Do dvoch rokov palestínsky štát?

Predstavitelia krajín blízkovýchodného kvarteta vyjadrili 19. marca na záver svojho stretnutia v Moskve podporu plánu palestínskeho vedenia vybudovať vlastný štát do 24 mesiacov. Palestínske vedenie oznámilo svoj úmysel už vlani v auguste, ale kvarteto považovalo za potrebné zopakovať svoju podporu tomuto úsiliu. Vyzerá to tak, že dva týždne trvajúce napätie medzi Tel Avivom a Washingtonom vyústilo do podoby, akú si Izrael neželal. Verejne deklarovaná podpora pa­lestínskej samostatnosti podčiarknutá aj konkrétnym termínom nebola jediným výsledkom moskovského stretnutia Pan Ki-muna, Hillary Clintonovej, Sergeja Lavrova, Catherine Ashtonovej za prítomnosti osobitného vyslanca pre Blízky východ Tonyho Blaira v Moskve. Proti anexii Jeruzalema V záverečnom texte sa uvádza aj to, že medzinárodné spoločenstvo neuznáva anexiu východného Jeruzalema a odsudzuje rozhodnutie izraelskej vlády vybudovať tam na arabskej pôde nové byty pre židovských osadníkov. Kvarteto vyslovilo hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou civilného obyvateľstva v pásme Gazy, ako aj jeho ľudských práv. Vyhlá­senie spomína i oprávnené obavy Izraela o bezpečnosť svojho obyvateľstva a žiada zastaviť pašovanie zbraní do Gazy. Vzhľadom na to, že kvarteto v texte väčšinou ukázalo prstom na Izrael, je táto krátka pasáž kritizujúca Palestínčanov pre Tel Aviv slabou útechou. Stanovisko blízkovýchodného kvarteta zopakoval ešte tvrdšími slovami generálny tajomník OSN Pan Ki-mun počas následnej návštevy v Izraeli a na okupovaných palestínskych územiach: „Výstavba izraelských osád kdekoľvek na okupovanom území je ilegálna a musí sa zastaviť!“ Dal tým jednoznačne najavo svoj nesúhlas s výkladom, že Jeruzalem je len jeden a ten je hlavným mestom Izraela. Pan Ki-mun zároveň ostro odsúdil hospodársku blokádu pásma Gazy a zdôraznil, že takýto postup nahráva extrémistom. Eskalácia sporu s Washingtonom Moskovské vyhlásenie kvarteta, pokiaľ ide o jeho tvrdosť, je výsledkom nárastu napätia medzi Izraelom a USA. Na začiatku eskalácie tohto sporu bola návšteva viceprezidenta Joa Bidena v Izraeli, ktorou chcel odštartovať nové kolo mierového procesu na Blízkom východe. Práve počas jeho pobytu izraelská vláda oznámila roz­hodnutie vybudovať v arabskej časti Jeruzalema 1 600 nových bytov pre židovských obyvateľov. Bol to nepochybne pokus otestovať novú americkú diplomaciu a zistiť, čo si Izrael môže dovoliť a nakoľko prezident Barack Obama trvá na svojich predvolebných prísľuboch pohnúť dopredu vleklý izraelsko-palestínsky spor. Stalo sa to, s čím zrejme v Izraeli nerátali. Biden odsúdil toto rozhodnutie a zdôraznil, že znižuje dôveru, ktorú Amerika potrebuje práve v tomto čase. Viceprezident zasadil tento problém aj do širšieho kontextu, čím vlastne poukázal na prepojenosť medzi terorizmom a okupáciou Palestíny: „To, čo robíte, podkopáva bezpečnosť našich jednotiek, ktoré bojujú v Iraku, Afganistane a Pakistane.“ Následne osobitný vyslanec pre Blízky východ, senátor George Mitchel, zrušil plánovanú mierovú misiu. Ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová potom zatelefonovala premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi a ostro kritizovala jeho politiku ďalšieho osídľovania palestínskych území. Nebola to krátka a ľahká konverzácia. Ich rozhovor trval takmer trištvrte hodiny, intenzita hlasu postupne narastala a pribúdali nové výčitky. Clintonová odkázala Izraelu, že musí dokázať svoje odhodlanie pokračovať v mierovom procese konkrétnymi krokmi. O dva dni neskôr poradca Bieleho domu David Axelrod obvinil Izrael z „urážky“ a „inzultácie“ USA. Americké médiá konštatovali, že takéto ochladenie vo vzájomných vzťahoch si nepamätajú už 35 rokov. Ako sa blížilo plánované stretnutie blízkovýchodného kvarteta, obe strany akoby sa naľakali svojej odvahy a hľadali cesty k urovnaniu. Obama v televíznom rozhovore uviedol, že Izrael je americkým najužším spojencom. „My a izraelský ľud sme spolčení v osobitnom zväzku, ktorý tak ľahko nezanikne,“ vyhlásil. Neznáme izraelské ústupky V predvečer moskovského rokovania kvarteta zavolal Netanjahu Clintonovej a predstavil jej svoje návrhy na urovnanie sporu. Podrobnosti neprenikli na verejnosť, ale spokojnosť na americkej strane naznačuje, že Izrael zrejme ustúpil od svojich najradikálnejších krokov alebo ich realizáciu odložil na vhodnejší čas. Ministerka Clintonová označila izraelské návrhy ako „užitočné a produktívne“, ale zároveň pripustila, že tón dialógu, ktorý zvolila s Izraelom, sa vyplatil. Vzápätí George Mitchel odcestoval na odloženú návštevu Blízkeho východu a izraelský premiér navštívil Washington. Tieto kroky možno označiť ako náznaky uzmierenia, čo obe strany následne propagandisticky využili a dvojtýždňovú diplomatickú hádku označili ako svoje víťazstvo. Úvahy o možných Netanjahuových návrhoch sťažil „jastrab“ v izraelskej vláde, šéf diplomacie Avigdor Lieberman. V rozhovore pre nemecký týždenník Der Spiegel odmietol akékoľvek ústupky Palestínčanom a tvrdil, že situáciu skomplikoval Washington tým, že stále kritizuje budovanie židovských osád na okupovaných územiach. Americké plány na budúci rok Oznámenie, že kvarteto podporuje vznik palestínskeho štátu, ako aj zvolený termín, nie je náhodný. Washington napumpoval počas uplynulého desaťročia do Izraela takmer 29 mi­liárd dolárov, čím vlastne podporoval jeho politiku i neústupčivosť. USA teraz potrebujú zabodovať v arabskom svete a obnoviť svoju dôveru pošramotenú politikou predchádzajúceho prezidenta. Preto im vyhovuje aj konkrétny termín možného vzniku palestínskeho štátu. V jeseni 2011 sa USA už začnú pripravovať na prezidentské voľby a taký úspech, ako vyriešenie dlhotrvajúceho konfliktu by ukázalo, že Nobelova cena za mier Obamovi nebola omyl. Problém spočíva v tom, že v krátkom čase bude treba vyriešiť otázky, ktoré boli na mŕtvom bode celé desaťročia. Okrem pa­lestínskej samostatnosti je to najmä jeho bezpečnosť, vzájomné uznanie hraníc, spravodlivé rozdelenie vôd Jordánu, osud židovských osád na arabskej pôde a mnohé ďalšie. Najväčší problém predstavujú nezhody okolo budúceho štatútu Jeruzalema, ktorý by chceli mať ako svoje hlavné mesto obe krajiny. Izrael odmieta aj návrat palestínskych utečencov, ktorí žijú mimo svojej vlasti už dve generácie. Prípad má svojské zakončenie. Premiér Netanjahu krátko pred cestou do Washing­tonu vyhlásil, že Izrael nemieni ustúpiť od plánov na budovanie bytov pre židovské obyvateľstvo v arabskej časti Jeruzalema. Ak výsledok dvojtýždňového sporu s USA označil za svoje víťazstvo, tak vlastne mal pravdu.