnú dôstojnosť a integritu. Téma pedofílie medzi duchovnými nemá prečo byť sústom pre bulvár. Našťastie sa už pretriasa v serióznej tlači a vyjadrujú sa k nej čoraz vyššie cirkevné i svetské autority, a tak sa už nikdy nebude dať zamiesť pod koberec, či bagatelizovať. Preto je znepokojujúce, že napriek mnohým podobným svedectvám (ako sa dozvedáme z nemeckej tlače) jedno z biskupstiev, ktoré tiež čelí takejte afére, „nezverejnilo nič, až kým sa nezačal vypytovať magazín Der Spiegel“. Doterajšie tempo odhaľovania týchto škandálov a ustavičného ubezpečovania o ich dôkladnom vyšetrení nepresvedčilo. Nezainteresovaní, a nedajbože ešte aj neveriaci, by sa mohli rozpamätať, že priestor dominancie katolíckej viery siaha odkiaľsi od Filipín na Ďalekom východe až po Ohňovú zem na juhu Ameriky. Čo ak by sa tam všade nebodaj tiež pred ostrozrakom médií ukrýval ešte nejaký „diabol“? A to v takej podobe, ktorá ustaraných rodičov pripraví o poslednú štipku viery v cirkev a úctu k nej? Teda ak by sa jej predstavitelia naďalej tak rozpačito, až s nechuťou stavali k rozčarovaniu toľkých svojich zbožných ovečiek? Viacero krajín zasiahnutých kauzami pedofilných kňazov, mníchov, či dokonca aj mníšok už avizovalo, že vznikajú rozmanito štrukturované komisie, a prisľúbilo urgentné závery. Ak máme veriť napríklad holandskej cirkevnej hierarchii, vyšetrovanie bude „široké, externé a nezávislé“. Aspoňže tak! Kým by totiž katolícka cirkev naďalej uprednostňovala „interné“ vyšetrovanie pred zákrokmi svetskej justície, ktovie čoho by sa rozhorčená verejnosť dočkala. A či vôbec. Pápežovo posolstvo o nulovej tolerancii k takému povážlivému zlyhaniu duchovných zaviazaných celibátom dáva predsa len určitú nádej.
