Pod Akropolou sa pohli ľady
V Grécku už ofi ciálne vyhlásili protikrízové opatrenia. Po generálnom štrajku, ktorý sa uskutočnil na dvakrát minulý týždeň, to už nebude zadržanie štrnásteho platu, ale zníženie príjmov štátnych zamestnancov o 30 percent a zvýšenie veku na odchod do penzie. Platy vyššie ako stotisíc eur ročne sa budú zdaňovať iba jedným percentom a parlament rozhodol, že pätnásty a šestnásty plat poslancov zostane nedotknutý. Samozrejme, vláda vymyslela aj jednu „perfektnú“ novinku: založila fond na dobrovoľné príspevky na zníženie dlhu. Ak teda poslanec obetuje svoj šestnásty plat, bude z neho hrdina. A grécka televízia najmä dnes potrebuje politických hrdinov. Už dlho je prinútená píliť uši divákom o škandáloch, o tom, ako predošlé pravicové vlády prejedli peniaze z pôžičiek. Nie je dobré, aby sa pred verejnosťou veľa hovorilo o tom, ako sa ktorý politik obohatil na úrok chudobných. Ľavica hovorí o trestných činoch. Celkový dlh gréckeho štátu dnes predstavuje vyše 300 miliárd eur. Za nemalé peniaze sme videli veľa reklamy jednotlivých ministerstiev, a to je len vrchol ľadovca. Napríklad za nedávnej vlády Kostasa Karamanlisa (Nová demokracia) rozhodli, že mramorové kachličky pred známym sídlom parlamentu zdrsnia, aby sa tam v daždi nešmýkalo, a schválili si na to dva milióny eur. Teraz sa zistilo, že na to stačí dvestotisíc. Za ostatné peniaze si niekto namastil vrecká. Nepripomína to čosi Slovákom? Súkromní lekári, právnici, ako aj rôzni remeselníci nevydávajú vôbec účtenky. Zistilo sa napríklad, že niektorí páni doktori priznávajú v daňovom priznaní o polovicu nižšie príjmy, než je plat ich sekretárok. Čím vyššie zviera, tým väčšie možnosti okrádania štátu o dane... Ale už sa črtajú reálne návrhy zo strany nezávislých intelektuálov a aj rozličných ľavicových skupín, ktoré sú zatiaľ zjednotené pod hlavičkou SYRIZA (koalícia radikálnej ľavice má päť rôznych „tendencií“ a ďalších jedenásť hnutí) a získavajú v parlamentných voľbách obyčajne okolo štyroch percent. Premiér Giorgos Papandreou (PASOK) sa tvári, že to všetko zvládne a že nebude musieť žobrať o finančnú podporu v Európskej únii ani v Svetovej banke. A zatiaľ rozličné cudzie banky požičiavajú Grécku peniaze na bežný chod krajiny s hoci aj 25-percentným úrokom. Komunistická strana akoby spala, trvajúc na tom, že sa raz stane vládnou a zoštátni priemysel, ale objavujú sa aj reálne návrhy, najmä od nezávislých blogerov, na zoštátnenie bánk bez odškodnenia, 45-percentné zdanenie ziskov, zdanenie nesmierne veľkého majetku cirkvi, radikálne obmedzenie vojenských výdavkov až úplné zastavenie vyzbrojovania atď. Zároveň sa objavujú nové formy „boja“, napríklad vyhlásenie 1. marca ako dňa bez spotreby, čo prišlo do Atén z iných stredozemných krajín. Ľudia všeličo vymýšľajú, pretože štrajky vyhlasované predanými, ako ich v Grécku označujú, štátnymi odbormi nemajú v podstate žiaden vplyv na situáciu. Nespokojní občania sa však štrajkmi vyčerpajú, a potom nemajú chuť nič iné v politike podnikať. Okrem toho počas generálneho štrajku boli súkromné obchody a supermarkety otvorené, takže akoby sa nič nedialo. Ale je toho ešte veľa na písanie. V Grécku sa ľady pohli. Autorka je novinárka žijúca v Grécku
