Archív článkov
Vari k nikomu nie je čas krutejší ako k politikom, na nikoho sa tak rýchlo nezabúda ako práve na nich. A najrýchlejšie sa zabúda na veľkorysé gestá, hoci práve tie možno tvoria v politike to najdôležitejšie, zakladajú tradície, o ktoré sa možno v budúcnosti oprieť, stanovujú kritériá kvality politického konania. Prichádzajú však voľby, nový parlament, nová vláda, kto by si už...
Na konci šesťdesiatych rokov skupina vedcov z prestížnej americkej univerzity, Massachusettského technologického inštitútu, vypracovala pre Rímsky klub správu o vývoji sveta v nasledujúcich tridsiatich rokoch. Táto správa vyšla v roku 1972 pod titulom Hranice rastu. Hovorilo sa v nej o tom, že v dohľadnej dobe ľudstvo vyčerpá svoje surovinové zdroje. Už názov sám signalizoval...
Racionalisti nás kedysi presviedčali, že vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami, pričom takmer so samozrejmosťou predpokladali, že to, čo robí politiku politikou, je sledovanie dlhodobých cieľov, obhajobou základných záujmov štátu alebo národa, vytváranie podmienok ich dlhodobého vývoja. Ciele teda stanovovala politika, vojaci boli realizátormi cieľov tam, kde sa...
Diskusie o možnostiach štátu, o úlohách organizácií, o možnostiach plánovitej regulácie spoločenského života ako prostriedku redukcie alebo odstraňovania konfliktov súčasného sveta patria k tým, pri ktorých sa len výnimočne dá vyhnúť ideologickým vášňam. Nie je tomu tak dávno, čo niektorí myslitelia (a politické zoskupenia) videli liek, všeliek, na choroby súčasných...
Politika nie je - a zrejme ani nikdy nebude - miestom pre útlocitných ľudí. Uplatnia sa v nej len tí, ktorí sa so samozrejmosťou dokážu pohybovať v prostredí, kde sa ľudia vždy delia na "našich" a "cudzích", "priateľov" a "nepriateľov", kde sa dohody dodržiavajú vždy len s množstvom nevyslovených podmienok, kde i priateľstvo je formou súperenia. Politika je predovšetkým o moci...
Jadrom modernej politickej kultúry je princíp rozdelenia mocí. Jeho základné podoby sformovali anglickí a francúzski myslitelia ešte kedysi v sedemnástom storočí: odvtedy si uvedomujeme, že civilizovaná spoločnosť predpokladá oddelenie vládnej, zákonodarnej a súdnej moci. Vlastne celé dejiny novovekého politického myslenia možno predstaviť ako sled pokusov o zdôvodnenia a...
AKO TO JE A AKO BY TO MALO BYŤ
Vari v žiadnej sfére spoločenského života sa tak často a ľahko - niekedy dokonca ľahkomyseľne - nepoužíva sloveso "malo by sa", ako v politike. Veď každá diskusia o politike skôr či neskôr, obyčajne skôr ako neskôr, prejde k úvahám o tom, ako by to malo vyzerať, akí by mali byť politici, ako by mali hlasovať voliči, ako by...
Zmeny súčasného sveta nútia všetky politické zoskupenia opäť premýšľať o svojich základných princípoch a cieľoch. V posledných rokoch prebieha v západoeurópskych sociálnych demokraciách intenzívna diskusia o tom, ako reagovať na nové podmienky, do akej miery a ako sa zmeny súčasného sveta majú prejaviť aj v programoch sociálnej demokracie. O tom, ako vidia dnešok...
Jednou z kľúčových tém politiky v transformujúcich sa stredoeurópskych krajinách od začiatku deväťdesiatych rokov je otázka ich integrácie do západoeurópskych a transatlantických štruktúr. Ťah týchto krajín západným smerom má niekoľko dimenzií: symbolickú a reálnu. Ide totiž o to, že - keď už odhliadneme od dávnejšej minulosti - predsa len rozdielnosť politických, právnych a...
Ralf Dahrendorf, jeden z najvýznamnejších západoeurópskych sociológov (naozaj ide doslova o západoeurópskeho mysliteľa, pretože ide o Nemca, ktorý žije a pôsobí vo Veľkej Británii), na začiatku 90. rokov povedal o vyhliadkach stredoeurópskych spoločností na úspešné vyrovnanie sa s krajinami západnej Európy a teda o vyhliadkach úspechu toho, čo sa...
Na konci osemdesiatych rokov - veď to bolo len pred desiatimi rokmi - svet vyzeral celkom ináč ako dnes. Stačí si len spomenúť na radostnú eufóriu, ktorá sprevádzala koniec "reálneho socializmu", na prvé voľby, na zjednotenie Nemecka. Väčšina obyvateľov krajín strednej Európy sa pozerala do budúcnosti optimisticky. Veď prečo nie, podarilo sa predsa niečo, čo vyzerá aj dnes ako...
Dejiny posledných dvoch - troch storočí sociológovia a historici najčastejšie vysvetľujú ako dejiny modernizácie. Sporov o význam pojmu modernizácie je mnoho, skoro všetci sa zhodujú na tom, že môžeme rozlíšiť tri základné podoby modernizačných procesov: modernizáciu spontánnu, zámernú a pasívnu.
Spontánna modernizácia je charakteristická pre západné...
Politika - či sa nám to už páči, alebo nie - patrí k našej každodennosti a ovplyvňuje naše podmienky života aj vtedy, keď na ňu odmietame čo i len myslieť. Medzi tých, ktorí majú uvažovanie o politike priamo v náplni práce, patrí aj docentka Soňa Szomolányi, vedúca Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Politika však pre ňu nie je len "predmetom"...
Na to, aby sme pochopili váhu sociálnych napätí a konfliktov v súčasných spoločnostiach, nepotrebujeme mať marxistické školenie, stačí trochu vnímavejšie pozorovať dianie okolo seba. Zároveň však vidíme, že zo sociálneho napätia, i keď je všade prítomné a často už prekračuje mieru znesiteľnosti, sa politickým stranám nedarí urobiť "svoje témy". Dokonca ani v transformujúcich...
"Zlyhanie sovietskeho modelu posilnilo stúpencov kapitalizmu v presvedčení, že žiadna ekonomika nemôže existovať bez burzy cenných papierov. Zlyhanie ultraliberálneho modelu naopak utvrdilo socialistov v oveľa oprávnenejšej viere, že ľudské záležitosti, včítane ekonomiky, sú príliš dôležité, než aby mohli byť ponechané len trhu. Posilnil sa aj predpoklad skeptických ekonómov,...