Slovo čitateľov
Buďme radšej optimisti Ad: Aj dejiny sa rodia vo vyhni (M. Krno) Slovo 11/2010 Téma vlastenectva rezonuje všade. Posilniť ju v školách nie je na škodu. Väčšine žiakov a učiteľov neprekáža, že si na začiatok a koniec školského roku vypočujú hymnu, ani pohľad na štátnu vlajku v triede im nerobí problém. Ale žiaci a študenti počujú a vidia aj iné. Učiteľ, ktorý ich učí byť dobrými vlastencami, pracuje v tejto krajine za podpriemerný plat, nemá pocit úcty a uznania. Otec, matka, starší súrodenci odchádzajú za prácou do zahraničia, lebo ich vlasť jej nemá dostatok. Babka si nemôže dovoliť cestovať po krásnom Slovensku a bývalý sused sa stal bezdomovcom. Hodinu telesnej výchovy absolvujú žiaci na chodbe, lebo škola nemá telocvičňu... Súhlasím so slovami, že vlastenectvo sa tvorí omnoho zložitejšie ako suchými paragrafmi. Skutočne k celkovému pocitu národnej hrdosti chýba kľúčový dielik: dôvera v štát. Získať ju, resp. znovu obnoviť, bude ťažké. Ale buďme optimisti! Naďa Pechová, Bratislava Politika mantinelizmu Ad: Sonda do názorov občanov Slovenska (J. Sopóci) Slovo 10/2010 Po vzniku samostatného Slovenska nastali unáhlené a nepripravené zmeny v hospodárstve. Do popredia sa postavila len ideológia. Všetko pred nežnou revolúciou bolo vraj nesprávne. Ale napríklad fungovanie rezortov zdravotníctva, školstva a sociálnej sféry nám závideli aj mnohé kapitalistické štáty. My sme však prešli veľkým skokom na kapitalistický vzor. Lenže Slovensko nemalo vyškolených ľudí, chýbali moderné počítačové systémy a programy, neexistovala nová, správna legislatíva. Za 10 až 15 rokov sme dokázali takéto rezorty úplne zdevastovať. Samozrejme, boli aj zaostalé a nesprávne nastavené hospodárske vzťahy z minulého režimu. Napojené výlučne na spoluprácu v rámci RVHP pri existujúcej železnej opone voči Západu. To boli negatíva, ktoré sa mali odstraňovať. Transformáciami postupnými a citlivými. Tak, aby to drasticky naši občania nepocítili. Proti sebe stáli dva extrémy: direktívne riadenie a ochrana štátom kontra viera v samoregulovanie trhu. Už stará ľudská múdrosť vraví, že pravda je niekde uprostred. My sme to riešili metódami extrémov. Narobilo sa viac škody ako osohu. Ešte veľa rokov budeme odstraňovať tieto zbytočné chyby. Peter Klein, Nitra Mladí kontra dôchodcovia Ad: Lov v revíroch extrémistov (M. Martišková) Slovo 14 - 15/2010 Znepokojuje ma nehorázne ohováranie a útoky proti Rómom, Židom a dôchodcom, ktoré odznievajú na akciách neofašistov i v diskusiách na facebooku. Ide o spiatočnícky návrat do minulého storočia? Sú to nebezpečné prejavy šovinistických a antisemitských myšlienok. Úplne bezcitné je zneváženie si práce svojich rodičov a starých rodičov. Z čoho by asi žili a kradli ďalšie generácie po 1989, keď by tí pred nimi nevytvorili slušný národný dôchodok? Svojou poctivou prácou počas desiatok rokov. To nemá nič spoločné s ideológiou. V každom spoločenskom zriadení to vždy tak bolo, že mladá a stredná generácia svojou prácou prispievala na slušné dožitie dôchodcov. Intolerantné a neznášanlivé názory sú hanbou našej spoločnosti. Smutné je, že v predvolebnom období niektoré politické strany využívajú takéto nálady na získavanie preferencií. Považujem to za nehorázne a voliči by to mali jednoznačne odsúdiť. Peter Malík, Bratislava Nemci sa zmierili s porážkou Žiadna vojna sa neskončila tak, že príslušníci porazenej strany boli spokojní. Je len na politikoch, ako s pocitmi národa na historickú skutočnosť budú nakladať. V pamäti žijúcich generácií sú isté známe fakty o pestovaní národného povedomia Nemcov po prehranej 1. svetovej vojne, a preto už vieme pochopiť, ako bolo možné zmanipulovať vyspelý národ k opätovnému vojnovému ošiaľu. Na chválu ich múdrych politikov po 2. svetovej vojne nech slúži spôsob, akým potupnú situáciu zvládli, ako postupne nadviazali na novej úrovni spoluprácu v oblasti ekonomických, sociálnych aj politických vzťahov so svojimi dávnymi susedmi. Bez pocitov krivdy akceptovali zmenu hraníc pôvodnej Veľkonemeckej ríše, po roku 1990 prestali nemeckí politici, ale aj občania vnímať, že kedysi existovalo Prusko ako historicky najvýbojnejšia časť Nemecka. Občas, raz do roka pri stretnutí vysídlených Nemcov si trošku poplačú, no to je všetko. Jaroslav Giláni, Humenné
