Reklama
Reklama

Archív článkov

„Keď na prôčelí nášho časopisu, venovaného hlavne turistike, vytýčili sme heslo: ,‘Poznajme otčinu!‘, robíme to nielen preto, že mu my sami chceme byť verní, ale nim chceme povzbudzovať i každého syna a každú dcéru slovenského národa, aby Slovensko, túto v širšom rámci drahej našej Československej republiky užšiu svoju domovinu zovrubne poznať považovali si za milú...

1.

Pred sto rokmi: 4. júna 1920 uzatvorili Spojené mocnosti, víťazné štáty prvej svetovej vojny jednu z poltuctu mierových zmlúv – s porazeným Maďarskom. Vstúpila do dejinných písomností ako Trianonská mierová zmluva. Meno dostala podľa zámku, v ktorom bola podpísaná. Bol a je súčasťou zámockého areálu vo Versailles pri Paríži. Ten dal meno nielen mierovej zmluve s...

Po tieto dni sa dostáva medzi čitateľov práca autorskej dvojice Ruda Fraňa a Jozefa Schwarza: „Potulky slovenským Pilíšom a okolím“. Cieľom je predstaviť slovenskosť Pilíša v toku 15 storočí. Prečo sme tak hlboko začreli do našej minulosti? Držíme sa záverov vedeckej obce, že naši slovenskí predkovia sa volali v minulosti Sloveni (v zápisoch aj Slovieni, či Slověni). Aj...

Matica slovenská, Ústav politických vied SAV, Zväz protifašistických bojovníkov, Klub Nového slova a Inštitút A.S.A. si pripomenuli 6. decembra 2020 sedemdesiat rokov od smrti lekára a politika Dr. Vavra Šrobára.











Zdravotné obmedzenia dnešnej doby nepriali organizácii spomienky primeranej významu...

K Petržalke mám dobrý vzťah. Nielen preto, že som rodený Petržalčan a takých v čase môjho narodenia nebolo veľa. Petržalka vtedy nemala ani desatinu dnešného obyvateľstva. Ale aj preto, že som už vyše 42 rokov jej nadšeným obyvateľom. Pre mňa Petržalka nie je nocľaháreň, betónová džungľa a pod. Mne pripadá dobré miesto pre život môj, našich detí, pre všetkých. Pre...

Napriek tomu, že editori či recenzenti opakovane tvrdia, že autorovi nešlo o problém menšinového bytia, zhodujú sa však na tom, že „spoločný menšinový osud (Slovákov a Židov) na Dolnej zemi v nich vytvoril fenomén vzájomnej tolerancie, spoločnú ,obyčaj‘, typickú pre dolnozemskú slovenskú osadu“.

Na svete (jazykovo slovenskom i maďarskom) je...

Už desať rokov stojí na petržalskom brehu Dunaja pamätník mierových zmlúv. Dielo akademického sochára Ota Bachoríka. Nenápadne v tôni stromov Tyršovho nábrežia priamo zo zelene sa týči niekoľkometrový bronzový monument symbolizujúci tri mierové dohody podpísané po prvej svetovej vojne. Versailleskú, Saintgermainskú a Trianonskú. Všetky tri predstavujú spoločný základ...

Zopár rokov sledujem akýkoľvek odraz „slovenského“ v Maďarsku. Medzi slovenské stopy patrí aj pamätná tabuľa venovaná Antonovi Strakovi. Trojjazyčná (česko-maďarsko-slovenská) tabuľa nachádzajúca sa v Budapešti na Americkej ulici 37 pripomína Strakovo účinkovanie vo funkcii kultúrneho atašé na našom veľvyslanectve v rokoch 1925 až 1936. Karol Wlachovský, znalec...

Vyrastal som v Banskej Bystrici. Ako budúci ochotnícky vlastivedec rád som sa túlal nielen prekrásnym okolím mesta, ale aj jeho ulicami a uličkami. Napríklad na mieste dnešného Pamätníka SNP bola Nová ulica. Pozoruhodný protiklad názvu ulice s azda dvesto-tristoročnou domovou zástavbou. Tajomstvom pre mňa bolo aj pomenovanie ulice neďaleko Evanjelického kostola – Dr....

Tohoročná jar je v znamení 75 rokov od skončenia druhej svetovej vojny v Európe. Vojnu vystriedal mier. Mier, ktorý (ako tak) platí dodnes...



„V deň víťazstva, miesto ohňostrojov z magnézia a z vodnatieľkovývch fráz o mieri, národy mali by zničiť najdokonalejšie výmysly zabijackej techniky a plány na výrobu ďalších, slávnostne a poctive spáliť ako...

Dnes 4. apríla 2020 (píšem tento článok na pravé poludnie) si pripomíname trištvrte storočia oslobodenia Bratislavy Červenou armádou (a pod jej velením aj rumunskými jednotkami) od nemeckých fašistických vojsk. Tento deň je jedinečným míľnikom na slovenskej, demokratickej a pokrokovej ceste Bratislavy a mojej Petržalky. Patrí medzi výnimočné „bratislavotvorné“ dátumy,...

Voľné dumanie nad uznesením Európskeho parlamentu z 19. septembra 2019.

V septembri 2019 sa zjavila ďalšia pravda o ktorej mnohí dovtedy netušili. Podľa uznesenia Európskeho parlamentu „o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy“ mala druhá svetová vojna niekoľko prekvapivých pamäti-vhodností:

...

Najslávnejšie dni Slovenska – jeho zrodenie pred 101 rokmi – striedajú plynule a najmä hlasito a krikľavo orgie neslovanských a neslovenských záhrobných mátoh a iných transatlantických príšer, ktorých názov ani nedokážem správne vysloviť. Na vznik Slovenska rýchlo zabudnite, radšej s úsmevom kráčajte v ústrety všeobecnému chaosu a zániku. Zisk náš, ktorý si všade okolo...

V piatok 30. augusta 2019 odišla trnavská posádka okolo pol siedmej večer do povstania. Čo tomu predchádzalo? Nadšenci a dobrovoľníci vojenských historických klubov rozvinuli v záhrade Západoslovenského múzea v Trnave na tri dni vojenský historický tábor, aby Trnavčanom i okolitým priblížili udalosti spred sedemdesiatich piatich rokov. Pokúsili sa v ňom názorne priblížiť...

Máme „to“ za sebou. My Petržalčania sme v stredu 14. augusta oslávili stovku. Presnejšie, sté výročie od pripojenia územia dnešnej mestskej časti Bratislavy-Petržalky k vtedajšiemu Československu. Nebolo to jednoduché, tak ako nebolo ľahké vytvoriť politicko-správnu jednotku nazývanú Slovensko. Obdobie od konca októbra 1918 do 4. júna 1920 bolo pre Slovákov, Čechov,...

Petržalka oslavuje 14. augusta 2019 100 rokov svojej existencie. V ten deň pred sto rokmi vybojovalo československé vojsko územie, dnes nazývané Petržalka. Týmto dňom sa začala písať jej československá identita. Jej slovenskosť neskôr prehĺbila mohutná výstavba novej takmer poldruha stotisícovej štvrte začatej v jubilejnom 25. roku „víťazstva pracujúceho ľudu“. Dodnes to...

V utorok 4. júna 2019 uplynulo 99 rokov od podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Čitatelia Slova poznajú tento pojem a jeho význam možno aj vďaka mojim viacerým článkom. Podľa historika M. Hronského „uzavretie mierovej zmluvy s Maďarskom bolo historickou udalosťou, ktorá svojím medzinárodnoprávnym dosahom ovplyvnila zásadnou mierou ďalší vývoj národov a štátov v...

Na stránke Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave (hneď pod jej záhlavím píšu, že ide o „vedeckú inštitúciu“) je v Zozname pamätihodností mestských častí Bratislavy medzi nehnuteľné pamätihodnosti zaradený aj hrob Gustáva Husáka. Text znie: „Na cintoríne v Dúbravke je pochovaný aj JUDr. Gustáv Husák (*10. 01. 1913 Bratislava † 18. 11. 1991 Bratislava), dúbravský...

Čo je zaujímavé na poslednej fáze tejto kvázi súťaže pod titulkom Najväčší Slovák? Dvaja finalisti z radov komunistov! Dubček a Husák. Nezabúdajme, že náš pohľad a názor na obdobie ich najvýznamnejšieho pôsobenia povinne a jasne určuje Zákon č. 553/2002 Z. z. – o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa...

Ďalšia príbehová potulka hľadania najväčšieho Slováka sa pristavila pri dvoch bratoch známych ako Cyril a Metod. Celým menom Konštantín Filozof (Cyril) a Metod Zákonodarca. Sú to prví a jediní súťažiaci, ktorí sa dokázateľne nenarodili na Slovensku, dokonca ani na území dávnovekého Veľkého Slovenska (v tom čase nazývanom Veľkomoravskou ríšou) v čase jej najväčšieho...

Človek bez minulosti je biela vrana alebo čierna ovca. Svoju minulosť majú aj ľudské (množné číslo od človek) spoločenstvá: spolky, pospolitosti, národy, štáty. A dúfajme, že majú aj budúcnosť. Azda to platí aj pre Slovensko. Prečo moja skepsa? Nuž ani tá slovenská minulosť nie je to, čo bývavalo. Prečo?

Začiatok apríla v Bratislave bol dlhé...

Účasť M. R. Štefánika vo vrcholovej desiatke najväčších Slovákov nespochybňuje nikto. Je obľúbencom všetkých. Zľava, sprava, čechoslovakistov i ľudovcov, pokrokárov i staromilcov. Dokonca ani jeho luteránsky pôvod mu neškodil v prevažne katolíckom slovenskom konkurenčnom prostredí. Napísalo sa o ňom množstvo krásnej i menej krásnej literatúry, odborných i neodborných...

Náhoda existuje! V predvečer 80. rokov od vyhlásenia Slovenského štátu z Hitlerovej milosti RTVS predstavila v inscenovanom seriáli s prvkami každodennej reality zvanej Najväčší Slovák Andreja Hlinku. Toho Hlinku, ktorý sa stal takmer erbovým symbolom uvedenej „štátnosti“. Pre jeho osobnosť môžeme použiť často nadmerne frekventované adjektívum – kontroverzný. Oprávnene....

Spisovateľ Štefan Gráf napísal: noviny vždy musia štúrať. Prenesiem jeho výrok do súčasnosti: „dnešné hromadné oznamovacie prostriedky musia vždy v niečom sa hrabať“. RTVS pokračuje v hľadaní „najväčšieho Slováka“ (na základe neslovenského scenára), druhý v poradí prichádza Ľudovít Štúr. Jeho osobnosť je - nielen podľa mňa - horúcim až vrelým (vriacim?) kandidátom na...

Konečne sme sa dočkali, najväčší Slovák prichádza… Vzhľadom na autorské práva zakanálovej televízie prvý predstavovaný z najväčších Slovákov prichádza po anglicky, alebo po britsky… Prihováram sa za britskosť (od slova Brit, britský), ani nám Slovákom nebolo jedno, keď nás na dlhých 75 rokov hádzali do českého a nie československého vreca. Od britského nie je ďaleko k...

Stránky