Archív článkov
Marcela Gbúrová (1954) vyštudovala históriu a filozofiu na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove, pôsobila v Spoločenskovednom ústave SAV v Košiciach. Absolvovala pracovné pobyty v Kongrese USA a v Inštitúte ombudsmana vo Švédsku. Iniciovala založenie študijného odboru politológia na FF Prešovskej univerzity, kde v súčasnosti pôsobí na Inštitúte politológie, no od septembra...
Po dvadsiatich rokoch je načase sa zamyslieť nad naším volebným systémom. Predchádzajúce parlamentné a regionálne voľby, ale aj ostatné prezidentské voľby, voľby do europarlamentu a do orgánov samosprávnych krajov odhalili viaceré problémové javy slovenského politického systému. Negatívom je dlhodobo nízka účasť voličov na hlasovaní. Ich zvyšujúci sa nezáujem o veci verejné...
Téma vlastenectva sa v súčasnosti stala najmä zásluhou legislatívnej iniciatívy Slovenskej národnej strany (návrh Zákona na podporu vlastenectva) v NR SR stredobodom mediálnej pozornosti. Verejné i politické diskusie o tejto téme boli aj v iných štátoch, ba podobný zákon je súčasťou ich právnych noriem a uplatňuje sa v každodennej realite občianskeho života.
...
Koncepčný a legislatívny rámec tejto civilizačnej výzvy sa v podmienkach Slovenskej republiky začal tvoriť po roku 1998 schválením zákonov o Agentúre na podporu vedy a techniky (2001), zákonom o vede a technike (2002), zákonom o Slovenskej akadémii vied (2002), zákonom o vysokých školách (2002). Po roku 2002 sa uvedené právne normy uvádzali s problémami do praxe, pričom...
Klasik vedy o politike R. Scrutona podal všeobecne akceptovanú duálnu typológiu štátu, ktorá rozlišuje poddanský a občiansky štát, pričom prvému priraďuje realizáciu demokracie „zhora“, teda od autoritatívnych mocenských aktérov na poli politiky, štátu a občianstva, a druhému demokraciu „zdola“, čiže od občanov ako dominantných nositeľov moci. Každý z týchto dvoch typov...
Azda najznámejším príkladom nevytvorenia konsenzu medzi straníckymi záujmami a záujmami voličov (občianskou verejnosťou) je problém tzv. nezaradených, resp. nezávislých poslancov v NR SR. Nezaradení (nezávislí) poslanci Treba poznamenať, že táto téma traumatizuje už niekoľko rokov politické strany i veľkú časť občianskej verejnosti na Slovensku. Nateraz sa nenašiel vhodný...
Veľmi nápadným javom v politickom živote Slovenskej republiky po roku 1992 je partokracia. Partokracia Tento jav, ktorý súvisí s nadraďovaním straníckeho princípu nad spoločenskými cieľmi, si všimol ako prvý Moise Ostragorski na začiatku 20. storočia, keď porovnával programové vyhlásenia liberálnych politických strán s praxou presadzovania všeobecných ideálov slobody a...
Slovenská politika sa pripravuje na ďalšie parlamentné voľby. V nich občania rozhodnú o tom, ktoré politické strany budú mať svojich zástupcov v NR SR. O tom, ktoré politické subjekty budú po voľbách zostavovať vládu a následne určovať smer politiky štátu, možno uvažovať len v hypotetickej rovine. Čo však možno vyjadriť už teraz, je postoj k niektorým problémom straníckeho...
Marcela Gbúrová, politologička, Prešovská univerzita Samuel Abrahám, politológ, Výberový vzdelávací spolok
O rok budeme v parlamentných voľbách rozhodovať o tom, kto nás bude ďalšie štyri roky zastupovať v parlamente a ako bude vyzerať vláda. Dvaja slovenskí politológovia diskutovali na Klube Nového slova o tom, kam sa posunula slovenská politika po roku...
Pri pohľade na súčasnú slovenskú vládnu politiku si nemožno nevšimnúť javy spojené s historicky prekonanými macchiavellistickými spôsobmi politického vládnutia. Pre spresnenie tohto konštatovania treba pripomenúť základnú macchiavellistickú doktrínu, podľa ktorej morálne normy nemožno podriaďovať politickým normám. Zjednodušene povedané, k politike treba pristupovať...
Svet politiky v priestore postindustriálnej spoločnosti na konci 20. a začiatku nového storočia sa ocitol v dosť paradoxnej situácii. Na trhu s ideami zaznamenal na jednej strane nárast masovej produkcie ideologických mystifikácií a na strane druhej objavil viaceré vážne úvahy o konci dejín a politických ideológií.
Na ilustráciu toho, ako sa pojem...
Východiskom našej úvahy bude pripomenutie problematiky vzťahu medzi politikou a politickým vedomím, ktorá bola u nás dlhé roky zavalená ťažkým bremenom mlčania. Rok 1989 otvoril priestor na odhaľovanie porúch v tomto vzťahu, ako aj na skúmanie toho, ako sú politické javy viazané na sféru ľudského vedomia.
Rozhodujúce je, či človek tieto javy len...
Slovenská akadémia vied - oddelenie vied o spoločnosti a kultúre a Slovenské národné múzeum - Múzeum židovskej kultúry v spolupráci s Nadáciou Solidarita v Bratislave usporiadali 2. septembra 2000 odborný seminár na tému Rasové násilie v dejinách a v prítomnosti. Seminár sa konal v súvislosti so spomienkovými podujatiami na pamiatku obetí holokaustu a rasového násilia. Vzhľadom...
Partokracia nie je záležitosťou len tých "druhých". Príklady na jej uplatňovanie nájdeme aj u nás, na našom milom Slovensku. Spomeňme v tejto súvislosti aspoň najvypuklejšie príklady partokratického správania sa súčasnej vládnej koalície.
Napriek účelovej novelizácii volebných pravidiel pred parlamentnými voľbami v roku 1998,...
Partokracia je relatívne nový jav v politike. Politologicky ju ako prvý pomenoval na začiatku 20. storočia Moise Ostragorski, ktorý si všimol, že činnosť časti vtedajších straníckych vodcov a vnútrostraníckych "klík" nezodpovedá prevládajúcim názorom na vymedzenie politickej strany ako dobrovoľného združenia ľudí usilujúcich sa presadiť všeobecné ideály slobody a...
Po relatívne bezproblémovom utvorení podmienok na prechod k demokracii v krajinách strednej a východnej Európy by bolo osudovou chybou domnievať sa, že ideologický zápas nášho storočia je prekonanou históriou a odteraz v tomto priestore prevládne moderná verzia politickej demokracie, ústiaca do koncepcie prirodzeného práva, t. j. ľudských práv a slobôd.
...Ako uvádza F. Novosád v jednej svojej úvahe, "Tretiu cestu začali hlásať ľudia (etickí socialisti), ktorí si uvedomovali konfliktnosť a problémy kapitalizmu, neverili však, že existuje zásadné riešenie (…) Boli presvedčení, že kapitalizmus má isté "chronické choroby", je však potrebné naučiť sa s nimi žiť, teda donútiť ho politicky k istému režimu, ktorý by...
Aj keď celkom nesúhlasím so všetkými kritickými názormi na adresu politikov, ktoré sa už dlhší čas objavujú najmä v novinárskej obci, jednako sa mi zdá, že za prívlastkami typu „stádo vládne a stádo opozičné“, „politickí amatéri“, „politické teliatka“, „amatéri - intrigáni“ a pod. sa skrýva snaha upozorniť na ťažkosti spojené s profesionálnou profiláciou osobností pôsobiacich...