A čo tak doprava zadarmo?

Bezplatné cestovanie vôbec nemusí byť utópia. Desiatky príkladov z rozličných štátov ukazujú, že to nie je iba služba vo verejnom záujme. Často ide aj o racionálne ekonomické opatrenie. Preťaženie cestných komunikácií nie je nič nezvyčajné nikde na svete, Slovensko nevynímajúc. Miera individuálnej dopravy presiahla hranice, za ktorou sú bezmocní aj projektanti zvyšovania priepustnosti komunikácií a rozširovania počtu jazdných pruhov. Čudná logika výstavby Doprave priťažujú aj aktuálne trendy vo výstavbe lukratívnych administratívnych budov, teda snaha stavať ich podľa možnosti čo najbližšie k centru mesta. Aká je však logika takejto výstavby? Ak sa chcú zamestnanci dostať do svojich kancelárií, musia denno-denne zabíjať desiatky minút v zápchach na úzkych jednosmerných uliciach a obchodní partneri zasa zúfalo strácajú čas hľadaním miest na parkovanie. Cestovanie nevyhnutne patrí ku každodenným povinnostiam riaditeľov a obchodných manažérov firiem, takže straty spôsobené neefektívnou dopravou sa šplhajú do tisícov eur. Nehovoriac o tom, že nové administratívne budovy a bytové domy so sebou nevyhnutne prinášajú nové svetelné križovatky, aj pomalšiu a komplikovanejšiu dopravu. A kto zrekonštruuje rozbité cesty, po ktorých stavebné vozidlá prevážajú stovky ton materiálu? Zisk z predaja nehnuteľností ide do súkromných vreciek a opravu ciest hradí – obec a samospráva. Tragikomickým obrazom nepremyslenej výstavby infraštruktúry budov a ciest sú autá odstavené na chodníkoch a manažéri v oblekoch parkujúci v blate či na trávnikoch. Nie záplaty, revolučná zmena Systémové riešenie dopravy v mestách nespočíva v rozširovaní ciest, v budovaní parkovacích domov, ani v inteligentne riadených križovatkách. To všetko sú len záplaty na prederavený dopravný systém. Ak chceme, aby cestovanie bolo rýchle a efektívne, pomôžu len revolučné zmeny. Jednou z nich je aj bezplatná mestská hromadná doprava (MHD). Návrhy na jej uplatnenie v hlavnom meste Slovenska sa niekoľkokrát objavili najmä pred voľbami. V roku 2006 ich priniesol kandidát na primátora Marián Kočner, o tri roky neskôr riaditeľ bratislavského dopravného podniku Branislav Záhradník, ktorý sa uchádzal o post šéfa vyššieho územného celku. Lenže práve on takúto koncepciu ešte pár mesiacov predtým, ako riaditeľ dopravného podniku, zamietol. A jedného aj druhého napokon Richard Sulík obvinil z ukradnutia tohto nápadu. Aj keď bezplatná hromadná doprava vyzerá na prvý pohľad ako bezbrehý populizmus, v jej prospech hovorí množstvo racionálnych argumentov. Je priaznivejšia pre životné prostredie, pomáha znižovať hluk, znečistenie ovzdušia aj spotrebu ropy (energeticky je 2,5-krát menej náročná ako individuálna preprava). Jej sociálny rozmer sa môže prejaviť v dostupnosti pre nižšie príjmové skupiny, pre ktoré inak môže byť cestovanie za prácou či štúdiom prekážkou. Úplné zrušenie cestovného by znamenalo aj zaujímavé ekonomické prínosy: odbúranie nákladov na prevádzku a údržbu automatov na lístky, ich tlač, súvisiacu administratívu, prepustenie nepopulárnych revízorov... Nielen cena, ale aj komfort Samozrejme, to všetko má zmysel len vtedy, ak sa so zrušením cestovného spojí aj niekoľko ďalších opatrení. Inak zostanú tieto návrhy iba na úrovni predvolebnej rétoriky. Predovšetkým sa cestovanie hromadnou dopravou musí stať atraktívne z hľadiska komfortu, rýchlosti prepravy, ale aj čakania na spoje. Ďalšou nevyhnutnou zmenou je úplný zákaz vjazdu do centra pre individuálnu dopravu a vybudovanie záchytných parkovísk na okraji mesta. Cestujúcim by potom nezostalo iné, len použiť verejnú dopravu alebo ísť pešo. Finančné úspory z údržby ciest by ročne mohli priniesť milióny eur. Napríklad v Bratislave stála minulý rok renovácia povrchov vybraných úsekov ciest 15 miliónov eur, čo je približne pätina rozpočtu bratislavskej MHD. Ak by sa do kalkulácie zahrnuli aj výdavky na zimnú údržbu ciest, prevádzku svetelnej signalizácie či také ťažko merateľné veličiny, ako je stratu času či bezpečnosť, bezplatná doprava sa hneď javí ako ekonomicky rentabilná. Na mieste nepoužitých asfaltových plôch môžu vyrásť nové trávniky, pešie zóny, prípade trasy pre cyklistov. Cestovanie po novom môže priniesť nielen rýchlosť, vyššiu bezpečnosť či lepšiu ochranu životného prostredia, ale aj rozvíjanie medziľudských vzťahov. Pretože kde inde je priaznivejšie prostredie pre náhodné stretnutia ako na ulici?