Piráti na nízko letiacich UFO

Blikajú, trúbia, predbiehajú v pravom pruhu, hrajú sa na myšičky, ostatným šoférom sa tlačia zozadu na kufor a myslia si, že pre nich fyzikálne zákony neplatia. Pritom v cieli sú o poldruha minúty skôr a na to, aby pri odstupe tri metre stihli včas zabrzdiť, by museli reagovať rýchlosťou počítača a brzdiť lietadlovými turbínami. Ak alkohol rúca zábrany a vynáša na povrch bežne ukryté vlastnosti ľudí, zdá sa, že to isté sa deje aj s mnohými ľuďmi sadajúcimi si za volant. Zo zakomplexovaného úradníka, nedoceneného pracanta, nenápadného šedého myšiaka či nevybúreného tínedžera sa v kabíne štvorkolesového miláčika stáva Mr. Hyde, kým doktor Jekyll ostal ticho sedieť niekde na parkovisku. Karoséria auta je maska, ochranný štít. Pomáha ľuďom stať sa niekým iným. Teda aspoň si to niektorí šoféri myslia. A tak to potom často vyzerá aj na cestách. Ako keby zdravý rozum a logiku nechali odloženú doma v garáži a naplno nechávajú vyplaviť na povrch agresivitu, bezohľadnosť a nadradenosť. Šialene nebezpečný odstup Bez ohľadu na typ auta a postavenie vodiča, fyzikálne zákony platia bez výnimky. Či už ide o ministra, workoholika alebo televízneho moderátora. Všetko sa odvíja najmä od hybnosti, teda fyzikálnej veličiny, ktorá je závislá od rýchlosti a hmotnosti telesa (áno, platí to aj pre šoférov, ktorí si auto mýlia so stíhačkou). Čím má auto vyššiu rýchlosť, tým je väčšia aj jeho hybnosť a o to väčšiu energiu treba vynaložiť na zastavenie vozidla. Brzdná dráha auta idúceho rýchlosťou 130 kilometrov za hodinu je na suchej vozovke 83 metrov, na mokrej 110 a na snehu dokonca 440 metrov! Málokto si pritom uvedomuje, že v takejto rýchlosti prejde auto za jednu jedinú sekundu 36 metrov! Aký odstup si zachovávajú cestní piráti? Dva alebo tri metre? Pri rýchlosti 80 km/h by mala byť bezpečná vzdialenosť minimálne 20 metrov. Rezort dopravy nedávno pripustil, že na vybraných úsekoch diaľnic uvažuje o zvýšení maximálnej povolenej rýchlosti na 160 km/h. Konkrétne má ísť o dva úseky, Križovatka Rakoľuby – Trenčín (14,6 km) a Bytča – Vrtižer (10 km). Hovorí sa aj o treťom úseku, pravdepodobne na diaľnici medzi Prešovom a Košicami. Podľa hovorcu Národnej diaľničnej spoločnosti Marcela Jánošíka sa má do konca marca pripraviť súdnoznalecká a dopravno-inžinierska expertíza. K nej však chýba analýza zdravého rozumu. Na desaťkilometrovom úseku vodič ušetrí presne 51 sekúnd. Pritom sa ženie rýchlosťou, kde za jednu sekundu prejde 44 metrov a brzdná dráha sa za ideálnych okolností predlžuje na 125 metrov (za mokra na 167 a v snehu dokonca na viac ako 670 metrov). Navrhované úseky intenzitou dopravy nepatria medzi najvyťaženejšie, takže dôvodom na zvýšenie rýchlosti nie je ani lepšia plynulosť premávky. Oboma úsekmi prejde v priemere 20-tisíc vozidiel denne (pre porovnanie, na trase Vajnory – Senec je to až 46-tisíc vozidiel), takže návrhu chýba akýkoľvek rozumný zmysel. Teda okrem toho psychologického - pôžitku z rýchlej jazdy v rýchlom aute. Diaľnica však nie je okruh Formuly 1. Viac ako 25-tisíc dopravných nehôd a 347 mŕtvych na slovenských cestách v roku 2009 by malo byť dostatočným varovaním. Rýchlejšie v cieli? Logika v jazdení nepozná hranice. A tak šoféri riskujú predbiehanie v neprehľadných zákrutách či na preplnených dvojprúdových cestách prvej triedy. Čo na tom, že pred nimi sa nachádza rad ďalších dvadsiatich vozidiel. Ony totiž prídu do cieľa o pol minúty skôr! Na bežných cestách v kolónach a pri prejazdoch obcami sa nedá ušetriť prakticky nič. Kúzlo rýchleho jazdenia totiž nespočíva vo vysokej rýchlosti, ale v čo najmenšom počte úsekov, kde treba ísť pomaly. A to sa na Slovensku mimo diaľnic a rýchlostných ciest dá len v noci. Šialenou jazdou zbytočne stúpa riziko dopravnej nehody, o dramaticky rastúcej spotrebe paliva nehovoriac. Rýchla jazda principiálne nemusí byť nebezpečná. To však musí za volantom sedieť duševne vyrovnaný jedinec, nie psychopat. Tí sa prejavujú zvýšenou nervozitou, bezohľadnosťou a najmä blikaním napriek tomu, že auto pred nimi ide maximálnou povolenou rýchlosťou. Piloti natlačení zozadu neraz strácajú trpezlivosť a predbiehajú sprava. Oni totiž nešoférujú auto, ale nízkoletiace UFO. Ešteže existujú aj prípady, ktoré cestných žralokov vyvažujú z opačného konca. To sú tí šoféri, ktorí na starej škodovke, kamióne alebo preťaženej Avii v poslednej chvíli vtrhnú do rýchleho jazdného pruhu tesne pred autom idúcim zozadu. A policajti? Tí si namiesto merania odstupu vozidiel či pacifikovania agresívnych vodičov pravidelne vychutnávajú obmedzenú rýchlosť na konci diaľnice pred Považskou Bystricou a pokuty udeľujú radšej za nezasvietené svetlá či za nezmyselne osadené dopravné značenia.