Archív článkov
6. Nejako sa to utrasie. Prečkáme to najhoršie a zase bude dobre. Tak som to Marisii stále opakoval. A Marisia prikyvovala. Pracovala a boli sme skromní. Jej peniaze vystačili aj pre dvoch. Už sme sa však s nimi nemaznali. Marisia nosila svoju výplatu domov takmer tajne. Plechovky od čaju sme sa báli aj dotknúť. Akoby sme v nej držali všetky nepodarené plány. Kedysi, keď...
Pre troch bol byt pritesný. Preto som Marisii ponúkol, že sa odsťahujem. Potkýnali sme sa o seba a ráno sa nedalo dostať do kúpeľne. Najprv sa mi nechcelo veriť, že to Marisia s Janutom myslí vážne. Ale potom spal u nás už skoro každú noc. A ja som si povedal, že zadarmo u nás bývať nebude. Marisia preň vyvárala a byt stále čímsi páchol. Horúcim olejom a držkovou polievkou....
Dialo sa to postupne. Ešte sme každý mesiac vyplnili šek a spolu s ostatnými stáli na pošte v rade, aby sme zaplatili poplatky za internet a telefón. Ale Borko ma už začal naozaj okrádať. Nebadane, ako keď sa pod chrastou zbiera hnis. Dovtedy nás vyplácal vždy v piatok po šichte. V deň, keď sme sa po práci neprezliekli ako inokedy v železnej maringotke a nešli sme domov. Každý...
Nehovorím, že ja som nikdy nekradla. A nemám na mysli len lízanky v samoobsluhe, keď som bola dieťa. Drobné krádeže, o ktorých aj tak každý vie. Ktorými sa slávni ľudia chvália v televíznych štúdiách. Kradla som mame peniaze. Po maturite, keď som začala vypomáhať v maminom shope. V obchode so zmiešaným tovarom, ktorý si otvorila hneď oproti stanici. A ktorý pravdepodobne ešte...
2. Neviem, ako dlho ma Janut podvádzal. Zatajovali sme si toho čoraz viac. Z ohľaduplnosti sa zaplietali do vecí, o ktorých sa mlčalo. Ako splašené vtáky chytené do sietí. Klamali sme s ľahkosťou. Inštinktívne, ako keď dieťa pije mlieko. Preto povedal, že sa mu uľavilo. Teraz, keď sme sa o tom konečne porozprávali. Keď sme na seba kričali, akoby sa zrazu pretrhla hrádza. Po...
Naozaj. Naozaj som nechcel kradnúť. Chcel som sa len ako správny chlap postarať o svoju ženu. Tak, ako sa to učia deti v škole. Bolo by, samozrejme, krajšie, keby som prišiel domov s výplatou a priniesol jej čokoládu. Merci alebo Lindt. Nejaký milý šperk. Hoci aj bižutériu. Náramok z muránskeho skla, aké predávajú turistom v stánkoch na námestí. Bolo by krajšie, keby som ju...
Na film Paris je t´aime som išla v nedeľu o pol dvanástej počas víkendu, ktorý som strávila v Heidelbergu. Hoci bol začiatok februára, počasie bolo jarno, nedeľne slnečné. V meste, ktoré dobre nepoznám, som nevedela odhadnúť vzdialenosti a ku kinu som prišla oveľa skôr. Dlho čakám. V bočnej ulici je kostol, z ktorého práve vychádzajú ľudia. Pred kinom sa stretávajú diváci,...
Poznáme to aj u nás: nekupujeme produkty firmy Nestlé ani kozmetické prípravky, pri ktorých nemáme záruku, že ich netestovali na zvieratách. V bratislavskej Starej tržnici vznikol už obchodík s výrobkami „férového obchodu“ (Fair Trade) a viem si predstaviť, že nakupovať v ňom bude u niektorých čoskoro patriť k „imidžu“ rovnako, ako k nemu kedysi patrilo chodiť do filmového...
Autorka Anita Natmeßig sa vo svojom debutovom filme Zeit zu gehen (Čas odísť) podujala podieľať sa so svojím tímom tri mesiace na každodennom živote viedenského hospicu pre umierajúcich CS Hospiz Rennweg a nakrútiť film o umierajúcich, ktorého hlavnými protagonistami sú šiesti pacienti dvanásťlôžkového oddelenia. Film údajne narúša, láme tabu smrti. Je pravda, že pri súčasnom...
Neviem, či si čitatelia spomenú na niekdajší program československej televízie Receptář nejen na neděli, v ktorom domáci „kutili“ prichádzali predstaviť svoje podomácky vyrobené „zlepšováky“. Často sme žasli nad dôvtipom a premyslenosťou niektorých z nich. Ruský umelec Vladimir Archipov (1967) založil na takýchto podomácky ručne vyrobených predmetoch každodennej spotreby svoj...
Veľmi zaujímavé outdoorové divadelné predstavenie s názvom Cargo Sofia-Wien bolo možné vidieť vo Viedni dvakrát denne medzi 19. a 22. decembrom 2006. Diváci nasadli do úložného priestoru kamiónu, v ktorom boli nainštalované lavice na sedenie s možnosťou pripútať sa ako v aute, pričom bočnú stenu tvorilo sklo, ktoré umožňovalo výhľad na ulicu. Navyše sa na ňu sťahovalo...
Peter Šulej sa narodil v roku 1967 v Banskej Bystrici. Doteraz mu vyšli básnické zbierky Porno (1994)/Kult (1996)/Pop (1998) (trilógia), Návrat veľkého romantika (2001) a Archetypálne leto (2003). Spolu s Petrom Macsovszkým, Michalom Habajom a Andrejom Hablákom je spoluautorom projektu Generator X: Hmlovina (1999). Okrem poézie napísal dve zbierky sci-fi poviedok: Misia (1995)...